Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Slovenskí politici na psychiatrii

             (fejtónový sen)                               

         Medzinárodná konferencia usporiadaná Asociáciou slovenských psychiatrov v Bratislave na tému – Keď slovenským politikom zaharaší v ich dutých hlavách, sa stretla s nevídaným záujmom. Popri šesťdesiatich slovenských psychiatroch tu bolo prítomných ďalších 145 psychiatrov z Európy, Ameriky, Ázie, Afriky a Austrálie, popri ktorých tu bolo akreditovaných vyše 90 novinárov a televíznych štábov z celého sveta. Po privítajúcom ceremoniáli vystúpil s obsiahlym prejavom predstaviteľ Asociácie slovenských psychiatrov. V úvode pripomenul, že vysoká politika na Slovensku je najzločineckejšou, najzlodejskejšou a najzavrhnutiahodnejšou profesiou, lebo ani jedna profesia neregistruje toľko masových vrahov, ako práve vysoká politika. Zdôraznil, že profesijnou povinnosťou psychiatrov je chrániť občanov pred touto zberbou práve preto, lebo je dostatočne preukázané, že polícia, prokuratúra a súdy na Slovensku sú vo väčšine prípadov v pozícii ponížených lokajov a prostitútok v službách vysokej politiky.

Tri príklady zo Slovenska

         Po tomto úvode zástupca Asociácie slovenských psychiatrov informoval na konkrétnych prípadoch troch slovenských politikov Mikuláša Dzurindu, Vladimíra Mečiara a Jána Slotu so skúsenosťami slovenských psychiatrov, keď týmto politikom zaharašilo v ich dutých hlavách až s takou silou, že museli byť hospitalizovaní na uzavretom špeciálnom oddelení. Ďalej pokračoval:

         „Vážené dámy, vážení páni, Mikuláša Dzurindu  dvojnásobného predsedu slovenskej vlády  vám ako politika nemusím predstavovať, informácií je dostatok. Budem hovoriť o ňom ako o pacientovi našej kliniky. Na úvod musím povedať, že bol ku nám privezený vo veľmi zúboženom stave. Mal vsugerované predstavy o nejakej skupinke, ktorá mala mariť jeho tzv. ekonomické reformy. Bol v štádiu, keď  podozrieval vlastnú manželku a deti, že sú členmi tejto skupinky. Na zistenie jeho diagnózy, ako aj následnú liečbu, sme museli vyvinúť abnormálne úsilie a množstvo trpezlivosti.

         Vychádzali sme aj z toho, že pacient Dzurinda mnohokrát ako slovenský premiér hovorieval o svetlách nádeje, ktoré budú na konci tunelov. Za týmto účelom sme nechali doviezť 36 tatroviek doplna naložených pieskom. Pred pacientom sme začali spomínať tunely, na konci ktorých by mali byť svetlá nádeje, ako výsledok jeho reforiem. Účinok bol neuveriteľný. Začal kopať tunely rôznych priemerov a dĺžok, neustále hľadajúc a čakajúc, že sa tam objavia svetlá nádeje. Keďže sa k ničomu takému neprekopal, začal od nás požadovať, aby sme ho spojili s americkým prezidentom Bushom. Pripravili sme to tak, že po vytočení čísla sa ozval jeden americký imitátor napodobňujúci prezidenta Busha. Pacient Dzurinda ho neustále prosil o prepáčenie a odpustenie, že Amerika z daní svojich poplatníkov už desať rokov dopláca na Slovensko, že on ako slovenský premiér sa tým cíti hlboko dotknutý a ponížený,  pričom mu neustále predkladal svoje vízie o svetlách nádeje na konci tunelov, ktoré by potom mali Slovensku umožniť, aby Amerika nemusela naň doplácať. Preto sme po dohode s predstaviteľmi Technickej univerzity v Bratislave zabudovali do piesku špeciálne prístroje, vydávajúce svetelné efekty. Výsledok sa dostavil. Mikuláš Dzurinda sa nielen postupne uzdravil, ale sa začal považovať aj za najlepšieho reformátora v histórii Slovenska. Na nedávnej kontrole na našej klinike nás prekvapil zvláštnym návrhom. Požiadal nás, aby sme mu na pravú ruku vytetovali veľké číslo 5, a na ľavú ruku veľké číslo 9. Keď sme sa ho opýtali prečo, odpovedal nám, že chce opätovne tárať piate cez deviate.

         A teraz mi dovoľte, aby som Vás poinformoval o ďalšom významnom pacientovi, ktorý sa svojimi bludmi nezmazateľne zapísal nielen do histórie psychiatrie, ale aj do histórie Slovenska. Jedná sa o Vladimíra Mečiara. Ako sa k nám vlastne dostal? Pred štrnástimi mesiacmi dal na Generálnu prokuratúru SR podnet na trestné stíhanie bývalého prezidenta Michala Kováča, ako aj jeho syna, ale aj na  niektorých politikov z KDH pre trestný čin únosu. V oznámení tvrdil, že keď bol nimi  unesený na neznáme miesto, bol dlhodobo pod vplyvom drog, aby takto stratil pojem o čase. Neskôr zaregistroval, že sa nachádza v areáli viacerých komfortne vybavených domov, ktoré patria pod nejakú  Elektru. Postupne sa mu vracala pamäť, a vtedy zistil, že predtým býval v trojizbovom byte v Bratislave na ulici Fraňa Kráľa, a bol majiteľom osobného auta – korzičky. Preto požiadal Generálnu prokuratúru SR nielen o vyšetrenie svojho únosu, ale aj to, ako prišiel o svoj trojizbový byt a osobné auto – korzičku. Ďalej sa dožadoval, aby orgány činné v trestnom konaní zistili, komu v skutočnosti Elektra patrí, a pokiaľ tam má uvedené trvalé bydlisko, požaduje zistiť, kto sfalšoval jeho podpis ako terajšieho majiteľa Elektry.

         Generálna prokuratúra nás požiadala, aby sme vyšetrili jeho duševný stav a vypracovali adekvátny posudok. Nebolo to jednoduché. Keďže sa jedná o 145 kilogramového samca, ktorý trpí množstvom bludov, museli sme na jeho odchyt a následný transport na našu kliniku použiť tri silné injekcie na uspanie slonov, ktoré sme mu strelili do tela, na tento účel zo špeciálne upravenej pušky. Najskôr bol  umiestnený do zvláštnej cely, ktorej steny boli obložené špeciálnymi oceľovými fóliami. Netrpezlivo sme očakávali jeho prebratie, čo sa uskutočnilo asi po dvoch hodinách. Najskôr nechápavo hľadel okolo seba, niečo si mrmlal, a potom začal vydávať príšerné zvuky spojené s hysterickým revom. Mali sme pocit, že počujeme raneného a rozzúreného niekoľkotonového King Konga. Začali sme mať obavy, aby nám neprebúral oceľové fólie, ktoré pokrývali steny miestnosti.

         Medzi nami prítomný významný ruský psychiater nám navrhol, že pacienta Mečiara musíme nechať vyhladovať až do takého fyzického zoslabnutia, kedy malátnosť predčí jeho agresívnosť. Po štyroch dňoch nastala pre nás príhodná chvíľa, a cez ventilačný otvor v strope sme mu po lane púšťali jedlo a vodu, kde boli rozpustené lieky, pomocou ktorých sme začali liečebný  proces. Asi za šesť dní sme konštatovali, že pacient je pripravený na ďalší druh liečby. Najskôr sme mu povedali, že polícia už zaistila jeho únoscov, že sa skutočne jedná o bývalého prezidenta Michala Kováča, jeho syna, ako aj niektorých politikov KDH. Pacient Mečiar toto prijal s veľkou úľavou, čo malo kladný vplyv nielen na jeho zdravotný stav, ale aj obnovenie jeho pamäti. Povedal nám, že uniesť mali aj bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu, ktorý v poslednej chvíli stačil utiecť do Juhoafrickej republiky, kde dostal štatút politicky prenasledovaného disidenta.

         Pacienta Mečiara sme neprerušovali, nechali sme ho rozvíjať jeho indície a bludy. Potom sme mu povedali, že policajti získali dôkazy, ako od novembra 1989 až po dnešok sa 105 krát pripravoval na neho atentát. Okamžite nás prerušil s tým, že nie 105 krát, ale 141 krát sa na neho pripravoval atentát. Ďalej si spomenul, že asi 74 krát ho chceli otráviť, uniesť mu deti, či zamoriť jeho okolie rádioaktívnym látkami. Povedali sme mu, že tieto poznatky oznámime polícii, ktorá to začne okamžite prešetrovať. Nakoniec sa nám ho podarilo presvedčiť, že mu neustále hrozí ujma na zdraví a živote, že jediná jeho ochrana je tam, kde sa nachádza. Keďže pacient s tým súhlasil, liečenie úspešne pokračuje. Máme ale obavy, že po prepustení sa mu syndrómy jeho bludov môžu opätovne vrátiť.

         Vážené dámy, vážení páni, na veľkoplošnej obrazovke vidíte nášho najnovšieho pacienta z vysokej politiky. Volá sa Ján Slota, stále je predsedom SNS a poslancom NR SR. Trvá na tom, aby sme ho oslovovali  Jánosz Szlóta. Pokiaľ máte pocit, že keď je vo zvieracej kazajke a uložený  ešte v špeciálnej klietke, že to potláča jeho ľudské práva, vôbec to neobstojí. Jeho prípad je mimoriadne zaujímavý a z psychiatrického hľadiska ojedinelý. Pacient Slota pred šiestimi týždňami dal na Generálnu prokuratúru SR podnet na trestné stíhanie Hedvigy Malinovej, študentky maďarskej národnosti, žijúcej na Slovensku. Tvrdí, že dotyčná študentka ho sexuálne obťažuje, navádza ho na protislovenskú činnosť a cez rôzne siločiary pôsobí na mäknutie jeho mozgu.

         Na otázku prokurátora, ako ho Hedviga Malinová sexuálne obťažuje, Ján Slota uviedol, že sa mu neustále v jeho snoch objavuje nahá, dáva mu nemravné sexuálne návrhy, pričom mu tvrdí, že to dieťa jeho tretej manželky nie je jeho, že jeho otcom je nejaký Marťan, ako aj to, že jeho mladá manželka má frajera z inej galaxie. Pripomína mu, aby nežiadal o maďarské občianstvo, lebo on je Maďar ako repa. Keďže toto sa opakuje už dlhodobo, má to negatívny vplyv  na jeho správanie, politický a rodinný život.  Prestáva veriť svojej manželke, podozrieva ju z nevery, začína navštevovať rôzne veštkyne, a začal sa zaujímať o sexuálny život Marťanov. Ako predseda SNS dal niekoľkokrát návrh, aby sa strana premenovala na Slovenskú nenárodnú protislovenskú stranu v maďarských službách. Ďalej Hedvigu Malinovú obvinil, že ona je príčinou jeho alkoholizmu. Na otázku prokurátora, či vo svojich snoch sa s dotyčnou slečnou vyspal, odpovedal kladne, lebo sa vraj nedokázal ovládať, ako aj to, že všetko maďarské ho rozpaľuje a dráždi.

         Po tejto jeho výpovedi sme boli Generálnou prokuratúrou SR požiadaní o hospitalizáciu Jána Slotu na uzavretom psychiatrickom oddelení. Aby sme predišli škandálu pri jeho prevoze, s prokuratúrou sme sa dohodli, aby ho ponúkli borovičkou. Po vypití šiesteho poldecáku prišlo do miestnosti šesť mužov s valaškami a v krojoch ala Jánošík. Jednalo sa o prezlečených našich ošetrovateľov. Slotovi oznámili, že Maďari obsadili Žilinu. Vyzvali ho, aby nastúpil s nimi do tanku, a išli brániť rodnú slovenskú hrudu. Bol v stave, že nedokázal rozoznať tank od sanitky.  

         Po príchode na naše uzavreté oddelenie sme mu dali vypiť pollitra borovičky a odniesli ho do špeciálnej miestnosti. Vďaka našim moderným liečebným metódam sme zistili, že Ján Slota v skutočnosti Slovensko nenávidí. Na otázku: čo najviac na Slovensku miluje odpovedal, že sú to peniaze, honosné vily, drahé autá, motorky, lietadlá, jachty a dobrý alkohol. Keď sme sa ho opýtali, či ho netrápi, že jeho blahobyt je na úkor chudoby nevinných Slovákov, tak nám povedal, že slovenský národ nenávidí a pohŕda ním. Má vsugerované, že je dvojnásobným nositeľom Nobelovej ceny za výskum, za čo dostal milióny dolárov, že jeho výskumy sú svetovo patentované, z čoho berie provízie, ako aj to, že z takýchto miliónov dolárov zmodernizoval Žilinu a Slovensko. Keď sme sa ho opýtali, prečo neustále uráža homosexuálov, zdôvodnil nám to tým, že takto si lieči svoje citové komplexy k Durayovi a Csákymu, lebo vraj oni jeho city neopätujú.

         Ďalšie veľké prekvapenie sme zažili o niekoľko dní, keď na naše psychiatrické oddelenie prišla špeciálna jednotka kukláčov. Jej veliteľ nám oznámil, že budú nepretržite strážiť Jána Slotu, pokiaľ sa nedostane z najhoršieho. Na naše otázky, prečo takéto opatrenia, nám odpovedali, že Ján Slota je podozrivý z rozsiahlej majetkovej trestnej činnosti a vlastizrady. Polícia získala dôkazy, že financoval maďarských šovinistov, ktorí mali na Slovensku vo forme občianskeho združenia žiadať o vytvorenie autonómie na južnom Slovensku. Touto činnosťou sa mala  odpútať pozornosť slovenských občanov, ktorí sa spolu s políciou zaujímali, akými podvodmi a zbojstvami získal svoje miliardové majetky. Taktiež nám povedali, že trestným oznámením na Hedvigu Malinovú, ako aj skryté podporovanie a financovanie maďarských šovinistov mu malo poslúžiť, aby potom svojimi protimaďarskými výrokmi sa chcel hrať na ochrancu slovenského národa, ako aj dokazovať, že mu záleží na Slovensku, no hlavne, aby sa ľudia prestali zaujímať, ako prišiel k svojim miliardovým majetkom. Po čiastočnom uzdravení ho majú previesť do vyšetrovacej väzby.         

         Vážené dámy, vážení páni, to je z mojej strany všetko. Očakávam, že tieto tri dni, ktoré má táto medzinárodná konferencia trvať, prinesú mnoho podnetných návrhov, ako moderná psychiatria by mala paralyzovať zločiny a zlodejstvá predstaviteľov vysokej politiky. Ďakujem Vám za pozornosť“.

         Toto vystúpenie sa stretlo s búrlivým ohlasom všetkých prítomných. Nielen naši, ale aj zahraniční psychiatri vyjadrili veľké obavy o smerovanie Slovenska, kde zločinci, zlodeji, štátni teroristi, sadisticko-fašistickí tyrani a vrahovia z ponovembrových vlád a parlamentov dokážu o sebe tvrdiť, že myslia národne a cítia sociálne. Potvrdili, že sa musí jednať nielen o duševne chorých politikov, ale aj mimoriadne cynické monštrá, ktoré slovenský národ považujú za dobytok, či pokusné myši a králiky.

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka