Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Slovenská pospolitosť usvedčila slovenských politikov zo zločinov proti ľudskosti

         Spomienky na osemnáste výročie 17. novembra 1989 jednoznačne dokazujú, kto v realite na nežnosti tohto prevratu zarobil, a kto stratil. Nadpriemerne zarobili konkrétni arcizločinci z KSČ a ŠtB, kadejaké privatizujúce politické a kvázi podnikateľské zberby, konkurzné mafie za nezištnej pomoci arcizločincov a arcizlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, ako aj ich, obrazne povedané, deti a mladší súrodenci z organizovaného zločinu. Nemožno nezabudnúť ani na bankárske lichvy, či už domáce, alebo zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ako aj tzv. biele goliere. Skutočnými porazenými ostali v drvivej väčšine radoví občania. Aj preto pri tomto výročí v médiách zo strany diskutujúcich, tzv. protagonistov Novembra, nebolo ani náznakom spomenuté pretrvávajúce utrpenie tejto veľkej časti občanov. Fedor Gál a jemu podobní tu bohorovne hovoria o slobode, demokracii, ľudských právach a rovnosti. Samozrejme, že vyvolené skupiny tieto výdobytky v realite majú. Povedzme si ale, za akú cenu. Odpoveď je vcelku jednoduchá: za cenu fyzického a psychického utrpenia väčšiny vlastných spoluobčanov. A ešte niečo: hlavnou príčinou tohto negatíva je fenomén pod názvom – sofistikovaný fašizmus cez ekonomiku, zrealizovaný a riadený členmi ponovembrových vlád a parlamentov, v úzkej spolupráci so sionisticko-židovskými lichvármi zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

Dokázali vystúpiť z nalinkovaného radu

         Podľa seba súdim teba. Takto by sa dali nazvať nehorázne a dezinformačné útoky politikov, kvázi historikov, či kadejakých ponížených lokajov z rôznych, údajne občianskych združení a tzv. nezávislých médií na členov Slovenskej pospolitosti. Aký to paradox, aký to cynizmus, keď predstavitelia sofistikovaného fašizmu cez ekonomiku, ako aj ich ponížení lokaji z médií a kadejakých občianskych združení z fašizmu a extrémizmu obviňujú mladých, vlastenecky a národne orientovaných predstaviteľov Slovenskej pospolitosti, nemajúcich s fašizmom nič spoločné. Názorne to dokázala aj protestná demonštrácia jej členov a sympatizantov na Hodžovom námestí 17. novembra 2007.

         Zastávam názor, že za najväčší akt občianskej statočnosti a vlastenectva za posledných desať rokov možno považovať text na transparente, ktorý bol k videniu na protestnom zhromaždení Slovenskej pospolitosti, začínajúci vetou – STOP SOCIÁLNYM SAMOVRAŽDÁM. Spomedzi tzv. slobodných a demokratických médií len televízia TA3, aj to len v krátkom šote, štyrikrát po sebe vo svojom spravodajstve, ukázala tento text na protestnom transparente. Žiaľ, práve pre túto krátkosť televízneho šotu som nebol schopný zaregistrovať pokračovanie tohto textu. Napriek tomuto všetkému aj za tento krátky šot, niekoľkokrát odvysielaný, vyjadrujem televízii TA3 vďaku. Bola totiž jedinou televíziou, ktorá mala odvahu to ukázať. Dokonca ani medzi denníkmi a týždenníkmi sa nenašiel ani jeden, ktorý by bol fotografiu tohto transparentu uverejnil. Práve kvôli strachu a zbabelosti týchto médií je odvaha Slovenskej pospolitosti proti štátnej moci výnimočná a ojedinelá.

         Treba si uvedomiť, že slovenskí fašisti z vysokej politiky, jadro ktorých tvorili a tvoria členovia ponovembrových vlád a parlamentov, je najsilnejším subjektom na Slovensku s najväčšou politickou a ekonomickou mocou. Aby sofistikovaným fašizmom cez ekonomiku mohli páchať najodpornejšie zločiny proti ľudskosti na vlastných spoluobčanoch, hlavne pre svoj osobný blahobyt, ako aj pre blahobyt zahraničných zbojníkov, ale aj pokračujúce zbojstvá, neváhali sa aj internacionalizovať. So sionisticko-židovskými lichvármi zo Svetovej banky a Medzinárodného fondu, za účinnej spolupráce a poníženého lokajstva verejných a súkromných médií, fašistické zločiny proti ľudskosti tu SPOLOČNE prezentujú ako ekonomické reformy. To, že Slovenská pospolitosť sa dokázala verejne týmto zločincom, zlodejom, tyranom a vrahom postaviť na odpor, svedčí aj o tom, že aj na Slovensku je ešte skupina mladých ľudí, pokračujúcich v národných a vlasteneckých činoch mŕtvych slovenských dejateľov – skutočnej elity slovenského národa.

         Aký to priepastný rozdiel medzi nimi, skutočnými vlastencami a národovcami na strane jednej, v protiklade s protislovenským škodcom, parazitom a politickým pedofilom Jánom Slotom, predsedom tzv. Slovenskej národnej strany na strane druhej. Koľko krvi a potu, koľko biedy a utrpenia, koľko nevinných obetí, koľko sociálnych samovrážd a duševných vrážd, je súčasťou nahrabaných a nepoctivých majetkov Jána Slotu a jeho vychcaných synáčikov? No nielen ich. Sem možno zaradiť aj drvivú väčšinu rôznych zbojníckych vŕškov, kde v drvivej väčšine bývajú plnohodnotní chrapúnski zlodeji, ktorí svoje majetky nadobudli cez chrapúnske a zlodejské zákony z dielni chrapúňov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov.

         Protestný transparent Slovenskej pospolitosti ohľadom sociálnych samovrážd nám taktiež ukázal, že zbabelej slovenskej verejnosti vrahovia vlastných spoluobčanov z vysokej politiky prakticky neprekážajú. Stalo sa presne to, ako si to títo tyrani a vrahovia predstavovali a predstavujú. Pokiaľ občania v realite vidia, že na strane tyranov a vrahov z vysokej politiky sú aj zbabelé a prostitujúce médiá, že títo vrahovia neprekážajú Generálnej prokuratúre SR, Ministerstvu vnútra SR, Ústavnému súdu SR, ba dokonca ani občianskym združeniam, môžeme tejto mlčiacej väčšine niečo vyčítať? Buďme ale objektívni a položme si taktiež otázku: môže Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo vnútra SR, alebo Ústavný súd SR účinne bojovať proti týmto zločincom, zlodejom, sadisticko-fašistickým tyranom a vrahom z vysokej politiky a ekonomiky, keď práve oni rozhodujú o tom, v akom zložení a podľa akých zákonov a kritérií budú tieto štátne orgány fungovať?

         Nečudujme sa preto, keď konkurzné mafie, tzv. biele goliere, kágebácko-eštebácka Penta, lobistické klany a im podobné zberby, tu môžu naďalej beztrestne páchať ekonomické zločiny a zbojstvá. Preto sú naďalej zdieraní a okrádaní nevinní a najbezbrannejší. Preto sa zo zúfalstva páchajú sociálne samovraždy. Statočná, národná a vlastenecká Slovenská pospolitosť ako prvá dokázala verejne povedať – STOP SOCIÁLNYM SAMOVRAŽDÁM. Bude zaujímavé sledovať postoj parlamentných politických strán, lokajských médií, ako aj občianskych združení a ich aktivistov v cudzích službách k tejto mimoriadne aktuálnej téme, keď s obľubou dezinformujú o Slovenskej pospolitosti, dávajúc jej nálepky fašistov, neonacistov a extrémistov. Lebo týmto transparentom ich Slovenská pospolitosť zrazila na kolená. Práve oni, pokiaľ budú k tejto téme mlčať, berú na seba nálepky, ktorými doteraz nálepkovali Slovenskú pospolitosť.

Vladimír Pavlík      

        

Hlavná stránka