"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Prečo fašizoidný Figeľ neprekáža SME, Plus 7 dní, KDH, farizejom zo židovských náboženských obcí a im podobným?

Nestačím sa diviť, koľko samozvaných antifašistov nám nielen pobehuje po Slovensku, ale aj publikuje, ohlupuje a dezinformuje. Prím tu hrá novinárska luza zo SME, Peter Getting z Plus 7 dní, časopis týždeň, profesionálni plačkovia zo židovských náboženských obcí, či im podobní krákoraci z Antify a Ľudia proti rasizmu. S obľubou používajú a využívajú § 421 Trestného zákona Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Citujem: (1) Kto podporuje alebo propaguje skupinu osôb, ktorá násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Dúfam, že aj tí najväčší pokrytci, ktorých som v úvode vymenoval, nedokážu vyvrátiť môj argument, pokiaľ sa odvolám na dotyčný paragraf, že najviac práva a slobody slovenských občanov potláčajú členovia ponovembrových vlád a parlamentov cez ekonomický fašizmus, nalinkovaný židolichvárskymi šelmami zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

Politická a novinárska luza v „antifašistickom“ rúchu

Dňa 28. Júla 2000 poslal Vladimír V. Truchlík, veterán II. svetovej vojny a zahraničného fašistického odboja, trvalým bydliskom 10/214 A Bods Rd., Riverwood, 2210 Sydney, Austrália, list ministrovi zahraničných vecí SR Eduardovi Kukanovi, kde ho mimo iného upozornil na nevhodné a dehonestujúce správanie Jána Figeľa, v tom čase štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Spočívalo v tom, že pri jeho návšteve Austrálie sa v Sydney stretol so sympatizantmi vojnového Slovenského štátu. To by vcelku nemuselo ešte nič znamenať, ani to nemožno radiť medzi nejaké amorálne akty, lenže Ján Figeľ sa s prítomnými stretol v klubovni, ktorá je súčasťou kostola, a v tejto klubovni je umiestnená pamätná tabuľa s názvom – SLOVENSKÍ MUČENÍCI, pod ktorým je nápis ZA BOHA A NÁROD. Ako dôkaz predkladám dve farebné fotografie tohto kostola a pamätnej tabule.

 Píše tu aj nasledovné:
          Keď som v minulom roku začiatkom augusta sa dozvedel, že prídete k nám do Sydney, ihneď som volal na Vyslanectvo SR a prosil Dr. Turaničovú, aby v žiadnom prípade nearanžovala Váš pobyt s návštevou spomínaného klubu. O to isté som prosil aj honorárneho konzula SR v Sydney pána Miroslava Kollára, u ktorého som mal obzvlášť živé pochopenie. Pri poslednej návšteve štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR pána Dr. Figeľa v Sydney bolo stretnutie v spomínanej hale. Ja som sa opýtal Dr. Figeľa, ako sa cíti pod obrazom popraveného prezidenta a pri plakete s takými mučeníkmi. Nedal mi odpoveď – no comment. Podľa všetkého cítil sa tam ako medzi svojimi.

V odpovedi Eduarda Kukana nie je žiadna zmienka či odsúdenie Jána Figeľa. Pritom obom musí byť dostatočne známe, že Otomar Kubala ako veliteľ POHG, ktorého meno bolo taktiež na pamätnej tabuli, má na svedomí množstvo nevinných ľudských životov, vrátane detí a nemluvniat. Pán Truchlík to v dotyčnom liste Eduardovi Kukanovi opisuje takto: „Ďalší výtečníci na plakete Otomar Kubala a Timotej Ištók v čiernych uniformách spolu s Nemcami riadili vypaľovanie podhorských dedín a usadlostí, vraždiac starcov, starenky a deti... Ich jednotky spolu s SS sa zúčastňovali na  vraždení a spaľovaní obetí v známej vápenke...“
Dňa 9. 4. 2004 som poslal Generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi otvorený list, kde som mu opísal túto kauzu. Hoci mu vyplývalo zo zákona, aby sa k tomu vyjadril, ostal nečinný. Teda, stotožnil sa s výčinmi fašizoidného Figeľa a fašizoidného Kukana. Napriek tomu, že Dobroslavovi Trnkovi neprekáža ani realizácia fašizmu cez ekonomiku zo strany zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, neváhal dať neskôr návrh na Najvyšší súd SR na rozpustenie politickej strany Slovenská pospolitosť – Národná strana za písané slovo, PRIČOM REALIZÁCIA FAŠIZMU ZO STRANY SLOVENSKÝCH POLITIKOV MU NEPREKÁŽA!!!

Predstavme si takú modelovú situáciu, že do Sydney by prišla trojčlenná delegácia Ľudovej strany – Naše Slovensko, alebo Občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, nechali by sa vyfotiť pri tejto pamätnej tabuli a fotky by uverejnili na svojich internetových stránkach. Čo by asi nasledovalo? Dovoľte mi, vysloviť svoj názor.

Začali by sa vytvárať špeciálne bučiaco - ručiace komandá pod vedením SME, .týždňa, židovských náboženských obcí, OKS, IVO, Ľudia proti rasizmu, Plus 7 dní v réžii Petra Gettinga, samozvaného samoaktivistu Alojza Hlinu, TA3, TV Markíza, TV JOJ a kadejakých Antíf. Pre Grigorija Mesežnikova by to bol taký šok, že jeho brada a vlasy by sa samoodfarbili na zeleno a menovaný by sa súdnou cestou domáhal odškodnenia. Za týmto účelom by všetky židovské organizácie v USA a Izraeli vytvorili špeciálnu skupinu a zároveň predložili dôkazy, že nebyť Tisa, nebolo by ani Hitlera a koncentračných táborov. Po tomto neuveriteľnom odhalení dotyčné slovenské periodiká žiadajú, aby mohli písať v hebrejskom jazyku a zároveň požiadali o zrušenie slovenského jazyka, ktorý, podľa nich, je jazykom fašistickým, extrémistickým a xenofóbnym. Po výzve Svetového židovského združenia ich bankári vyčlenili miliardy dolárov na populačný rozvoj a zvýšenie počtu rómskeho etnika na Slovensku pod heslom: smrť slovenskému majoritnému fašizmu a extrémizmu.

Keď kvôli Kubalovi prekážal Tarnóczy, no neprekáža Figeľ

Po tragickej nehode Jána Langoša bol kandidátom na predsedu Ústavu pamäti národa politický väzeň Arpád Tarnóczy, ktorého navrhla Slovenská národná strana. Bol akceptovateľný pre väčšinu poslancov Národnej rady SR, no nebol akceptovateľný pre profesionálnych plačkov z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, ako aj ich ponížených lokajov z denníka SME. Listom vyzvali predsedu Národnej rady SR, ako aj všetky poslanecké kluby, aby tohto kandidáta nevolili. Podľa nich v časopise Svedectvo, ktorý Zväz protikomunistického odboja vydáva, a ktorého bol v tom čase Arpád Tarnóczy predsedom, velebili radikálneho antisemitu z obdobia vojnového Slovenského štátu Otomara Kubalu.

          A tak sa stalo, 0,4 promile židovského občianstva presvedčilo poslanecké kluby SDKÚ, KDH a SMK, aby od podpory Arpáda Tarnóczyho ustúpili. Za vrchol cynizmu možno považovať aj vyhlásenie vtedajšej predsedníčky Poslaneckého klubu KDH Márie Sabolovej (SME – 1. 12. 2006), že ich pobúril článok o Kubalovi. Škoda len, že ju nepoburovalo správanie Jána Figeľa, keď v Sydney ako štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR svojim správaním, obrazne povedané, Otomara Kubalu rehabilitoval. Dokonca jej neprekážalo ani to, že neskôr sa stal eurokomisárom za Slovensko, kde bol navrhnutý práve KDH. Pokiaľ sa pani Sabolová cíti aspoň jednopercentnou kresťankou, tak by do parlamentu a do kostola mala chodiť oblečená v žihľavovej vrecovine, ktorej neustále svrbenie by ju malo nútiť k pokániu a modlitbám, čo by mohlo mať aj kladný vplyv na jej pamäť a výroky.

Keďže pán Tarnóczy sa po týchto výčinoch profesionálnych plačkov z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a im slúžiacich novinárskych lokajov vzdal svojej kandidatúry, očakávam po uverejnení týchto nezvratných dôkazov na Jána Figeľa nielen  ich zásadnú reakciu, ale aj verejné odsúdenie Jána Figeľa.

Padni komu padni

Dodatočne očakávam, že židovské náboženské obce, denník SME, Plus 7 dní, .týždeň, Peter Getting, Ľudia proti rasizmu, Antifa, TV Markíza, TV JOJ, TA3, prožidovskí historici budú tvrdo protestovať a žiadať odstúpenie Jána Figeľa z politického života. Zároveň dotyčným písaným médiám doporučujem, aby minimálne jeden rok vychádzali so začiernenou úvodnou stranou, na ktorej by mal byť bielymi písmenami takýto text: „Všemohúci Bože, pomôž nám, aby sme mali odvahu napísať skutočnú pravdu aj o tých, ktorým tak bezbreho a ponížene slúžime.“ No a čo sa týka dotyčných troch televízii, tento text by mal byť ukázaný pred odvysielaním každého programu.

Taktiež vyzývam Daniela Lipšica a Jaroslava Spišiaka o verejné vyjadrenie ohľadom kladného vzťahu Jána Figeľa k masovému vrahovi Otomarovi Kubalovi, či mu chcú jeho zvrhlé myslenie vymlátiť pomocou kukláčov, ťažkoodencov, policajtov so psami, tak, ako to predvádzali voči priaznivcom Svätopluka z Ľudovej strany – Naše Slovensko v Bratislave v sobotu 7. augusta 2010.  Pokiaľ tak neurobia do štrnástich dní, budem nútený ich verejne obviniť z podpory fašizmu.

Vladimír Pavlík

             
Hlavná stránka