"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

VLASTENECTVO MIKULÁŠA DZURINDU

Je založené od hmotno- právneho  významu marx - leninského, dialekticko -materialistického determinantu slova vlastniť. Tento parazit velebený pôvodne najmä KDH, odkiaľ vyšiel a spopularizoval sa za socializmu básňami o „Víťaznom februári prekonal všetky prekážky na ceste destabilizácie  Slovenska  až  na  úroveň  závislej  koloniálnej  krajiny.

Je iba symbolické, že dnes v piatok 13. mája 2011 môžeme pred ukončením  neúspešných majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji pre túto krajinu, čiastočne  vyhodnotiť  tretiu hyenistickú  vládu  Mikuláša  Dzurindu.

1./ Mikuláš Dzurinda bol proti vzniku Slovenského štátu, nie však za jeho rozvoj, blahobyt a  udržateľnosť dôstojnosti  života jeho občanov.

2./ Vajatanie Mikuláša Dzurindu neprináša riešenia pre vzájomne prijateľné vzťahy medzi zatiaľ suverénnymi štátmi Slovenskom a Maďarskom. Zo 109 000 veriacich Reformovanej cirkvi /kalvíni/ na Slovensku sa 85% hlási k maďarskej národnosti a práve v súčasnosti vyvíjajú  úsilie  byť  súčasťou  maďarskej  cirkevnej  jurisdikcie.

3./  Takže, keď sa Mikuláš Dzurinda, tento vierolomný kresťan votrel na čelo „ZAMINI“, mal si byť vedomý, že musí ako prvý okamžite reagovať na protislovenské konanie Maďarska vo všetkých bytostných otázkach, počnúc prijatím Orbánovej ústavy, udeľovania občianstva, udeľovania volebného práva pre slovenských občanov maďarskej národnosti a najnovšie  aj konfesijnú  inklináciu slovenských maďarov k Budapešti a obnove Uhorska.

4./ Vieme, že to nemá Mikuláš Dzurinda ľahké, ak si uvedomíme, že Ficov zákon znemožňuje Csákymu, Berényimu a ďalším „karpatským dolinárom“ uchádzať sa o verejné funkcie na Slovensku v prípade prijatia maďarského občianstva. Výnimky však uznáva, viď europoslanca Petra Šťastného, občana USA /nie aj agenta?/, ktorého dotlačil do Bruselu a nevedno, čo pre Slovensko konkrétne zariadil. Jeho syn Yan Stastny nám názorne v televíznom vyjadrení  preukázal, že nevie  po slovensky lepšie ako  naši  maďari.

5./ Zrejme na pokyn Mikuláša Dzurindu, Peter Šťastný jalovo útočil na východniarskeho eštebáka Jura Širokého a nútil ho odstúpiť z funkcie prezidenta  SZĽH,  zrejme  s  naivnou  predstavou  zaujatia  tohoto  postu.

6./ Je len symptomatické pre Slovensko, že Demitru okradli Širokého eštebáci v jeho hoteli Double Tree Hilton, hokejovú výpravu Dánska vykradli Lexovi eštebáci v ich hoteli TATRA a dresy Petra Šťastného ukradli Kukanoví a Dzurindoví eštebáci, dokonca priamo na ministerstve. Peter Šťastný nemusí predstierať vyplatenie 10 000 eur za navrátenie 5 kusov dresov, Číňania mu ich našijú tisíce po 10 euro aby ich mohol speňažiť  na  pôde  europarlamentu.

7./ Nikto nepopiera, že bývalí chránenci Gejza Šlapku bratia Šťastní emigrovali s jeho súhlasom iba z ekonomických a nie politických dôvodov. A Mikuláš Dzurinda zabezpečil  kontinuitu ochrany Šlapku nad Šťastnými.

Stano Janis


Kubiš: Slovensko strká hlavu do piesku

Miroslav Čaplovič  12. mája 2011   Kto si myslí, že Maďarsko je teraz pripravené upraviť svoju ústavu, podlieha ilúzii, upozornil Ján Kubiš. "Doterajší postup slovenskej vlády považujem za škodlivý pre záujmy nášho štátu," povedal bývalý minister zahraničných vecí v rozhovore pre Pravdu. ,,Ako minister by som robil maximum, aby orbánovci dostávali signály a verejné upozornenia zo všetkých miest, ktoré by mohli nejako vplývať na maďarskú politiku," tvrdí Ján Kubiš.

Niektorí vaši bývalí kolegovia z vlády hodnotia novú maďarskú ústavu takmer ako ohrozenie územnej celistvosti Slovenska. Použili by ste taký silný výraz?
Musím byť na adresu Budapešti kritický, aj keď nechcem biť na bubon prisilno. Stačí si prečítať text ústavy a zistíte, že nás vracia do doby Uhorska, a to vrátane psychológie tohto niekdajšieho štátu, ktorý zahŕňal územia, čo sú teraz samostatné krajiny. Ďalej sa dozvedáme, že Maďarsko si prisvojuje právo obhajovať záujmy etnických Maďarov za svojimi hranicami a vystupovať aj v ich mene. Predtým to bola politická téza o 15 miliónoch Maďarov, s ktorou pred dvomi desaťročiami prišiel už zosnulý premiér József Antall. Dnes je táto politika zakotvená v ústave. Vzniká preto obava, že Maďarsko sa bude snažiť zasahovať do výkonu suverénnych práv okolitých štátov.  

  Do akej miery vás znepokojuje maďarská ústava?
Dejiny posledných 100 alebo 150 rokov nás poučili, aké je nebezpečné stavať sa do úlohy cezhraničného ochrancu určitého etnika. Bohužiaľ, vládnuci Fidesz presadil svoje tézy do ústavy a v najbližšom období uvidíme, do akej miery sú zhubné. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov, zvlášť to môže platiť o Slovensku. Pre mňa je to veľkomaďarská nacionalistická
ústava. 

  Odvážilo by sa Maďarsko prijať takú ústavu, keby susedilo s veľkým a vplyvným štátom EÚ, v ktorom by žila početná maďarská menšina?
Nemá význam zaoberať sa domnienkami. Fidesz si vytvoril stratégiu, ktorou sa postavil k histórii tak, že ju chce korigovať. Pre orbánovcov je nepodstatné, ako zmýšľajú iné krajiny v EÚ, lebo s dvojtretinovou väčšinou v parlamente sa nemienia pozerať naokolo.  

  Ako hodnotíte slovenskú odpoveď?
Ak vláda hovorí o politike hodnôt, tak by ich mala ochraňovať. Keď to nedokáže, potom si Slovensko môže vypiť kalich horkosti samo.     

   Je to tak, že bývalá koalícia vo vzťahu k Maďarsku často vykypela zlosťou a v prípade súčasnej nevidieť ani náznak pary pod pokrievkou?
Niektoré vyjadrenia niekdajších vládnucich politikov, medzi ktorými sa nachádzali nielen predstavitelia SNS, neprispievali k hľadaniu riešení, boli až za hranicou únosnosti. Musím však dodať, že keď som pôsobil ako minister, vláda vlastne nemala v Budapešti ani partnera. Na slovenskej strane možno chýbala politická vôľa, ale v Maďarsku sme nevideli nikoho, s kým by sa dalo hovoriť. Vtedajší vládnuci socialisti si nemohli dovoliť znižovať svoju už slabú popularitu tým, že by kritikom doma poskytli zámienku, že nedostatočne obhajujú maďarské záujmy v zahraničí. 
  
  A ako je to dnes?
Súčasná vláda tvrdí, že je stúpencom tichej diplomacie, podľa mňa je skôr zástancom mlčania. To, čo doteraz predviedla na adresu politiky Fideszu, vrátane maďarskej ústavy, ma nepresvedčilo o správnosti postupu. Slovenskí vládni politici nemusia kričať, ale mali by veci jasne pomenovať a v oblastiach, kde naši maďarskí partneri zachádzajú priďaleko, treba mobilizovať nielen verejnú mienku doma, ale tiež v zahraničí. Doterajší prístup slovenskej vlády hodnotím ako strkanie hlavy do piesku.    

  Čo malo teda Slovensko urobiť?
V súčasnosti je dosť neskoro dobiehať rozbehnutý vlak. Opakujem, že vláda mala mobilizovať mienku v EÚ na vysokej úrovni. Možno by sa dalo predísť prijatiu niektorých častí maďarskej ústavy alebo aspoň dosiahnuť ich zmiernenie.   Kto si myslí, že Maďarsko je teraz pripravené niečo upraviť, podlieha ilúzii. Som zvedavý, aký postup zvolí slovenská vláda, keď parlament v Budapešti začne prijímať zákony nadväzujúce na obsah ústavy - ako je napríklad volebný a vzdelávací zákon. Obávam sa, že sa zmôže len na vety o znepokojení, keď už návrhy budú uzákonené. Doterajší postup slovenskej vlády považujem za škodlivý pre záujmy nášho štátu.  
 
  Kto z vášho pohľadu nesie väčší kus viny? Iveta Radičová, ktorá riadi vládu, alebo Mikuláš Dzurinda, ktorý vedie rezort diplomacie?
Je to kolektívna zodpovednosť, nechcem rozdeľovať vinu podľa percent. Základné postoje sa vytvárajú na úrovni Koaličnej rady a nazdávam sa, že svoj kus viny patrí každej z vládnucich politických strán. 

  Hovoríte o slabých krokoch slovenskej vlády, myslíte si však o sebe, že by ste dokázali mobilizovať zahraničnú mienku, keby ste sedeli v ministerskom kresle?
Neviem, či by som dokázal to, aby Fidesz ustúpil zo svojich pozícií, ale zaručene by som ako minister robil maximum, aby orbánovci dostávali signály a verejné upozornenia zo všetkých miest, ktoré by mohli nejako vplývať na maďarskú politiku. Nerozpakoval by som sa využiť platformu, ktorú ponúka EÚ, lebo tu môže ísť až o ohrozenie stability v regióne. Nepochybne by som hľadal oporu aj v USA. Postupoval by som takto rázne od prvého dňa výkonu vládnej funkcie. Nečakal by som mesiace a neopájal sa ilúziou, že ak sa stretli šéfovia obidvoch vlád, že to znamená zásadné zlepšenie vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskom. 

 Možno by Maďarsko konalo umiernene, keby počulo silnú spoločnú reč okolitých štátov.Jednotný hlas nemohol zaznieť, pretože niektoré krajiny zdieľajú určité postupy alebo zásady, ktoré presadzuje Maďarsko. Nemajú problém s kolektívnymi právami, rovnako s udeľovaním dvojakého občianstva. Ako by sme mohli v tomto smere očakávať, že nájdeme spoločný postup?  

  Odbočme k iným témam. Ozývajú sa hlasy, že v Líbyi ide nielen o ochranu civilistov, ale aj o zabitie vodcu Muammara Kaddáfího.
Počúvame rôzne interpretácie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Zaujímalo by ma, čo si o tom myslí Slovensko. Chýba však akákoľvek predstava o pozícii Slovenskej republiky. Na jednej strane sa zdá, že nepodporilo určité aktivity, ale pritom odsúhlasilo nasadenie síl NATO a zároveň sa zúčastňuje na plánovaní vojenskej operácie EÚ s cieľom zabezpečiť dodávky humanitárnej pomoci. Mám dojem, ako keby naša vláda chcela niečo zatajiť. Alebo nemá žiadnu pozíciu a zaradí sa podľa slov kam vietor, tam plášť, čiže podľa nálad väčšiny štátov. Existuje už skúsenosť, že sa niečo hovorilo a potom iné
stalo.    
 
 Na čo narážate?
Operácia NATO v Afganistane mala byť pôvodne zameraná len na hlavné mesto Kábul s nasadením minimálnych síl s obmedzeným mandátom, ale postupom rokov sa rozrástla na celé územie štátu. Je to operácia, ktorá slúži ako vojenská garancia prežívania dnešnej afganskej vlády. Tento prípad mi teraz pripomína otázniky nad Líbyou, a preto ma zaujíma, akú víziu má Slovensko - čo chce dosiahnuť a proti čomu vystupuje. 

  Viaceré krajiny majú plán sťahovania vojakov z Afganistanu.  Aký postoj si má vybrať Slovenská republika?
Mám dojem, že chýba predstava, ako tam ďalej chceme pôsobiť a čo chceme splniť, aby sme si vedeli jedného dňa povedať, že stačilo a odchádzame domov. Nespochybňujem naše doterajšie nasadenie v Afganistane, ale keďže sa po príchode Baracka Obamu do Bieleho domu mení stratégia USA, jednoducho by som rád vedel, čo bude robiť v tejto súvislosti Slovensko. Zatiaľ len počúvam všeobecné frázy a informácie o zvyšovaní počtu slovenských vojakov. Kedy sa dozviem, dokedy zostanú v Afganistane? 
  
  Vráťme sa ešte k dianiu v severnej Afrike. Existujú názory, že revolučné nálady nevznikli ani tak z túžby po demokracii, ako boli skôr iba prejavom odporu proti dlhoročným vodcom.
Takéto myšlienky hraničia s rasizmom, lebo všetci ľudia chcú žiť slobodne a dôstojne. Tí, ktorí hovoria o Araboch, že nedokážu žiť v demokracii, sú len sofistikovanejší rasisti.   

  Ján Kubiš (58)Bývalý šéf slovenskej diplomacie je od januára 2009 výkonným tajomníkom Ekonomickej komisie OSN pre Európu so sídlom v Ženeve. V rokoch 1999 až 2005 pôsobil ako generálny tajomník OBSE. Do Ficovej vlády prišiel v júli 2006 ako nestraník z postu osobitného predstaviteľa EÚ pre Strednú Áziu. Je ženatý, s manželkou Jaroslavou má jednu dcéru.

SDKÚ o Paludovi: Nevie riadiť

Premiérka Paludu obhajuje aj po tom, čo ho jej kolegovia odmietli. Pre SaS je stále ich kandidát.  Nedostatočné manažérske schopnosti, zlá komunikácia s ľuďmi a predčasné ohlásenie prehodnocovania sporných previerok udelených Národným bezpečnostným úradom (NBÚ). Také sú dôvody odmietnutia Petra Paludu za šéfa NBÚ poslaneckým klubom SDKÚ. Sú však neoficiálne, stanovisko strana nezverejnila a poslanci oficiálne toto rozhodnutie nevysvetľujú. Kandidát SaS to má podľa informácií SME v strane Mikuláša Dzurindu definitívne prehrané. Dôležitý úrad  Už od roku 2003 je dobre známe, že pre SDKÚ a jej predsedu je NBÚ, čo udeľuje dôležité bezpečnostné previerky firmám, ktoré získavajú veľké štátne zákazky, dôležitá inštitúcia. Aj pre postup previerok nechal v roku 2003 vtedajší premiér Dzurinda odvolať riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša. Začala sa tým kauza „skupinka“, pre ktorú sa SDKÚ rozpadla a po vytvorení Slobodného fóra vláda stratila väčšinu a dovládla s pomocou odídencov z HZDS a ANO. Aj teraz si dáva SDKÚ na výbere zjavne záležať a SaS zablokovala jej kandidáta. Oficiálne to však neoznámila.  „Dohodli sme sa, že to nebudeme detailnejšie vysvetľovať,“ hovorí poslanec Miroslav Beblavý. Zdôvodnil to tým, že nechcú Paludovi uškodiť. „Informácie z poslaneckého klubu nebudeme zverejňovať,“ potvrdila poslankyňa Katarína Cibulková. „Rozhodne to bola väčšina poslaneckého klubu,“ povedal o tých, čo Paludu nechceli, poslanec Tomáš Galbavý.  
Nebezpečný kandidát Niektorí poslanci neoficiálne hovoria, že  kandidát SaS sa odpísal tým, že ešte pred získaním podpory od celej koalície ohlásil prehodnocovanie sporných bezpečnostných previerok. „Pán Paluda je nebezpečný, ani nemá funkciu a už rozpráva, ako zakročí voči Harabinovi. Takto sa to nerobí,“ vysvetľoval jeden z poslancov, ktorý odmietol byť menovaný. Iní spochybňujú, či by vedel viesť úrad. SME oslovilo viac než tretinu poslancov SDKÚ. Ani jeden z nich sa s Paludom nerozprával, na klub, ktorý o ňom v stredu rozhodoval, ho nepozvali. „Ešte som sa s ním nestretol,“ priznal Ivan Štefanec. Šéf klubu SDKÚ Jozef Mikuš tvrdí, že o Paludovi nehlasovali. „Bolo úplne zrejmé, že väčšina ho nechce.“ SDKÚ si želá výmenu doterajšieho šéfa NBÚ Františka Blanárika nominovaného ešte HZDS, ale nie za každú cenu. „Ak sme výmenu zameškali takmer rok, tak pár dní nemôže hrať rolu.“ S vlastným kandidátom na najbližšiu koaličnú radu nepríde. „Očakávam, že ďalšie meno predostrie SaS.“  
  27:1 Poslanci potvrdzujú, že pomery v klube boli jasne proti Paludovi. Otvorene sa ho zastala len bývalá sudkyňa Jana Dubovcová. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) podporu Paludovi napriek tomu vyjadrila aj včera. „Považujem ho za principiálneho a zásadového človeka a na mojom postoji a názore na túto nomináciu sa nič nemení.“ Paludu podporil aj poslanec Martin Pado, ktorý v klube z osobných dôvodov chýbal. „Nemám proti nemu nič zásadné.“ Kolegov sa na odmietnutie pýtať nechce. „Čo budem vyzvedať. Nebudem komentovať kolegov. Ich rozhodnutie rešpektujem.“ Pre SaS je Paluda stále ich kandidát. Dôvody nesúhlasu SDKÚ im podľa šéfa klubu SaS Jozefa Kollára neoznámili. „Nemám oficiálnu informácou, ktorá by sa oprela o vecné výhrady, prečo nepodporiť pána Paludu. Zostáva nám len veriť, že za tým nie sú iné záujmy." Strana mlčí, o odmietnutí kolujú rôzne verzie  

SDKÚ neoznámila, prečo nechce za šéfa NBÚ Petra Paludu a šíria sa rôzne verzie. Okrem tej, že  nemá manažérske schopnosti, sú najmenej tri ďalšie.     
  
1. Zavážil anonymný list, ktorý dostali predsedovia strán aj médiá.
Médiá vrátane SME v stredu dostali list podpísaný menom „Albín“, v ktorom sa píše o údajnom komunistickom zázemí Paludovej rodiny. O tom, že by  podporoval bývalý režim, sa píše len v náznakoch. Paluda pre SME potvrdil, že nebol členom KSS. Podľa ľudí v SDKÚ na ich rozhodovanie list vplyv nemal. Väčšina poslancov ho zrejme ani nevidela.    
  2. Záujem SDKÚ udržiavať rozdelenie moci a vplyv.
Paluda, ktorý má dobré vzťahy s ministrom vnútra Danielom Lipšicom, by mohol vplyv v bezpečnostných zložkách štátu výraznejšie posunúť ku KDH. SDKÚ kontroluje Slovenskú informačnú službu cez svojho nominanta Karola Mitríka, SaS má ministerstvo obrany aj NBÚ. V hre by mal byť aj projekt takzvaného jednotného identifikátora, teda čísla, ktoré pri styku s úradmi nahradí rodné čísla, IČO, alebo číslo preukazu poistenca. Rozbehnúť sa môže na budúci rok a záujemcov o veľkú a dôležitú zákazku je viac.  Jedným je ministerstvo vnútra, záujem má aj ministerstvo financií (SDKÚ) v rámci zmeny daňového informačného systému. Do projektu sa zrejme zapojí aj NBÚ. O teórii hovoria v SDKÚ ako sprisahaneckej a tvrdia, že nie je pravdivá.   
  3. Niekto chce udržať Františka Blanárika v úrade čo najdlhšie.
Dosluhujúci riaditeľ NBÚ František Blanárik (nominant HZDS) riadi úrad po dohode s Richardom Sulíkom (SaS) ďalej. Má ho riadiť, kým parlament nezvolí jeho nástupcu. V NBÚ prebiehajú ďalšie previerky. Niektoré z posledných rokov sa považujú za sporné či neobvykle rýchle. Aj túto verziu  v SDKÚ odmietajú.  
     
  O svojej kandidatúre na riaditeľa NBÚ hovorí sudca Najvyššieho súdu PETER PALUDA.

 Už vám niekto oznámil, že nemáte podporu SDKÚ? „To, čo viem, viem akurát z médií.“ Nepoznáte teda ani dôvod, prečo vás SDKÚ nepodporuje? „Nie, nepoznám.“ Oficiálne ho nezverejnili, ale neoficiálne poslanci hovoria o tom, že  nemáte dostatočné manažérske schopnosti a schopnosti komunikovať s ľuďmi. Vyčítal vám niekto niečo také? „Nie. Zaujímavé je, že ak toto bol dôvod, prečo to pán predseda klubu Mikuš nepovedal naplno do kamery, keď sa ho na to pýtali novinári.  Ale povedal inú floskulu, že hlasovali a že som nezískal väčšinu. A že o dôvodoch nebude hovoriť, aby nepoškodil dobré meno Paludu. Keby bol povedal toto, tak aké poškodenie mena by nastalo? 
    A ako je to s vašimi schopnosťami?
„Že nemám manažérske schopnosti? Nuž, keď mi nikto nedá tú šancu, tak ju nikdy nebudem mať. Pán Blanárik mal aké manažérske schopnosti? Jeho predchodcovia páni Mojžiš, Ugor, Sudor? Veď to boli ľudia, ktorí možno riadili nejaké malé kolektívy. Takže neviem, s čím sa porovnáva a aké nároky chcú na mňa klásť. Ak si niekto myslí, že nemám schopnosť pracovať s ľuďmi, neviem z čoho vychádza.“
                              Miroslav Kern

Grécko neplní podmienky záchrany

Zdá sa, že Gréci neplnia podmienky záchranného úveru, tvrdí člen Rady guvernérov ECB Ewald Nowotny. "Grécko zrejme úplne nesplnilo podmienky. Najcitlivejším bodom je privatizácia," citoval Nowotneho rakúsky denník Kronen Zeitung. To je prvé verejné potvrdenie, že spoločná delegácia ECB, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu, ktorá je teraz v Aténach, našla nedostatky v implementácii záchranného programu. Grécky vládny zdroj povedal vo štvrtok pre agentúru, že inšpektori tlačia na Atény, aby ešte viac znížili verejné výdavky, aby vykompenzovali výpadok na strane príjmov. Podľa nemenovaného zdroja sa inšpektori obávajú, že "existuje veľké riziko nesplnenia príjmových cieľov a požadujú ďalšie škrty vo výdavkoch". Plnenie podmienok záchranného balíka je podmienkou pre vyplatenie ďalšej tranže úverového programu. Ide o 12 miliárd eur, ktoré majú Atény dostať v júni. Tieto peniaze sú kľúčové pre pokrytie bezprostredných finančných potrieb Grécka vo výške 13,7 miliardy eur. Ak Grécko nedostane spomínanú tranžu, skrachuje. Delegácia ECB, EK a MMF v súčasnosti hodnotí plnenie podmienok programu. Ak bude jej verdikt negatívny, krajiny eurozóny a MMF ďalšiu tranžu nevyplatia. Grécko teda zrejme bude musieť prisľúbiť dodatočné opatrenia, ak chce dostať ďalšiu splátku úveru a vyhnúť sa platobnej neschopnosti. Podobne sa pre agentúru Reuters vyjadril nemenovaný vysokopostavený zdroj z EÚ, ktorý je súčasťou krízového manažmentu dlhovej krízy v eurozóne. Dodal, že európski partneri chcú vidieť prielom v zastavenom privatizačnom programe. Privatizácia by Grécku umožnila získať peniaze z predaja aktív.      
                        Informovala o tom agentúra Reuters.


             
Hlavná stránka