"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ivan Mikloš to na štvrtý pokus dokázal
(súhrn fikcie a reality)

Najlepší, najvýkonnejší a najsociálnejšie cítiaci ekonóm v histórii samostatného Slovenska Ivan Mikloš to nemá jednoduché. Nenávidia ho zahraniční investori a bankári, ktorým predal SPP, elektrárne a banky za trojnásobne vyššie ceny ako boli ich pôvodné hodnoty. Keďže na to prišli až po podpísaní zmlúv stvrdených aj ich podpismi, ich šance na vrátenie miliardových súm nemali šance na úspech. Nenávidia ho všetci podvodní privatizéri, ktorí chceli Slovensko okradnúť o prosperujúce podniky. Nenávidia ho novinári, špičkoví kaviarenskí intelektuáli, herci, športovci, a hlavne rôzne celebrity. Nenávidí ho väčšina politikov. Zákerné a podlé útoky, valiace sa na jeho osobu, čo do počtu, predbehli aj samotného Mečiara a Fica, z čoho obaja menovaní dostali takú traumu, že sa im musela začať venovať Slovenská komora psychiatrov. Napriek tomu, Ivan Mikloš statočne všetkému odoláva, majúc neuveriteľnú podporu dôchodcov, ťažko zdravotne postihnutých, ich opatrovateľov, nezamestnaných a sociálne odkázaných, slobodných matiek, pracovníkov a obyvateľov sociálnych ústavov, robotníkov, drvivú väčšinu občanov so základným vzdelaním, ako aj našich Rómov.

         Všetci títo ho nielen zbožňujú a blahorečia mu, ale už dokonca v kostoloch ho kňazi a biskupi prirovnávajú k samotnému Ježišovi Kristovi, a omše sa končievajú hromadnými a ďakovnými modlitbami za jeho dobrotu a láskavosť, ktorú k týmto veľkým skupinám slovenského národa prejavuje. Čím viac ho obyčajní ľudia milujú, o to viac ho nenávidia ostatní politici. Spojili sa nielen do jednotného šíku proti nemu samotnému, ale aj proti celej SDKÚ-DS. Osočovanie a ponižovanie jeho osoby nepozná hranice. Spochybňujú nielen jeho ľudské kvality, ale už začali spochybňovať aj jeho odbornosť. Tvrdia o ňom, že je nevzdelaný, že strednú a vysokú školu absolvoval s podvodom, že nie je spoločensky založený...

Obyčajní radoví občania sa proti týmto klamstvám začínajú búriť. Poriadajú sa mítingy na jeho podporujú, spisujú sa petície vyzývajúce ho, aby sa začal primerane brániť. Aj preto sa Ivan Mikloš rozhodol, že na všetky tieto zákerné a podlé útoky odpovie tým najúčinnejším spôsobom: že sa bude ešte viac vzdelávať a rozširovať si svoj vedomostný obzor. Preto sa rozhodol prihlásiť na jednoročné postgraduálne štúdium v obore: EKONOMICKÉ MINIMUM PRE STREDNÉ ŠKOLY. Jeho priaznivci predstavujúci cca 80% slovenského obyvateľstva to prijali s nebývalým nadšením a porozumením.

         Ako sa ale ukázalo, nespali ani jeho neprajníci. Počas jeho štúdia mu robili neustále prekážky a podrazy. Keď mal obhájiť pri záverečných skúškach svoju dizertačnú prácu, tak cez politickú líniu sa rozhodlo, že v skúšobnej komisii budú sedieť jeho najväčší neprajníci. Samozrejme, aj keď jeho IQ bolo najvyššie spomedzi všetkých študujúcich, neuspel. Aj keď mu umožnili dva opravné termíny, politické špičky dosadili do skúšobných komisií opäť svojich ľudí, ktorí mali jediný cieľ: nedovoliť a zabrániť tomu, aby absolvent vysokej školy s titulom „Ing.“ Ivan Mikloš získal osvedčenie, že je odborníkom na ekonomické minimum pre stredné školy.

         Tieto podrazy voči jeho osobe vyvolali nielen búrku protestov po celom Slovensku, ale tlaky protestujúcich donútili politikov urobiť zmenu v zákone, ktorá mala Ivanovi Miklošovi umožniť ešte jeden opravný termín. No nielen to. Do skúšobnej komisie boli vybraní skutoční nezávislí odborníci nielen z MESA 10, ale aj z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (IDSS), čo dokazovala aj nominácia Miroslava Beblavého ako riaditeľa tejto inštitúcie, ktorý bol na čele tejto skúšobnej komisie.

         Tieto zákerné a podlé praktiky si všimli aj zahraničné médiá. V deň štvrtých, dodatočne schválených opravných skúšok pre Ivana Mikloša, prišlo do Bratislavy vyše 120 zahraničných novinárov a televíznych štábov. Dokonca aj stávkové kancelárie vypísali súťaž či sa mu podarí na tento dodatočný pokus urobiť tieto skúšky, alebo nie. Keďže skúšky boli neverejné, na chodbách v budove sa tiesnilo okolo tristo jeho fanúšikov spolu s novinármi a televíznymi štábmi. No a pred budovou, na verejnom priestranstve, bolo prítomných okolo dvoch tisícoviek jeho priaznivcov s viacerými transparentmi. Napr.: Ty to musíš dokázať, obyčajní ľudia ťa potrebujú.

         Po troch hodinách napätia sa otvorili dvere, z miestnosti vyšiel Ivan Mikloš a roztraseným hlasom povedal: „urobil som to, dokázal som to.“ Behom niekoľkých minút davy čakajúcich ľudí vo vnútri budovy a pred budovou sa začali od radosti objímať a zborovo skandovať: „on to urobil, on to dokázal.“ Aj následná tlačová konferencia SDKÚ-DS na pripravenej tribúne pred budovou školy sa niesla v znamení radosti a osláv. Mikuláš Dzurinda, pripomínajúci skôr terénneho kohúta Kokrhela, ktorý po obšťastnení desiatich sliepok si trúfa ešte na ďalších päť, suverénne vyhlásil: „dámy a páni, toto je prvý krok k porážke Roberta Fica a veľká výzva pre všetkých občanov, podporujúcich slovenskú a kresťanskú sociálnu pravicu. Taktiež vyhlásil medzinárodný tender na zarámovanie osvedčenia, že Ivan Mikloš urobil skúšky z ekonomického minima pre stredné školy.

Ani otázky novinárov nebrali konca kraja, Ivan Mikloš na všetky odpovedal s precíznou noblesou, až pokiaľ to nenarušil veľmi vážny incident, o ktorý sa postaral študent tretieho ročníka fakulty žurnalistiky, ktorý sa ho opýtal: „pán Mikloš, aký je podľa vás rozdiel medzi rozkradnutými miliónmi a miliardami, a miliónmi a miliardami požičanými od Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu? Či za tie rozkradnuté milióny a miliardy by sa nedalo postaviť a kúpiť všetko to, čo z tých požičaných miliónov a miliárd?“

         Po tejto otázke nastalo preveliké zdesenie. Urážlivé výkriky na študenta žurnalistiky nebrali konca. Rozčúlený Dzurinda mu vykričal, že prečo ho jeho učiteľ nepoučil, že takéto otázky treba posielať s týždňovým predstihom, aby Politbyro ÚV SDKÚ-DS si mohlo pripraviť primerané a vyčerpávajúce odpovede. Potom si zobral slovo Ivan Mikloš. Študentovi žurnalistiky pripomenul, že takúto tému sa on na vysokej škole ešte neučil, no pevne verí, že keď sa prihlási na ďalšie postgraduálne štúdium, že sa bude svojich učiteľov na to pýtať. Davy ľudí to prijali s búrlivým potleskom a rozvinutím veľkého transparentu s týmto textom: „TVOJA MÚDROSŤ, ĽUDSKOSŤ A SOCIÁLNE CÍTENIE SÚ ZÁRUKOU NÁŠHO BLAHOBYTU.“

Vladimír Pavlík         

Hlavná stránka