Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

A čo tak verejne sa ospravedlniť Slovenskej pospolitosti?

         Utorok 16. júna 2009 nebol po oslobodzujúcom rozsudku bratislavského súdu nad údajným vrahom zákerne a podlo zavraždeného študenta Daniela Tupého šťastným dňom pre tlupy pobehajov zo spolku Ľudia proti rasizmu. Ale ani im podobným, z taktiež rôznych pofiderných spolkov, skrývajúcich sa za demokraciu, ľudské práva, toleranciu, slobodu jedinca a spoločnosti, či akýmsi bojom proti akémusi rasizmu voči rómskym spoluobčanom, vedome zabúdajúc na opačný rasizmus, pokiaľ to porovnávam s rómskym rasizmom a kriminalitou voči majoritnej väčšine Slovákov z titulu ich menšiny. To ale neznamená, že by som si nevážil tú menšiu časť slušného rómskeho etnika, ako aj tých, ktorí dokázali objaviť, rozvinúť a finančne podporiť talent rómskych detí, či už v prekrásnom maľovaní tých z Jarovníc, keď ich obrazy obdivovali návštevníci vo viacerých štátoch. Mne osobne by sa taktiež neľúbilo, keby ma niekto zaradil do kategórie zbojníkov a zločincov z čeľade nerómskych chrapúňov a gaunerov z vysokej politiky.

         Keďže spolok Ľudia proti rasizmu bol vyliahnutý s podporou SDĽ a Spoločnej voľby, už len preto sa od nich nič pozitívneho nemohlo očakávať. Ako súhrn najsmradľavejších odpadov zamorujúcich Slovensko stáli v čele, podľa môjho názoru, riadení zo zákulisia, v jednej z najzákernejších a najpodlejších kampaní po novembri 1989, proti mladým vlastencom, národovcom a nefašistom zo Slovenskej pospolitosti, po zákernom a podlom zavraždení študenta Daniela Tupého. To oni, zákerní a podlí, parazitujúci a robiaci si reklamu na jeho obeti, bez hanby a kúska cti, dokonca parazitujúci aj na žiali jeho rodičov a najbližšej rodiny, s nekonečnou podporou podlých a ako by nesvojprávnych úbožiakov z novín, časopisov a televízií, už dopredu mali páchateľov – členov Slovenskej pospolitosti. Aj ten bulharský komunista Juraj Dimitrov, obžalovaný v roku 1933 nacistickou justíciou vo vykonštruovanom lipskom procese ohľadom požiaru Ríšskeho snemu za niečo, čo neurobil, mal mnohonásobne väčšie možnosti dokázať svoju nevinu, ako nevinní, osočovaní a ponižovaní členovia Slovenskej pospolitosti.

Môj pohľad

         Chápem a rozumiem nekonečnému žiaľu otca, ktorému zákerne a podlo zavraždili syna. Taktiež zastávam názor, že po vyhlásení súdneho rozsudku, ktorý nenašiel vraha jeho syna, by mu malo byť dostatočne známe, že práve pod tlakom podliakov zo spolku Ľudia proti rasizmu, ako aj nesvojprávnych slovenských médií, ktoré ich bludy podporovali a prezentovali, dávajúc tomu aj politický podtón, sa vyšetrovanie uberalo úplne opačným smerom, ako sa malo uberať. Pýtam sa: bola to náhoda, alebo úmysel? Nemohol byť tento zákerný a podlý akt pripravený a zrealizovaný aj v mene vyšších štátnych záujmov, použitých na diskreditáciu Slovenskej pospolitosti, keď skutoční fašistickí tyrani a vrahovia z vysokej politiky, a kadejaké im prisluhujúce zberby z médií a rôznych spolkov, chceli z nich vyrobiť fašistov, neonacistov a extrémistov? Zdá sa to pritiahnuté za vlasy?

         Zaoberala sa polícia napr. tým, že v skupine ôsmich ľudí, kde bol aj Daniel Tupý, bodali len jeho jediného, dokonca ôsmimi ranami, že mal aj ďalšie poranenia hlavy, odreniny a zlomeniny? Prečo ostatných siedmich len dokopali, a len práve na ňom jedinom, sa takto zákerne a podlo odbavovali? Pričom dokopaní študenti tvrdia, že nikoho nespoznali kvôli silnej tme, ako aj to, že útok bol veľmi rýchly. Dokonca sa tvrdilo, že páchatelia boli v presile, ich počet sa odhadoval na 15. Teda, ako je to možné, že práve v silnej tme si vyberú jednu osobu, ktorú dobodajú na smrť a ostatných len dokopú? Aký asi môžu mať títo siedmi študenti dôvod, keď je dôvodné podozrenie, že môžu utajovať isté skutočnosti? Bol v skupine útočníkov dopredu vybraný vrah a obeť, a ostatní mali len kopať tých  sedem mladých študentov? A ešte niečo. Pokiaľ v skupine 15-tich útočníkov jeden vraždí, tak je tu minimálne 90 – percentná pravdepodobnosť, že vrah musí byť odhalený. Treba si taktiež položiť otázku, v akom stave bola osemčlenná skupina, v ktorej bol aj Daniel Tupý? Boli či neboli pod vplyvom drog či alkoholu?

         Všimnime si prosím isté dátumové súvislosti, ktoré môžu byť buď náhodné, alebo môžu nejako súvisieť. Daniel Tupý bol zavraždený 4. novembra 2005. V júli 2005 Ľudia proti rasizmu dávajú na Generálnu prokuratúru SR podnet na rozpustenie Slovenskej pospolitosti. V tom období už naplno beží mediálna kampaň, ktorá týchto vlastencov a nefašistov prezentuje ako fašistov, neonacistov a extrémistov. Pritom týmto zberbám, ktoré sa na tejto kampani podieľali, muselo byť dostatočne známe, že fašisti z SDKÚ-DS, KDH, SMK, ANO, HZDS, SNS a SMER-u doplnení o fašistov z SDĽ a SOP, pod dohľadom židofašistických lichvárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, tu fašizmus na nevinných slovenských občanoch už dlhodobo realizujú. Samozrejme, s množstvom nevinných obetí, nepotrebujúc ani koncentračné tábory.

         Dňa 31. 10. 2005, teda, štyri dni pred zavraždením študenta Daniela Tupého, dáva generálny prokurátor Dobroslav Trnka na Najvyšší súd SR návrh na rozpustenie Slovenskej pospolitosti. Keď si dnes prečítam jeho bludy v tomto návrhu, mám taký zvláštny pocit, ako keby bol niečo podobné očakával. Zákerná a podlá kampaň niktošov zo spolku Ľudia proti rasizmu, v spolupráci s manipulátormi z novín a televízií po tejto vražde, vedená proti Slovenskej pospolitosti, naberá tie najobludnejšie rozmery. Poriadajú sa protestné pochody a mítingy s jediným cieľom: parazitovať a robiť si reklamu na smrti Daniela Tupého a predstaviteľov Slovenskej pospolitosti prezentovať ako fašistov, neonacistov a extrémistov. Dňa 1. marca 2006 senát Najvyššieho súdu SR pod vedením ortodoxnej prednovembrovej komunistky Idy Hanzelovej rozpúšťa Slovenskú pospolitosť.

         O necelých šesť mesiacov neskôr, 10. augusta 2006, slovenské médiá, zväčša ovládané sionistickým a židovským kapitálom, poctivo mlčiace o fašistických zločinoch členov ponovembrových vlád a parlamentov informujú, že vraždu majú možno na svedomí muži z podsvetia, a nie neonacisti. LEN AKOSI, DO DNEŠNÉHO DŇA, SA NEDOKÁZALI OSPRAVEDLNIŤ ČLENOM SLOVENSKEJ POSPOLITOSTI ZA VŠETKY TIE KLAMSTVÁ A DEZINFORMÁCIE KTORÉ O NICH POPÍSALI A VEREJNE PREZENTOVALI. A jeden z týchto podliakov, dokonca označkovaný skratkou JUDr., Daniel Milo, ktorý v tom období bol na čele spolku Ľudia proti rasizmu, si polepšil. Zo slovenského zasmraďovača bol povýšený na medzinárodného zasmraďovača v odhaľovaní akýchsi, v jeho mozgu škrabkajúcich fašistov, neonacistov, rasistov a extrémistov.

         Čo to museli byť za ľudské hyeny a vyvrheli, ktorí, v mnohonásobnej presile, ozbrojení, pod rúškom tmy, zákerne a podlo útočia a vraždia? Kto je ich vzorom? Nie sú to náhodou členovia ponovembrových vlád a parlamentov? Veď na Slovensku práve oni predstavujú tie najzákernejšie a najpodlejšie tlupy sofistikovaných fašistických tyranov a vrahov, tých najzákernejších arcizlodejov, potláčajúcich nielen najzákladnejšie práva a slobody vlastných spoluobčanov, ale potláčajúcich aj ich práva nielen na dôstojný život, ale aj podstatu samotného života, teda, právo na plnohodnotný život. A to všetko len pre svoj vlastný blahobyt a blahobyt svojich blízkych.

Nefašisti zo Slovenskej pospolitosti kontra fašisti z vysokej politiky

         Niekedy pred troma mesiacmi popredná vrahyňa srbského národa, keď bola americkou ministerkou zahraničných vecí, Madeleine Albrightová, prezentovala mimoriadne zaujímavé názory ohľadom súčasnej svetovej a hospodárskej krízy. Podľa nej, nie hospodárska a finančná kríza sú nebezpečenstvom pre tento svet – ale, tým najväčším nepriateľom je nacionalizmus. Čitateľ si môže položiť otázku: čo toto má spoločné s dotyčným článkom? Nuž, pokiaľ to dám do súvislosti s kampaňou vedenou proti Slovenskej pospolitosti, tak ďalšie vysvetlenia sú tu zbytočné.

         Treba si uvedomiť, že slovenskí fašisti, extrémisti, arcizlodeji, parazitní darmožráči, tyrani a vrahovia slovenského národa, sú mimoriadne silní. Majú nielen politickú a ekonomickú moc, sú nielen v ponovembrových vládach a parlamentoch, ale aj na ministerstvách, majúc ochrannú ruku Generálnej prokuratúry SR a židofašistických lichvárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu pri cielenej a postupnej likvidácii slovenského národa cez ekonomiku. Adolf Hitler a jemu podobní arcizločinci musia v horúcom pekle blednúť od závisti, ako tento ľudský odpad dokázal na Slovensku fašizmus nielen sofistikovať, urobiť z neho súčasť demokracie, ba dokonca aj nevinné obete, ktoré pripravili o život, zadelili ako súčasť ekonomických reforiem, podľa nich, vraj veľmi potrebných a nevyhnutných.                   

Nefašisti zo Slovenskej pospolitosti kontra fašista Robert Kaliňák

         V stredu 1. júla 2009 Najvyšší súd zrušil rozhodnutie o rozpustení občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, o ktorom rozhodlo Ministerstvo vnútra SR, ktoré, mimochodom, koncom októbra 1995 splnilo všetky podmienky, aby bolo plnohodnotnou zločineckou a štátno-teroristickou organizáciou, keď vtedajší minister Ľudovít Hudek sa stal platným členom zločineckej skupiny založenej za účelom marenia vyšetrovania štátneho terorizmu v kauze únosu mladého Kováča, čo doteraz stále platí. Aj keď Vlado Mečiar, po nabehnutí do šiesteho štádia paranoje tvrdil, že sa jednalo o samoúnos, nemožno ho brať vážne, lebo to doposiaľ nebolo oficiálne odobrené komisiou psychiatrov, či nejakým súdnym rozhodnutím. Existuje ale možnosť, že to môže odobriť terajší minister vnútra Robert Kaliňák, po nabehnutí z kategórie polovičného profesijného diletanta do kategórie plnohodnotného profesijného diletanta.

         Ako som mal možnosť sledovať, toto rozhodnutie Najvyššieho súdu vyvolalo nebývalý rozruch nielen medzi politikmi, ale aj rôznymi krákorákmi v cudzom žolde z tzv. slovenských médií a mimovládnych organizácií. Hotuje sa a hrozí nielen minister Kaliňák, ale aj jeho krákorajúci hovorca Tomáš. Veru, veru, ani sa im nečudujem. Veď takú krutú a reálnu pravdu, akú mu vo svojom liste napísali vlastenci a nefašisti zo Slovenskej pospolitosti 11. novembra 2008, ho musela privádzať priam do ortodoxného vytrženia. Lebo nielen on, ale ani boľševický poloblázon Fico skutočnú pravdu neradi počúvajú. Nečudujme sa tomu. Veď pretransformované prednovembrové komunisticko-fašistické zberby, toho času zhlukujúce sa v akomsi SMER-e, tzv. sociálnej demokracii, majú zbojníctvo a zločiny proti ľudskosti priamo v génoch.

         Dňa 8. 11. 2008 bolo vo večernom spravodajstve TV JOJ uverejnené vyjadrenie ministra Kaliňáka, keď na adresu občianskeho združenia Slovenská pospolitosť povedal: „Na Slovensku sme gardy Slovenskej pospolitosti vyzliekli z uniforiem. Nie je možné tolerovať akékoľvek prejavy fašizmu, alebo nacizmu na našom území. To naša ústava zásadne nedovoľuje“. Neviem, neviem, či tieto výroky ministra Kaliňáka neboli pod vplyvom toho, že jeho profesijné diletantstvo a Mečiarova paranoja si porozumeli v sexuálnych hrátkach, no je vrcholom bezbrehého cynizmu, keď plnohodnotný predstaviteľ z organizovaných tlúp sofistikovaných fašistických tyranov a vrahov cez ekonomiku, ide vlastencov a nefašistov zo Slovenskej pospolitosti dávať do súvislosti s fašizmom a nacizmom.

         Škoda len, že z fašistických oblekov nezačal vyzliekať hneď na druhý deň po sedemnástom novembri 2007 členov ponovembrových vlád a parlamentov, vrátane seba samého, keď statoční vlastenci a nefašisti zo Slovenskej pospolitosti na Hodžovom námestí mali rozprestretý veľký transparent s nasledovným textom: Stop sociálnym samovraždám spôsobeným zločincami ponovembrových vlád. Ako sa ale ukázalo, táto krutá realita ostala bez odozvy. Dokonca mlčal aj ten, ktorý už mal dávno konať. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Prečo zbabelo mlčí, prečo mu neprekáža, že blahobyt sofistikovaných fašistov Fica, Kaliňáka, Slotu, Mečiara, Dzurindu, Mikloša, ako aj ich súkmeňovcov z ponovembrových vlád a parlamentov je založený aj na nešťastí nevinných spoluobčanov, na ich utrpení, keď musia niesť následky za ekonomické zločiny politikov? V akom štáte to vlastne žijeme, keď tieto fašistické zberby si na utrpení vlastného národa vybudovali svoj blahobyt?

         V dotyčnom liste, ktorý Slovenská pospolitosť poslala ministrovi Kaliňákovi, sú niektoré mimoriadne závažné pasáže. Citujem:

         „Veľkosť človeka totiž nezávisí od jeho platu či funkcie, ale aj od schopnosti priznať si svoje zlyhania a ospravedlniť sa za vyrieknuté klamstvá. Vaše tvrdenia ohľadom rovnošaty Slovenskej pospolitosti preto chápeme ako snahu, ktorá má zakryť neschopnosť súčasnej vládnej koalície riešiť nielen rastúcu nezamestnanosť, zlú ekonomickú situáciu väčšiny občanov Slovenskej republiky, ale aj zhoršenie medziľudských či susedských vzťahov s Maďarskou republikou. Toto však nezapríčinili rovnošaty a ani členovia Slovenskej pospolitosti. Príčinu treba hľadať v prvom rade v hulvátsko-opileckých vyjadreniach predsedu vládnej Slovenskej národnej strany Ing. Jána Slotu o nejakom maďarskom šašovi na koni, o strapatej pani čo by sa radšej mohla viac starať o svoj zovňajšok, o priblbých turuloch, ako tu poletujú nad južným Slovenskom, o Maďaroch čo sú nádorom na tele slovenského národa, ktorý treba neodkladne odstrániť, o tom ako pôjdeme do tankoch a zrovnáme Budapešť, o tom ako mohol pán Boh dať takú krásnu krajinu takým škaredým ľuďom a myslel tým starých Maďarov, lebo to boli mongoloidné typy s krivými nohami a ešte hnusnými koňmi, malými koníkmi dokonca, o tom, že Slováci sú geneticky hlúpy národ, o tom, že slovenský národ je dosť sprostý národ, o tom, že Cigáni zneužívajú svoje deti na chľastanie, alkoholickú obživu a my ostatní si to platíme sami, o tom, že na Cigáňov by Slota potreboval veľký bič a malý dvor, o tom, že homosexualita je choroba, je to deviácia, tak ako pedofília – a mnoho ďalších jeho citátov“. (Ako máme ale možnosť vidieť, extrémista Kaliňák a extrémista Slota sú ako jedna rodina – pozn. V. P.)

         V závere listu sa píše: „Naše občianske združenie je taktiež zhrozené z toho, že od roku 1989 v Slovenskej republike malá skupina extrémne bohatých občanov ožobračuje ostatných občanov Slovenskej republiky a vytvára tak extrémne veľkú skupinu chudobných občanov. Veľká časť týchto zbohatlíkov a privatizérov pred rokom 1989 pôsobila v KSČ, ŠtB, komunistickej justícii či inej odnoži boľševického systému a tak sa podieľala na potláčaní práv a slobôd občanov. Dnes táto extrémistická a kryptokomunistická tlupa, infiltrovaná v rôznych akože demokratických politických stranách či akože demokratickej justícii, opäť organizuje a potláča práva a slobody poctivých občanov. Dokonca niektorí bohatí extrémisti v spolupráci s poslancami NR SR presadili také zákony, ktoré značnú časť obyvateľstva DOVIEDLI NIELEN NA POKRAJ ZÚFALSTVA, ALE AJ K SOCIÁLNYM SAMOVRAŽDÁM. Taktiež poslanci NR SR prijali viacero zákonov, ktoré boli podľa nálezu Ústavného súdu SR v rozpore s Ústavou SR, a ktorých dôsledkom bolo skutočné potlačenie práv a slobôd občanov. Prijali sa aj také účelné sofistikované zákony a rozhodnutia, ktoré okradli občanov nášho štátu o stovky miliárd korún.

Preto máme za to, že nie rovnošaty Slovenskej pospolitosti, alebo jej členovia sú tými extrémistami, ktorí rozkradli stovky miliárd korún, nie my sme tými, ktorí nesú zodpovednosť za sociálne samovraždy, porušujú Ústavu SR, podporujú nacistickú agendu potratov a eutanázie. Nie my sme tými, ktorí po boku vojsk NATO v roku 1999 pomáhali bombardovať Juhosláviu. Jedinou silou, ktorá na Slovensku extrémizmus, fašizmus, alebo nacizmus podporuje a na nevinných občanoch realizuje, je malá a extrémne bohatá zločinecko-zlodejská skupina zložená najmä z členov všetkých ponovembrových vlád a parlamentov. Očakávame pán minister vnútra, že aj Vy osobne sa postaráte o to, aby generálny prokurátor čo najskôr podal návrh na rozpustenie tých politických strán, ktorých poslanci navrhli a dokonca aj schválili zákony odporujúce Ústave SR. Domnievame sa, že súdruh generálny prokurátor s takýmto podaním nebude mať žiadny problém, keďže svoje rozhodnutie môže oprieť o nálezy Ústavného súdu, a na podnet na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – národnej strany nepotreboval žiadne nálezy, ale ani dôkazy.

         Napriek všetkému však dúfame, že sa vo Vás pohne svedomie a nielen že sa za svoje klamstvá o Slovenskej pospolitosti verejne ospravedlníte, ale že sa z titulu svojej funkcie postaráte o dôsledné vyšetrenie všetkých útokov na Slovenskú pospolitosť a jej členov. Alebo naozaj stále platí to čo povedal bývalý člen zločineckej KSČ, odborník na právo a terajší predseda vlády Slovenskej republiky v jednej osobe, docent práva Robert Fico, že Slovensko nie je právny štát“?

         No a reakcia Kaliňáka? Na tento otvorený list nielenže neodpovedal, ale rozhodol sa Slovenskú pospolitosť, ako jediných aktívnych bojovníkov na Slovensku proti fašistom, extrémistom, arcizlodejom, tyranom a vrahom z vysokej politiky zlikvidovať na základe tých obvinení, ktorých nositeľom je on samotný. Zatiaľ na Najvyššom súde neuspel. A pokiaľ by na druhý pokus uspel, nebolo by to pre neho žiadne víťazstvo. To mu sľubujem. No nielen jemu. Fašista a extrémista Kaliňák názorne ukázal, že patrí aj do kategórie tyranov a vrahov nevinných slovenských občanov. To, že prešiel mlčaním obete sociálnych samovrážd len dokazuje, že nie nadarmo je členom fašistickej a extrémistickej tlupy pod názvom SMER-tzv. sociálna demokracia, ktorú založili pretransformované prednovembrové komunisticko-fašistické zberby, ktoré zločiny proti ľudskosti majú priamo v génoch, ale že aj svoj blahobyt majú založený na nešťastí nevinných občanov, je pre nich samozrejmosťou.   

Vladimír Pavlík  

 

Hlavná stránka