Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Prečo poslanec Chelemendik žiarli na poslanca Gaburu?

         Spisovateľ, publicista, politický komentátor a analytik, predpovedač „politického počasia“, politický vizionár, hľadač pravdy o Slovensku, bojovník za práva a dôstojný život slovenského národa, cudzinec ruskej národnosti žijúci na Slovensku, toho času aj poslanec Národnej rady SR za Slovenskú národnú stranu Sergej Chelemendik, je mimoriadne ojedinelý zjav. Človek by si naivne mohol myslieť, že takýto jedinec je prakticky samoimúnny, či samoodolný proti niektorým negatívnym ľudským vlastnostiam, napr. žiarlivosťou na úspech politického oponenta, či cielené dezinformácie. Žiaľ, aspoň to tak vyzerá, že aj Sergej Chelemendik sa nakazil niečím, čo nemôže ctiť jeho mnohofunkčnú osobnosť.

         Je dlhodobou realitou, že tento viacfunkčný polyhistor nemá rád poslanca za KDH Petra Gaburu, s ktorým vedie niekoľkoročný súdny spor. Keďže ani jedného z dotyčných politikov osobne nepoznám, budem vychádzať len z konkrétnych faktov, ktoré sú preukázateľné. V periodiku PREČO?, č. 23/2006, na strane 2, sa Sergej Chelemendik venuje historickému neúspechu KDH v posledných parlamentných voľbách, ako aj poslancovi Petrovi Gaburovi, ktorého v podnadpise nazýva novou hviezdou na nebi KDH. Obsiahly text je doplnený fotografiou predvolebného bilbordu s fotografiou Petra Gaburu, kde sú aj jeho výroky – Nebojte sa!, ako aj – VYUŽITE SVOJE PRÁVO KRÚŽKUJTE SVOJICH KANDIDÁTOV. Mimochodom, jednalo sa o jeho súkromné bilbordy financované ním samotným, keď sa takto zo 77. miesta prekrúžkoval cez preferenčné hlasy priamo do Národnej rady SR. Ľudia, ktorí mu tieto preferenčné hlasy dali, zväčša s ním prišli do osobného styku v rámci jeho predvolebnej individuálnej kampane. A čo je ešte dôležitejšie, musel ich presvedčiť nielen ako politik, ale aj ako človek.

         Je preto nielen prekvapujúce, ale aj zarážajúce, že miesto úprimného zablahoželania poslanca Chelemendika poslancovi Gaburovi k tomuto individuálnemu úspechu, sa tento uchýlil k zákerným a podlým dezinformáciám, využijúc k tomu svoje periodikum PREČO?. Len tak mimochodom, Sergej Chelemendik viedol volebnú kampaň SNS, ktorá podľa jej samotných predstaviteľov bola úspešná. Poslancovi Gaburovi ani len nenapadlo napodobňovať poslanca Chelemendika, aby spochybňoval, alebo dezinformoval o jeho osobe, či jeho predvolebnej kampani, hoci taktiež vydáva periodikum FAKTY. Myslím si, že pokiaľ by bol Chelemendik na 77. mieste kandidátky SNS, teda na mieste nezvoliteľnom, totožným s Gaburom, neverím tomu, že by sa bol preferenčnými hlasmi prekrúžkoval do parlamentu. Dôvod je úplne jednoduchý. Chelemendik nemá na to, aby sa v tomto individuálne vyrovnal Gaburovi.

Paranoja, závisť, alebo duševná slepota?

         Takže si odcitujme najzákladnejšie pasáže z dotyčného článku: „Voľby roku 2006 v plnej miere ukázali neživotaschopnosť KDH ako politického projektu. Ukázali to všetkým, vrátane samotného KDH, avšak poprední predstavitelia tohto hnutia majú vzácnu a mimoriadne šťastnú schopnosť jednoducho nevidieť to, čo vidia ostatní. Naopak, namiesto toho, čo všetci vnímajú ako realitu, tzv. elitárske vedenie KDH vidí  niečo celkom svoje – vysokomorálne, duchovné, mravné, principiálne a nepodplatiteľné. Čosi, čo sa podobá na tvár mnohoročného funkcionára KDH Petra Gaburu z bilbordu Nebojte sa!, ktorý už vstúpil do histórie volebných kampaní na Slovensku ako príklad zrodu nevej politickej hviezdy.

         Na príklade financmajstra KDH, ktorý sa po dlhoročných pokusoch predsa len dostal do parlamentu, neživotaschopnosť tohto politického projektu je priezračná ako kvapka vody. Na Slovensku je iba niekoľko ľudí, ktorých mená boli intenzívne spájané so škandálmi tak ako meno Petra Gaburu. Práve tento človek na kandidátke KDH sa prekrúžkoval do parlamentu zo 77. miesta. Teda podarilo sa mu nazbierať oveľa preferenčných hlasov viac ako niektorým iným predstaviteľom KDH, ktorých mená neboli nikdy so škandálmi spojené.

         Prečo sa to podarilo práve Gaburovi? To by malo byť témou osobitného rozhovoru. Podstatné je však niečo iné – potvrdilo sa to, čo som napísal pred niekoľkými mesiacmi: Gabura je pravou tvárou KDH. Potvrdilo sa to priam s matematickou presnosťou. Petra Gaburu hľadali a nachádzali voliči KDH až na 77. mieste a týchto voličov bolo niekoľko tisíc. Preto cena ich preferenčných krúžkov je úplne iná ako tých, čo získali prví štyria kandidáti na zozname KDH, ktorých väčšina krúžkovala automaticky. Vyslovil som dokonca takúto domnienku – ak by sa na kandidátke KDH objavil hrdina posledného škandálu KDH, račiansky starosta Bielik, ktorého nahrávky rozhovorov boli úspešne vymazané z počítačov ministerstva vnútra, určite by sa prekrúžkoval aj on z akejkoľvek pozície. Rozmiestnil by svoje bilbordy po celej Rači, podoprel by si na nich bradu rukou a zádumčivo by sa zahľadel na svojich voličov.

         A teraz jednoduchá otázka: Ak by sa ku Gaburovi, Bielikovi a prípadne ďalším pripojili ešte dvaja-traja predstavitelia KDH s podobnou reputáciou, aký by bol konečný volebný výsledok duchovného hnutia? Celkom správne, KDH by sa ocitlo hlboko pod päťpercentnou hranicou. Prečo? Lebo v úlohe novej hviezdy tohto hnutia sa Gaburovi prostredníctvom osobnej kampane podarilo získať niekoľko tisíc krúžkov konkrétne pre seba. Koľko tisíc ľudí však odmietlo hlasovať za KDH, keď uvidelo zádumčivého Gaburu na bilborde, zostane navždy tajomstvom. Z osobnej kampane človeka s reputáciou Gaburu celkom očividne vyplývajú dva výsledky. Ten prvý, čisto reklamný, predstavujú krúžky od skalných voličov. Druhým je znechutenie ľudí, ktorí by možno hlasovali za KDH, ak by sa tvár škandalózne presláveného financmajstra neobjavila.

Čo hovoria fakty        

         Kadejaké opilecké, karieristické, politicko-zbohatlícke, odpadlícke a protislovenské živly zo SNS sa s obľubou oháňajú národom a kresťanstvom. Fuj a hanba! Alebo hnus hnusúci? Peter Gabura sa takýchto vecí štíti, lebo to považuje za nemorálne, protikresťanské, nemajúce nič spoločné s hrdosťou skutočného slovenského občana. Jeho kresťanstvo a slovenskosť sú naplnené skutočnými skutkami. Za ten najväčší a najcennejší možno považovať ten, že je otcom deviatich detí, ktoré dokázal nielen splodiť, ale sa o ne aj postarať, a vychovať z nich slušných ľudí, ktorým je závisť typu Sergeja Chelemendika zaručene cudzia. A ešte niečo. Takto splodiť a vychovať deväť detí môže len kresťansky mysliaci a slovensky cítiaci človek. Taktiež dokázal zachovať manželskú vernosť – na rozdiel od niektorých protislovenských hulvátov a karieristov zo SNS. Ako skutočný kresťan a človek ešte so svojou rodinou opatruje aj svojho strýka pátra Aquinasa Gaburu, ktorý má 91 rokov. Pochybujem, či v histórii ponovembrového slovenského parlamentu by sa našiel čo len jeden poslanec takéhoto razenia.

         Pokiaľ Chelemendik tvrdí, že kandidatúra Gaburu odradila ľudí voliť KDH, tak pravdepodobne pri písaní dotyčného článku mohol byť aj pod vplyvom tej zbujačenej slotovskej borovičky. A keď sa už oháňa nejakými aférami a škandálmi financmajstra KDH Gaburu, doporučujem mu, aby sa začal venovať aj ekonomickým zločinom SNS a HZDS v období rokov 1992 až 1998. Taktiež mu doporučujem, aby už konečne začal písať skutočnú pravdu o košických VSŽ za éry Rezešovcov, a nezvaľovať vinu na americkú firmu US Steel, ktorá v skutočnosti VSŽ po rezešovskom bačovaní, tunelovaní a rozkrádaní zachránila, čím prakticky zachránila aj slovenskú ekonomiku a opätovne postavila VSŽ na nohy. S plnou vážnosťou mu taktiež doporučujem, že pokiaľ píše o nebohom Jánovi Duckom, tak mu pripomínam, že ten nekradol pre KDH. Ani úvery, za ktoré ručil zmenkami, ich obnos taktiež nebol určený pre KDH. Ak by mal Sergej Chelemendik záujem, rád ho nasmerujem na istý politický subjekt, ktorý z Duckého zmeniek a kšeftov profitoval, a ktorému najviac jeho smrť vyhovuje. Náš pán polyhistor a poslanec NR SR by si mal taktiež uvedomiť, že ja taktiež nemám v láske ani americkú politiku, ani KDH. To ale neznamená, že pokiaľ získam niečo pozitívneho, čo pomohlo Slovensku a jeho občanom, či už zo strany KDH, alebo z americkej strany, nebudem o tom ani mlčať, ani to spochybňovať.

Vladimír Pavlík   

Hlavná stránka