Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

Orlové 2. 1.2005

Vážený pán

JUDr. Harald Stiffel

Najvyšší súd Slovenskej republiky

Župné námestie 13

810 00 BRATISLAVA

Vážený pán JUDr. Stiffel,

odvolací Krajský súd v Bratislave 8. decembra 2004 rozhodol, že denník SME sa Vám musí ospravedlniť a ako nemajetkovú ujmu Vám musí zaplatiť tri milióny korún. Cítil ste sa dotknutý, (fuj, máte Vy vôbec právo sa cítiť dotknutý?), že dotyčné noviny o Vás v roku 2002 napísali, že v procese s kňazom Jozefom Labudom ste bol v čase pôvodného procesu členom senátu Najvyššieho súdu SSR, ktorý vyslovil právny názor, že Labuda sa dopustil trestného činu. Tiež ste na súde tvrdil, že ste Labudu neodsúdil, že tak urobil Krajský súd v Banskej Bystrici. Dokonca vo Vašej cynickej bohorovnosti ste tvrdil, že tento proces nebol politický a súd to akceptoval.

Keďže Slovenská republika je naďalej zločinecko-zlodejským a od druhej polovice roka 1995 aj štátno-teroristickým štátom, ktorý naďalej riadia zločinci, zlodeji a štátni teroristi, mám dôvodné podozrenie, že v tomto spóre nerozhodovali nezávislé súdy, ale ponížené a lokajské súdy, ktoré sú až príliš poslušné voči Najvyššiemu súdu SR, a nedovolia si oponovať bludom sudcu najvyššieho súdu Haralda Stiffela. Pokiaľ majú noviny za pravdu napísaného slova zaplatiť prednovembrovému, komunistickým zločincom slúžiacemu sudcovi tri milióny korún, je tu dôvodné podozrenie, že z tejto sumy dostanú judášske odškodné aj sudcovia dotyčného senátu na Krajskom súde v Bratislave.

Pokiaľ Vám, pán Harald Stiffel dokážem, že kauza s kňazom Labudom bol politický proces, ešte niečo k Vašej osobe. Je pravdou, že ste nebol členom KSS. Aj preto s obľubou o sebe vyhlasujete, že v minulosti ste bol 4x vyhadzovaný z justície. Nepovedal ste však, že ste bol vyhadzovaný na vyššie posty a vyššie súdy. Takto mohol za bývalého režimu ako nečlen strany postupovať len servilný človek, ktorý svojou servilitou predbehol aj podstatnú väčšinu komunistov. Na Vašej osobe je zavrhnutiahodné aj to, že doteraz si stojíte za týmto rozhodnutím, hoci už okolo roku 1985 Generálna prokuratúra určila, že také konanie, za ktoré boli Labuda a Kesegová odsúdení, nie je žiaden trestný čin.

Iste uznáte, že pokiaľ štát zasahuje do nezávislosti v rozhodovaní súdu, tak sa jedná o tlak politický čím sa aj proces stáva politický. Budem dokumentovať na kauze Labuda -Kesegová. Prvý súd s nimi sa konal v októbri 1980 v Rimavskej Sobote. Labuda bol odsúdený na šesť mesiacov nepodmienečne a Kesegová na štyri mesiace nepodmienečne, oboch však prepustili z väzby.

Ďalej budem citovať z jednej z mojich internetových stránok, kde som tejto kauze dal nadpis - Bezcharakterný exminister Lángoš, kontra statočný sudca Samuel. Citujem:

 

 

 

2

Obžalovaní sa odvolali a Krajský súd v Banskej Bystrici ich konanie napodiv kvalifikoval podľa iného paragrafu a trestné stíhanie zastavil. (Tu ako autor pripomínam, že predsedom senátu tu bol JUDr. Ľubomír Samuel). To však bolo pre režim priveľa. Generálny prokurátor podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Senát Najvyššieho súdu SSR za predsedníctva Antona Hambálka - objavu stalinskej justície päťdesiatych rokov a predsedu organizácie strany na najvyššom súde - ho zrušil a nariadil pokračovať v stíhaní.

Trestný spis sa vrátil na Krajský súd do Banskej Bystrice, k tomu istému senátu ako po prvý raz. Senát zobral vážne svoju sudcovskú nezávislosť a obžalovaných oslobodil. (Tu ako autor pripomínam, že predsedom senátu tu bol JUDr. Ľubomír Samuel). Rozzúrený predseda krajského súdu si po oslobodzovacom rozsudku vzal spis, otvoril zalepenú obálku so zápisnicou o hlasovaní členov senátu - hoci to zákon výslovne zakazuje - a kontroloval, kto hlasoval za oslobodenie. Predsedu senátu (JUDr. Ľubomíra Samuela) za trest degradoval za prísediaceho člena.

Generálny prokurátor znovu podal proti rozsudku sťažnosť pre porušenie zákona a Hambálkov senát znovu zrušil rozsudok a vrátil krajskému súdu na nové prejednanie. Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici sa už nechcel dať prekvapiť a pridelil vec osobitnému senátu za predsedníctva funkcionárky KSS na krajskom súde. Tento potvrdil prvostupňový rozsudok

Tak čo, vážený pán JUDr. Stiffel, ešte budete tvrdiť, že tento proces nebol politický? Viete, čo je na Vašom konaní odporné? Že Vy ste o tomto všetkom vedel a napriek tomu ste si išiel žalobou na SME očisťoval svoju tzv. česť, v skutočnosti svoju amorálnu zvrhlosť.

Hovorí sa, že právo na život zaručuje človeku právo na strach. Vzťahuje sa to aj na Vašu osobu. Ako je Vám známe, v tejto politickej kauze vystupoval aj sudca JUDr. Ľubomír Samuel. Na neho sa tiež vzťahovalo, že právo na život mu zaručuje právo na strach. Pokiaľ Vy ste v tejto kauze vystupoval ako ten najponíženejši úbožiak, slúžiaci komunisticko-fašistickej prašivine, sudca Samuel tu ukázal nielen sudcovskú nezávislosť a občiansku česť, ale, obrazne povedané, bol ako to Kristovo svetlo v prednovembrovej smradľavej komunistickej justičnej žumpe. Pokiaľ on bude večne žiariť, Vy budete len zapáchať.

To ale neznamená, že by sa nenašiel recept na zbavenie sa zápachu z Vašej strany. Nechce to ani tak veľa. V prvom rade by ste sa mal zrieknuť tých troch miliónov korún a ospravedlniť sa denníku SME. Poblúznenému romantikovi Martinovi M. Šimečkovi by ste vlial aspoň trochu optimizmu, že aj pravda občas zvíťazí nad klamstvom. Taktiež by ste mal napísať list sudcovi Samuelovi a vyznať sa mu, prečo ste bol v tom období tak zbabelý a ponížený voči komunistickému zlu.

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka