"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Pokusy budú pokračovať

         
Zločiny na vlastnom národe, ako to začali realizovať slovenskí pravicoví politici sú len pokračovaním toho, čo začali realizovať už v čase minulom, keď boli koaličnými stranami. Šetriť na zdravotníctve a pritom sa vyhovárať sa na nedostatok financií neobstojí, lebo to, čo zločinci a zlodeji z vysokej politiky rozkradli za posledných dvadsať rokov, alebo cez nimi prijaté zločinecké a zlodejské zákony umožnili rozkradnúť, tak české a slovenské zdravotníctvo by mohlo byť po stránke vybavenia či po stránke platovej na úrovni toho švajčiarskeho. To platí aj pre ostatné odvetvia, pre ktoré taktiež nie sú peniaze. Treba povedať jasne a zrozumiteľne všetkým tým „reformátorom“ cez ekonomiku, ako aj židovským lichvárom s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky a MMF, ktorí nám neustále prikazujú reformovať, samozrejme systémom kolektívnej viny na účet nevinných občanov, za ekonomické zločiny napáchane dotyčnými politikmi, že slovenskí a českí občania nie sú žiadnymi pokusnými králikmi. Fašistické zločiny proti ľudskosti, ktoré ste zosofistikovali, realizujte sami na sebe, na svojich deťoch, na svojich rodičoch ktorí z Vás takéto zvery v ľudskej podobe vychovali, či na svojich priateľoch a známych. Doteraz nevychádzam z úžasu, ako si českí politici mohli prizvať na „reformovanie“ zdravotníctva takého netvora, akým je slovenský exminister zdravotníctva Rudolf Zajac a českým zdravotníkom a občanom to neprekážalo.

Realizácia zločinu

Komentátor denníka Pravda Martin Repa napísal dňa 26. 11. 2010 pod nadpisom: Prehrali sme všetci, aj toto: Zníženie sadzby za poistencov štátu na 4,32 percenta vyznieva v konfrontácii s programovým vyhlásením vlády ako veľmi zlý žart. V ňom sa totiž píše: „Kvalitný systém zdravotníctva, ktorý zabezpečuje dobrý stav obyvateľstva je kľúčovým predpokladom pre fungujúcu spoločnosť a budúcnosť Slovenska.“ Toto zníženie ináč presadilo Ministerstvo financií SR, kde je ministrom Ivan Mikloš.
Vráťme sa teraz trochu do histórie a zdokumentujme si opätovne pravú tvár zosofistikovaného pravicového fašizmu a jeho zločinov proti ľudskosti cez takzvané ekonomické reformy. Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. 7. 1998 schválená ZMLUVA S OBČANMI SLOVENSKA, keď v bode číslo 9 sa hovorí: ZASTAVIŤ OHROZOVANIE ŽIVOTA A ZDRAVIA OBČANOV ZVÝŠENÍM FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV PRE ZDRAVOTNÍCTVO.

Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia pravice vtedajší jej minister zdravotníctva Rudolf Zajac priznal v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004, že na Slovensku, ZOMIERAJÚ ĽUDIA ktorých by bolo možné zachrániť, no NA PRÍSTROJE A VYBAVENIE CHÝBAJÚ PENIAZE. To isté priznali v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička začiatkom januára 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Natíska sa tu veľmi závažná otázka, prečo vtedy mlčali Ústavný súd SR, Generálna prokuratúra SR, Tretí sektor, Ľudia proti rasizmu, rôzne humanitné organizácie, ľavicoví politici typu Roberta Fica, či takzvaných najslovenskejších Slovákov Jána Slotu a Vladimíra Mečiara. Veď predsa zomierali nevinní slovenskí občania. Alebo mlčali preto, že následky za osemročné vládnutie mečiarovcov a slotovcov preniesli pravicoví politici systémom kolektívnej viny na plecia nevinných občanov?

Vrcholom tohto cynizmu na účet slovenského národa bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy Sk, no nie na nákup nových prístrojov a zariadení, ale na vysvetlenie reforiem v zdravotníctve!!! Tak sa pýtam, čo znamená život radového slovenského občana pre lichvárov s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky, MMF, a netvorov zo slovenskej pravice, ľavice a tkzv. národniarov?

V denníku Pravda bol 25. 6. 2004 uverejnený list od Janky Fiľovej z Turčianskych Teplíc, kde je aj takáto pasáž: chcela by som žiť aspoň jeden deň ako človek, ktorý má čo dať deťom jesť a ísť spať s vedomím, že nám nik neublíži, že nás neodpoja od plynu či elektriky. Psychicky už nezvládam nároky našej vlády. Tá myslí len na to, ako ušetriť na nezamestnaných, ktorých nik nepotrebuje.

Aký to paradox, keď takéto kruté fašisticko – ekonomické reality zhodnotil jeden z hlavných vinníkov Mikuláš Dzurinda v mesačníku euroREPORT – č. 12/2005 takto: REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ. Takže ako autor sa pýtam: prečo tie reformy nebolia tých, ktorí tento stav zapríčinili?

Dňa 18. 4. 2006 jeden z týchto lichvárov Lars Christensen z Danske Bank pre agentúru Reuters povedal: POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU. Ako autor tohto článku môžem len skonštatovať, že takto vyzerá v realite slovenský sofistikovaný fašizmus. A pre tých fašistov a extrémistov ktorí toto na nás realizujú, sme skutočný ekonomický tiger, ktorý si tieto neľudské pokusy odskúša na vlastnej koži.

Vladimír Pavlík
Dve krídla slovenskej komunistickej strany: modré a červené
http://www.aktuality.sk/clanok/184794/komentar-vladnu-nam-modri-bolsevici/

Komentár: Vládnu nám modrí boľševici?

Včera bol zverejnený prieskum voličských preferencií, podľa ktorého by opozičný Smer dokázal sám zostaviť vládu. Pre „pravicové“ strany, ktoré pred voľbami vierolomne klamali vlastných voličov o znižovaní daní a odvodov, nech sú tieto čísla výstrahou.

Ján Figeľ, Iveta Radičová, Richard Sulík, Béla Bugár

30.03.2011 20:58 – BRATISLAVA

Dve krídla slovenskej komunistickej strany: modré a červené

O pravičiaroch sa niekedy zvykne ironicky hovoriť, že prišli na svet, aby znižovali dane a odvody. Ak vyznávate ekonomický liberalizmus, v jadre vášho presvedčenia by malo byť poznanie, že na zbohatnutie krajiny netreba omnoho viac ako ponechať ľuďom gro toho, čo sami svojou prácou zarobia. Štát nemusí podnikateľov, rodiny a jednotlivcov aktívne podporovať nejakými pomýlenými dotáciami. Úplne postačí, aby ich nechal na pokoji. Ľudská kreativita a podnikavosť si už vlastnú cestu nájdu.

S takýmto presvedčením o podstate štyroch politických strán, ktoré sa u nás verbálne deklarujú ako „stredopravé“ ich zvolila tesná väčšina zúčastnených vo vlaňajších voľbách. Avšak deväť mesiacov po voľbách maska spadla. Kým Fico o triednom boji len táral, aby oslovil prostoduchších voličov, Mikloš, Sulík a Mihál ho, zdá sa, priamo vedú. Zastrájajú sa zjednodušením systému daní a odvodov. No voliči ich strán za nich nehlasovali primárne preto, aby zefektívnili ošklbávanie ľudí, ale preto, lebo sľúbili pred voľbami ponechať občanom viac z ich vlastných peňazí.  

Argument o tom, že minulá vláda zanechala dlhy a kradli ako straky, v tomto prípade neuspokojí. Už v lete sa ministri snažili daňovo-odvodovú reformu, ktorá má smerovať k zavedeniu odvodového bonusu, zamaskovať ako konsolidačné opatrenie. O rozpočet však v tomto prípade nejde. A keby aj išlo, ide zhruba o sumu sto miliónov eur, o ktoré majú byť zamestnanci odbremenení a naopak živnostníci viac zaťažení. Ak vie minister financií vykúzliť 660 miliónov eur na slovenský príspevok do eurovalu, ktorý sme podporili minulý týždeň, pričom ide o ekonomickú absurditu, sto miliónov hore-dole by pre neho nemal byť problém.

Reálna nerovnosť

Že si vláda dovolila s odvodovými návrhmi prísť v marci, kedy sú mnohí z nás trochu viac podráždení kvôli daňovému priznaniu, svedčí nielen o bezohľadnosti koalície voči vlastným voličom, ale aj o jej ľahostajnosti voči svojmu osudu. Samozrejme, existuje tu reálna nerovnosť, pokiaľ ide o dane a odvody medzi zamestnancami na jednej strane a živnostníkmi, či dohodármi na strane druhej. Časť z tejto nerovnosti je vysvetliteľná inou povahou zamestnaneckej a samostatne zárobkovej činnosti. Živnostník je totiž podľa zákona vlastne podnikateľ a nesie úplne inú zodpovednosť i riziko. To dokonca priznáva aj ministerstvo financií.

Riešením nerovnosti ich zaťaženia však nie je dodaniť živnostníkov na úroveň zamestnancov, ale naopak, odbremeniť ťažko zdieraných zamestnancov. To by bola reforma, ktorú by človek očakával od vlády, hovoriacej si pravicová. Ministerstvo práce zatiaľ v novele Zákonníka práce chystá opatrenia, namierené proti „falošným živnostníkom“. Ak doteraz hrozil nútený prestup zamestnancov na živnosť, teraz možno zažijeme nútený prechod živnostníkov do zamestnaneckého pomeru.

Celý tento cirkus zrejme povedie akurát k vyššej nezamestnanosti, navyše trend budúcnosti je taký, že aj zamestnanecké miesto sa čoraz viac bude podobať živnostníckemu vzťahu. Inak povedané, čoraz viac sa ukazuje, že aj zamestnanec bude musieť byť malým podnikateľom. Menej bude viazaný na konkrétne miesto výkonu práce, jeho pracovný čas bude viac o splnení úkolu ako o pevnej pracovnej dobe, úväzky budú kratšie a bude ich viac naraz a pod.

Ak chce teda vláda v mene zamestnancov bojovať proti živnostníkom, ide vlastne proti trendom, ktorým sa charakter zamestnaneckého miesta bude v budúcnosti uberať. Návrhy Richarda Sulíka, ktoré sa prezentujú ako alternatíva voči Miklošovým, sú len ľahšími reťazami. Napríklad jeho volanie po obmedzení 40-percentných paušálnych nákladov zaťaží mnohých živnostníkov nutnosťou robiť si jednoduché účtovníctvo. Je to ďalšie porušenie programu SaS, ktorá tvrdila, že bude znižovať administratívne zaťaženie podnikateľov.

KDH – socialisti v čiernom?

Poslanec KDH Brocka, ktorému sa Sulíkov návrh pozdáva, včera zaperlil v denníku SME neskutočným výrokom. Vraj živnostníci vďaka rozšíreniu nutnosti viesť si jednoduché účtovníctvo „dajú prácu aj účtovníkovi“. Nuž, to je podobný nezmysel ako keby niekto povedal, že z času na čas je užitočné zbiť poslanca Brocku, pretože tým aspoň vznikne práca pre jeho lekára. KDH si zaslúži pochvalu zato, že je v daňovo-odvodovej debate na strane živnostníkov, no na druhej strane, práve ono odmietlo zrušenie „milionárskej“ dane.

Minulý týždeň zase kresťanskí demokrati špekulovali s nepodporením zrušenia nezmyselného zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Norma z čias minulej vlády pritom zmenšuje predajnosť slovenských výrobkov a má potenciál zvyšovať ceny pre spotrebiteľov, čo je v čase stúpajúcich cien potravín veľmi citlivé. K týmto veciam treba ešte pridať ťaženie ministra vnútra proti držiteľom zbraní, či sústavné poškuľovanie kresťanských demokratov po Smere a vychádza z toho len jeden záver: Dnešné KDH sa mení na skupinu socialistov v čiernom.    

Nádej? Most, OKS a Obyčajní ľudia!

Majú sociálni inžinieri v SDKÚ a SaS, či dezorientovaní kádeháci nejakú rozumnú alternatívu? Zatiaľ ako najmenej nebezpečná pre peňaženky občanov sa javí strana Most-Híd. Je ironické, že slovenský živnostník visí na šnúrke od maďarských gatí. Občianska konzervatívna strana je zase veľkou nádejou v tom, že nepodporí ani zvýšenie odvodov, ani ratifikáciu nového eurovalu. Dostál, Šebej, Zajac a Osuský môžu v Národnej rade hrať podobnú úlohu akú zohráva Ron Paul v americkom Kongrese. A sem tam je aj Matovič zdravo proti nezdravým veciam. Najväčšou nádejou koalície sú tak jej najväčší disidenti – zoskupenia, ktoré sa do parlamentu prekrúžkovali na chrbtoch iných strán.

Témou samou o sebe je Iveta Radičová, ktorá by bola veľmi slušnou premiérkou sociálno-demokratickej vlády. Na čele pravicovej koalície však pôsobí rozpačito. Často má tendenciu správať sa ako tieňová ministerka práce vlastnej vlády, nehovoriac o tom, že jej vplyv končí plotom Úradu vlády... Od koalície nikto nečaká zázraky. Stačí, aby sa držala svojich sľubov a politickej ideológie, ku ktorej sa tie štyri strany hlásia. Inak sa voliči na podporu takéhoto cirkusu právom vykašlú. A Fico nebude mať jednoduchú, ale rovno ústavnú väčšinu ako jeho národno-socialistická dvojička v Maďarsku.

Facebook
             
Hlavná stránka