"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Neparazitujte na umučenom Coufalovi!

         Po skončení publicistického dokumentu o násilnej smrti tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala, ktorý bol odvysielaný v Reportéroch na STV1 v pondelok 23. 11. 2009 som mal veľmi zvláštne pocity z niektorých vystupujúcich. Tak som to aspoň ja osobne pochopil, no nie na základe nejakých vykonštruovaných nezmyslov, ale na základe konkrétnych dôkazov, keďže sa touto kauzou zaoberám už od roku 1993. Redaktorku dotyčného dokumentu z tohto hodnotenia vynechávam, keďže nebola na takúto kauzu fundovaná, nedisponovala tým, čím disponujú konkrétne inštitúcie v Prahe a Bratislave.

Šok z mojej strany

         Ako som už naznačil, tieto dve inštitúcie, Ústav pamäti národa v Bratislave a Ústav pre štúdium totalitných režimov v Prahe, vlastnia UZNESENIE Generálnej prokuratúry SR, vydané dňa 28. 6. 1991 pod zn. III Vg 7 / 90. A tu existuje dostatok dôkazov o tom, že vyšetrovateľka GP SR ktorá toto uznesenia napísala a podpísala – JUDr. Lýdia Rácková, klamala. A mám na to dostatok dôvodov si myslieť, že klamala vedome.

         Mimoriadne som ostal šokovaný, keď, akože, odborníci a historici z týchto dvoch inštitúcií vystupujúci v tomto dokumente, páni Lehký a Morbacher, napriek tomu, že vlastnia dotyčné uznesenie, neprečítali zo strany 18 tieto štyri riadky: „Z vyššie uvedených dôkazov vyplýva, že Ing. Coufal, CSc., napokon v dôsledku tlaku Štátnej bezpečnosti NEZVLÁDOL SITUÁCIU. V presne nezistenej dobe z 23. na 24. februára 1981 spáchal vo svojom byte samovraždu. Jeho mŕtvola bola nájdená až 26. februára 1981.“

         Viete, vážení čitatelia, koľko trvá prečítanie tohto závažného dôkazu? Približne 20 sekúnd. Kto mal záujem, aby sa o tomto nehovorilo, keď v telefonickom rozhovore pri natáčaní tohto dokumentu som dotyčnú redaktorku na túto pasáž upozorňoval? Ďalej sa pýtam: keď dotyčná vyšetrovateľka GP SR túto pasáž napísala, prečo ku nej nedopísala, že sa tu jednalo o vedomú ÚČASŤ NA SAMOVRAŽDE? Bola tak sprostá a nekompetentná, alebo bola súčasťou zločineckej skupiny, ktorá mala túto kauzu zakryť a z vraždy urobiť samovraždu? Veď predsa tento paragraf bol v tom období taktiež súčasťou Trestného zákona – a dnes je jeho súčasťou ako § 154. V ods. 1 tohto § sa hovorí: kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha... 

Ďalší šok

         Spomínam si na to ako by to bolo dnes. Keď v roku 1994 ČT1 robila dokument o tomto umučenom tajne vysvätenom kňazovi, tak som tiež v tomto dokumente vystupoval. Šokovalo ma vtedy vyhlásenie Jána Čarnogurského, že Coufal nebol pripravený na tlaky ŠtB. Tento cynizmus, no v inej podobe zopakoval aj pred niekoľkými týždňami v TV JOJ, keď tvrdil, že Coufal spáchal samovraždu, lebo tak to bolo napísané v pitevnom protokole. Škoda len, že tento tzv. kresťan zabudol povedať, že sa jednalo o zmanipulovaný pitevný protokol, ktorý mal potvrdiť tvrdenia ŠtB.         

Najväčší šok

         Neuveriteľným paradoxom bolo, že ani po novembri 1989 nebola GP SR schopná zabezpečiť skutočne nezávislú pitevnú správu na základe textu tej zmanipulovanej, dokonca to ani nenapadlo, možno to nebolo ani v jeho záujme – zo strany doktora práv, kresťana a disidenta Jána Čarnogurského. Keďže mňa toto napadlo ešte v roku 1993 – a požiadal som o pomoc jedného primára, ktorému som zapožičal pôvodnú pitevnú správu z 28. 3. 1981, ktorý následne do toho zainteresoval dvoch špičkových patológov, z posudku ktorých vyplynulo, že Přemysl Coufal nemohol spáchať samovraždu. Odcitujem tie najdôležitejšie pasáže:

         Znalci vôbec nezaznamenali zodretie kože na chrbte, kde bola roztrhnutá aj košeľa, ako aj iné odreniny na koži hlavy a krku, ktoré podrobne popísala obhliadajúca lekárka, dokonca v obočí otvorené krvácajúce poranenie. Určite po zhodnotení všetkých nálezov nebola presvedčená o púhej samovražde, nemohla vylúčiť zásah inej resp. iných osôb a preto nariadila súdnu pitvu.

         Mŕtvola Ing. Coufala bola na pitvu určite dovezená oblečená, avšak obhliadka šatstva nie je súčasťou Zápisnice zo súdnej pitvy, hoci v takýchto prípadoch je to pravidlom, lebo z obhliadky šatstva možno najskôr poznať, či nešlo o zápas, alebo manipuláciu pred smrťou, resp. manipuláciou po smrti. Skrátka, obhliadka šatstva nie je uvedená. Boli znalcami vôbec urobené? Ak áno, prečo nie je zaznamenaná ako integrálna súčasť Zápisnice zo súdnej pitvy?

         Nárezy na koži prstov rúk by bolo možné ohodnotiť aj ako zranenia, ktoré vznikli pri obranných pohyboch, manévroch rukami ak sa obeť bráni pred útočníkom, ktorý útočí rezným nástrojom, pričom to nemusí byť len nôž, ale napr. aj žiletka. O tejto možnosti znalci vôbec neuvažovali?

Naviac sa na mieste čine našli liekovky s Bellasponom a Diazepamom, liekmi tlmiacimi nervový systém, avšak v posudku nie je ani len zmienka o chemicko-toxikologickom vyšetrení biologických tekutín /krv, moč/ na skríning liečiv a ich metabolitov, ktoré samé o sebe mohli byť dôležitým faktorom pri smrti. Bolo vôbec vykonané? Bol materiál na takéto vyšetrenia zabezpečený? Zistenie metanu v pľúcnych skliepkoch bolo vyšetrené vysoko špecializovanou metódou, ale tento samotný fakt pozitívneho výsledku ešte neznamená, že ide o samovraždu, lebo plyn nemusel pustiť len ten, o kom je reč. Niet nič ľahšieho pre skúsených ŠtB profesionálov, aby zinscenovali všetko tak, ako možno zistiť zo spisov a zápisníc, aby konečný verdikt znalcov znel tak, ako je to v bodoch 5-6 posudku pričom možno posudok hodnotiť minimálne ako povrchný a už vôbec nie je podrobne a úplne, vyčerpávajúco vysvetľujúci všetky okolnosti smrti v danom konkrétnom prípade.

         Znalci sa dokonca vôbec nezaoberali zraňujúcimi predmetmi konkrétne, ako doličnými predmetmi v posudku, čo je ďalší závažný nedostatok ich posudku. Ani dodatočne sa znalcov vyšetrovatelia, ba ani inokedy tak veľmi zvedavá prokuratúra nepýtali nič, žiadne dopočutia, doplnenia posudku. Všetko bolo tak jednoduché... samovražda a dosť.

         Toľko aspoň z časti tých najdôležitejších dôkazov vyvracajúcich nezáujem, bludy a dezinformácie uznesenia GP SR z roku 1991. Pokiaľ pán Morbacher z Ústavu pamäti národa v televíznom dokumente tvrdí, že jej vyšetrovateľka túto kauzu vyšetrovala v tej najlepšej viere, tak mi to pripomína istého Vladimíra Mečiara, ktorý po nabehnutí do tretieho štádia paranoje dospel k záveru, že nie je majiteľom Elektry a ostatných nemovitostí, ale že skutočnými majiteľmi sú kresťanskí demokrati, a on je tu len v pozícii bieleho koňa.
trnka
No najviac ma šokoval záver relácie, že Generálna prokuratúra SR chcela – a môže to zrealizovať, túto kauzu spolu s kauzou brutálne zavraždeného kňaza Poláka zamraziť – zakonzervovať na 50 rokov. A toto už nie je žiadna sranda, keď tento štátny orgán sa správa ako zločinecká organizácia kryjúca vrahov. Som zvedavý, aké stanovisko k tomuto zaujmú slovenská vláda a parlament. Čakám na verejnú reakciu KDH a Konferencie biskupov Slovenska. Pokiaľ si súdruh generálny prokurátor myslí, že s pomocou gaunerov z vysokej politiky si budú zo slovenských občanov robiť p..u, tak im odkazujem, že na mňa toto platiť nebude. A mám pre neho ešte jeden návrh, aby miesto vypisovania chujovín a vtákovín na Slovenskú pospolitosť a Slovenskú ľudovú stranu už konečne začal odhaľovať tých skutočných fašistov a extrémistov z ponovembrových vlád a parlamentov.

         Nerád by som sa dožil toho, že pred Generálnou prokuratúrou SR bude jedného dňa vystavený veľkorozmerný plagát päť metrov dlhý a dva metre vysoký, na ktorom bude nasledovný text: GENERÁLNA PROKURATÚRA SR ZAKLADÁ ŠPECIÁLNE ODDELENIE NA ZAKONZERVOVANIE – ZAMRAZOVANIE VRÁŽD KŇAZOV ZPRED NOVEMBRA 1989, KTORÍ SI NEDOKÁZALI VÁŽIŤ VÝDOBYTKY KSČ A ŠtB A ODMIETALI SA PODRIADIŤ ANTIKRISTOVI. PREDNOSTNE BUDÚ PRIJÍMANÍ TAKÍ UCHÁDZAČI, KTORÍ MAJÚ V TOMTO SMERE PRIMERANÚ PRAX A SKÚSENOSTI – MIMO INÉHO AJ Z TOHO, AKO Z VRAŽDY UROBIŤ SAMOVRAŽDU. GARANTUJEME IM MOŽNOSŤ ĎALŠIEHO ODBORNÉHO RASTU AJ V MENE ZÁKONOV PRIPRAVENÝCH A REALIZOVANÝCH ČLENMI PONOVEMBROVÝCH VLÁD A PARLAMENTOV.

Vladimír Pavlík     






Hlavná stránka