"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Opäť trpia nevinní

         Mám dosť dôvodov a dôkazov na konštatovanie, že medzi najzločineckejší, najzlodejskejší, najodsúdenejšia hodný a najviac škodiaci odpad na tejto planéte patria politici a bankári. Za všetko zlo, ktoré vedome a cieľavedome napáchali a naďalej páchajú nielen na nevinných ľuďoch, ale aj samotnej planéte, ktorá je v skutočnosti našou živiteľkou, by nemali mať právo ani na dôstojnú smrť. A keď ešte porovnám ich vzťah k prírode so vzťahom k prírode zo strany zvieracej ríše, tak mi úplne jednoznačne vychádza, že politici a bankári by mali byť nielen izolovaní v rezerváciách a železných klietkach, ale aj to, že ich strážením by bola poverená zvieracia ríša. Aký to paradox, keď zvieratá si prírodu šetria a vážia si ju, dokonca jej rozumejú, na rozdiel od tohto odpadu v ľudskej podobe.

         Majú na svedomí nielen všetky vojny a genocídy, ale už sa dokonca povýšili aj nad samotnú prírodu, nad samotného Boha. Ako ale vidieť, ani toto ešte politikom a bankárom nestačí. Keďže sa už nemôžu vrátiť do obdobia ruských gulagov, fašistických koncentrákov a plynových komôr, či 50. rokov, tak nám za posledných dvadsať rokov, hlavne v bývalých východoeurópskych štátoch predviedli, že fašizmus a komunizmus sú nielen ako jedna rodina, ale dokonca ich možno nielen sofistikovať, ale aj zrealizovať na tzv. ekonomické reformy.

         Keďže sú absolventmi tých najprestížnejších svetových univerzít, ani sa nečudujem, že najskôr prišlo neuveriteľné a bezbrehé rozkrádanie štátneho majetku, samozrejme, aj do ich vlastníctva. No a potom, tieto zberby, riadiace Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, súc si vedomí, že starých a bezbranných, či ťažko zdravotne postihnutých, teda, už neprodukujúcich, a pre nich už nepotrebných, už nemôžu v súčasnom období likvidovať ani v gulagoch, ani v koncentrákoch, ani v plynových komorách, založili a zrealizovali nového masového vraha – tzv. ekonomické reformy. Samozrejme, so smrtiacim dopadom na tých najbezbrannejších. No a po čase aj na tých produkujúcich. Lekárov, učiteľov, drobných živnostníkov, poľnohospodárov, vedeckých pracovníkov, zdravotné sestry... Pred fyzickou likvidáciou uprednostnili likvidáciu duševnú – vraždenie duše. Spôsob takéhoto umierania je mimoriadne neľudský a cynický. A nezanedbateľný počet z nich si zo zúfalstva siahne na život sociálnou samovraždou.

         Napriek tomuto všetkému sú tu ale dve skupiny profesií, ktoré aj na tomto zarábajú. Sú to politici a bankári, v skutočnosti tí praví vinníci svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Aký to paradox, krutý paradox, keď tieto najzločineckejšie a najzlodejskejšie tlupy na tejto planéte profitujú práve na ekonomických zločinoch a zbojstvách, ktoré tu nielen vedome a cieľavedome z titulu svojej politickej a ekonomickej moci zaviedli, ale aj zrealizovali. Keďže pre sofistikovaných fašistov, pretransformovaných komunistov, kapitalistov a bankárov sú najväčšími nepriateľmi starí a bezbranní, či ťažko zdravotne postihnutí, tak práve na nich ich reformy musia dopadnúť s najväčšou ťarchou, čo nám potvrdzuje aj česká a slovenská realita. Teda, keď si na reálne pomery v týchto dvoch štátoch položíme otázku, čo sú to ekonomické reformy a ako vznikajú, tak môžeme si dať aj takúto odpoveď: je to sofistikovaný fašizmus cez ekonomiku pri popieraní najzákladnejších ľudských práv a slobôd zo strany tých, ktorí tieto dve republiky rozkradli a vytunelovali, mnohokrát v spolupráci s cudzou štátnou mocou, alebo toto sa udialo cez zákony nimi pripravené a schválené. Každý si domyslí, že sa tu jedná o politikov.

         A potom je tu ešte jedna mimoriadne závažná otázka, ktorá sa vedome zamlčuje, a ktorá znie: aké skupiny tu najviac znehodnocujú nielen českú a slovenskú menu, ale aj ekonomiku?  Odpoveď je vcelku jednoduchá. Sú to politici a bankári. Veď si len zoberme, aké nadštandardné je ich finančné ohodnotenie za ich rozvratnú a zbojnícku ekonomickú činnosť namierenú proti vlastným spoluobčanom. V koľkých percentách by sa dal vyjadriť osoh politikov a bankárov pre vlastný národ v pomere s ich negatívnou a škodiacou činnosťou voči drvivej väčšine ich vlastných spoluobčanov? Pokiaľ poviem, že sa jedná o pomer 5:95 v neprospech politikov a bankárov, tak aj tých 5% považujem za nadhodnotených. Alebo mi chce niekto tvrdiť, že takáto ich činnosť dokonca upevňuje českú a slovenskú menu, alebo, nebodaj, vlastnú ekonomiku, alebo znižuje zadĺženie Česka a Slovenska?

         Keď po tomto všetkom sa zamyslíme nad tým, že práve tieto dve, prakticky žiadny osoh neprodukujúce skupiny, pri svojom nákladnom živote, za takto zarobené peniaze, ktoré oni žiadnou silou ekonomiky nepodložia, kupujú drahé veci a skupovaním rozširujú svoje majetky podložené nielen silou ekonomiky, ale aj silou ľudského umu, na čom sa oni samotní nepodieľajú, ďalší komentár je tu úplne zbytočný. Porovnajme si prosím nadštandardné platy, a k tomu ďalšie bočné príjmy, českých a slovenských politikov prakticky za ich ničnerobenie pre vlastných spoluobčanov, tak pri položení otázky, či tu existuje ešte nejaká skupina občanov, ktorá sa legálnou a zákonnou činnosťou tak ľahko dostane k takýmto vysokým príjmom ako politici, tak odpoveď je jednoznačná: mimo politikov a bankárov tu nie je už žiadna iná taká skupina.            

         Čo je ale najstrašnejšie, že tieto ekonomické zločiny a nehorázne zbojstvá pod vedením politikov a bankárov došli už do takého extrému, že sa už otvorene starým ľuďom dáva najavo, že čím dlhšie žijú, tým viac prekážajú. Práve oni tu zrealizovali, že už päťdesiatročný človek sa nielen cíti na trhu práce stratený, ale už je týmto zvlčilým systémom jasne považovaný za menejcenného a nadbytočného. Aj takáto je realita fašizmu, komunistického kapitalizmu a extrémizmu 65 rokov od skončenia 2. svetovej vojny na Slovensku, už bez koncentračných táborov a plynových komôr, keď drsný a cynický fašizmus a nacizmus sa tu pretransformoval do sofistikovaného fašizmu cez ekonomiku, pod vedením politikov a bankárov. 

         Sú to práve oni, ktorí tu vyklonovali bezcitné typy novej mladej generácie, ktorá vedome dáva najavo, že staroba a jej nositelia už nemajú v ich systéme právo byť rovnocenným členom tejto spoločnosti, ba dokonca ani právo na slušný život či život samotný. Akoby už zabudli, že práve títo starí, bezbranní, nevediaci sa už brániť tomuto zvlčilému sadistickému systému – že práve aj oni dokázali vybudovať všetko to, čo novodobé politické a ekonomické zberby dokázali rozkradnúť, či za bagateľ predať cudzine.

         Názorným príkladom takejto likvidácie starých, bezbranných a ťažko zdravotne postihnutých, ako aj 55-tisíc opatrovateľov o nich sa starajúcich, je systém z dielne židofašistických lichvárov, toho najzločineckejšieho odpadu na tejto planéte, zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ktorý na Slovensku začali realizovať pravicoví fašistickí tyrani z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO. Keď ťažko zdravotne postihnutému zvýšia dôchodok, o tú istú sumu oberú jeho opatrovateľa. Tento zvlčilý fašizmus si osvojili aj zberby zo Smeru, ĽS-HZDS a SNS pod vedením Fica a Tomanovej. Občas si kladiem otázku: akí boli v skutočností tí, ktorých títo ponovembroví zločinci a zlodeji nazývajú otcami a matkami, ktorí ich splodili a priviedli na svet? Ako je to možné, že v tomto prípade nebučia a neručia profesionálni plačkovia zo židovských náboženských obcí na Slovensku? Ako je to možné, že mlčí generálny prokurátor Dobroslav Trnka? Či jeho neoboľševický mozog nemôže či nechce pochopiť, že za ekonomické zločiny politikov nemôžu byť trestaní nevinní? Alebo už majú nachystané fašistické a nacistické uniformy, kde vedľa hákového kríža bude červená hviezda, symbolizujúca, že fašizmus a komunizmus sú ako jedna rodina?    

         Na Slovensku sme svedkami priam nenávistných spôsobov správania sa voči sebe zo strany súčasnej koalície a súčasnej opozície. Zaujímavé ale je, že keď sa jedná o blaho ich samotných, či o okrádanie radových občanov a samotného štátu, tak sa správajú ako jedna rodina. Máme ešte v živej pamäti osemročné rabovanie HZDS a SNS do leta 1998, keď boli potom po voľbách vymenení pravicovou koalíciou SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, doplnení o ľavicové SOP a SDĽ. Miesto toho, aby boli zločinci a zlodeji z HZDS a SNS potrestaní, tak po nich nastúpená nová garnitúra pravicových sadisticko-fašistických tyranov a vrahov následky preniesla na nevinných občanov. A keď svoje vidiny ekonomického fašizmu tu začal realizovať súhrn treťotriedneho ekonomického  tupohlavca a špičkového ekonomického zločinca Ivan Mikloš, tak renomovaní ekonómovia v zahraničí nestačili nielen prevracať oči a krútiť hlavami, ale aj skonštatovať, že u nich by sa po takejto prezentácii dostal akurát tak na smetisko ekonomických dejín.

         Slovensko, pokiaľ nemá ďalej vymierať, veľmi nutne potrebuje novú garnitúru politikov, ktorých by mala reprezentovať nová a minulosťou nezaťažená generácia a bude slúžiť a pracovať na prospech vlastných spoluobčanov. Musia v sebe skĺbiť krutosť, bezcitnosť a nulový súcit tolerancie voči garnitúram ponovembrových zločineckých a zlodejských politikov, ktorí túto republiku nielen rozkradli a zdevastovali, ale aj za bagateľ predali cudzej štátnej moci. Zo strany tejto novej generácie voči týmto zlodejom, tyranom a vrahom slovenského národa musia platiť – a realizovať sa tri základné princípy: NIKDY NEZABUDNÚŤ! NIKDY NEODPUSTIŤ! NIKDY NEMAŤ SÚCIT! A ich zločiny musia byť prenesené na ich deti a vnukov, pokiaľ oni nebudú potrestaní!       

         Záverom nech mi je dovolené položiť dve otázky: či miesto tých zbojníckych vŕškov a rozkradnutých miliónov a miliárd sa nemohlo na Slovensku postaviť a zmodernizovať všetko to, na čo boli použité pôžičky zo zahraničia, keď obe tieto krajiny vlastne stratili ekonomickú a štátotvornú svojbytnosť? Alebo tie rozkradnuté milióny a miliardy majú oproti tým zahraničným finančným pôžičkám len hodnotu toaletného papiera?

Vladimír Pavlík


Nader označuje Spojené štáty za "korporatívny fašizmus"

Nezávislý americký prezidentský kandidát Ralph Nader na predvolebnom stretnutí v Berkeley popísal súčasnú americkú vládu a ekonomický systém Spojených štátov ako "korporatívny fašizmus".
"Žijeme v krajine, ktorej demokracia sa dávno začala rúcať. Rozsah korporatívnej kontroly teraz už dosiahol úroveň korporatívneho fašizmu. My tu nemáme ekonomický systém kapitalistický; to je korporatívny fašizmus. Korporatívna moc porušuje všetky hlavné zásady kapitalizmu", povedal.
Ďalej vysvetľoval, že veľké korporácie si kupujú politikov a prostredníctvom svojich lobistov píšu zákony, takže majú Capitol v hrsti. Vláda im udeľuje milióny v subvenciách a iné sumy, pritom 68 korporácií vôbec neplatí federálnu daň. A korporatívny fašizmus nepanuje len v americkej ekonomike a politike, ale aj v iných aspektoch života; napríklad rozhodujú aj o tom, čo si ľudia majú myslieť. "Všetci máme za sebou skomercializované detstvo, preto zmýšľame korporatívne. Dostáva sa nám korporatívneho vzdelania", povedal.
Ďalej sa posťažoval, že "kedysi bolo možné bojovať proti vplyvu korporácií priamo vo Washingtone, ale dnes sú korporácie už také mocné, že je to nemožné. Korporácie sa z nás len smejú. Provokatívne nás vyzývajú, len aby sme skúsili pripraviť ich o moc".
Pokiaľ ide o rozdiel medzi republikánmi a demokratmi, Nader hovorí, že v tomto prípade máte na výber len medzi hrozným a strašným. Vyzval voličov nevoliť niektorého kandidáta len kvôli tomu, že sa im zdá byť o niečo lepší, pretože v tom prípade sa stanú obeťami.
Ale podľa neho nie je príliš neskôr zmeniť veci k lepšiemu. Lenže to si bude vyžadovať zmenu myslenia. Vyzval Američanov, aby sa obrátili jeden k druhému, začali byť aktívni a zorganizovali sa. A potom kládli požiadavky. Musia sa premeniť na "tvrdých občanov", ktorí sú odolní, dobre informovaní a schopní udrieť späť. ...
Jonathan Nack: "Nader calls U. S. ´corporate fascism´"
http://fufor.twoday.net/stories/4934915/

Hlavná stránka