Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Odhalené a potvrdené mýty a klamstvá o československom novembri 1989

(1. časť)     II.časť

V roku 1994 som po prvý raz v Necenzurovaných novinách napísal, že v novodobej histórii sveta neexistuje, aby zmeny politického systému sa robili na náhodu, ako aj to, že takéto zmeny sa nikdy nerobia bez vedomia tajných služieb, ktoré v skutočnosti toto nielen vypracujú, ale aj riadia každú takúto zmenu. Vyzdvihovať zásluhy študentov, intelektuálov, alebo kadejakých niekoľko rokov dopredu vyklonovaných havlomodlárov, je vedomé a zavádzajúce klamstvo.

Doteraz ešte nikto nepoložil verejne otázky, čo by sa bolo stalo, keby robotníci a radoví občania v prednovembrovom Československu odmietli či ignorovali párhodinový generálny štrajk v decembri 1989, ktorí organizovali dopredu pripravení tzv. revolucionári? Ako by asi reagovali, keby im vtedy niekto povedal, že znovu im budú vládnuť tí, proti ktorým vtedy na námestiach a fabrikách štrajkovali a štrngali kľúčmi? Že jedinou zmenou bude len to, že táto komunisticko-fašistická prašivina zahodí červené legitimácie, a s podporou zasmradenej pravdy a lásky Václava Havla, ako aj jeho nomenklatúrnych disidentských bratov a pobratimov, naberie úplne iný smer, veľmi vzdialený od demokracie, kde bývalí východoeurópski nomenklatúrni komunisti pri drancovaní vlastných krajín nájdu najoddanejších spojencov v židoboľševických socialistoch zo západnej Európy a USA? Že ekonomicky budú najviac bohatnúť politici, ich rodinní príslušníci, špinaví bankári, ekonomickí fašisti a zlodeji zo Svetovej banky, lobistické skupiny, organizovaný zločin a mafie? Že najviac postihnutí budú práve robotníci a radoví občania, ktorí boli opäť zneužití?

Prečo sa tí najpovolanejší priznali tak skoro?

V utorok 5. apríla 2005 bol na STV 2 vo večerných hodinách odvysielaný štvrtý – posledný diel dokumentu BBC pod názvom Špionážna hra. Tu sa úplne zreteľne a na rovinu priznalo nielen to, že cudzie tajné služby dlhodobo pripravovali november 1989, ale dokonca aj to, že už boli dopredu pripravovaní niektorí ekonomickí ministri. A kto si spomenie, ako bol Václav Klaus privedený na politickú scénu, a kto ho tam priviedol, tak musí pochopiť, komu tento súhrn ekonomického diletanta a ekonomického zločinca so svojimi tzv. reformami vyhovoval. Miesto toho, aby za svoje ekonomické zločiny a bludy bol izolovaný v niektorom nápravnovýchovnom ústave tretej, najprísnejšej kategórie, alebo mal možnosť svoje ekonomické vidiny hlásať na nejakom uzavretom psychiatrickom oddelení, tak dnes je z neho český prezident. Samozrejme, že toto sa vzťahuje aj na jeho slovenské dvojča Ivana Mikloša, toho času ministra financií.

Podobná réžia bola napr. aj v Poľsku. Keď som pracoval v Necenzurovaných novinách, tak som v roku 1993 získal informácie, že symbol Solidarity Lech Walesa kolaboroval so štátnou bezpečnosťou, ale aj to, že americká CIA, ktorá začala financovať Solidaritu, sa už po šiestich mesiacoch dostala pod dohľad KGB. Spomínam to preto, lebo podobnú informáciu uverejnil aj týždenník Domino fórum č. 17/2005 z úst Eugena Gindla, citujem:

Odvolávam sa aj na svedectvo Adama Michnika, ktorý rozprával, ako sa robili okrúhle stoly. Sedeli tam príslušníci Solidarity, príslušníci ÚV PZRS, Jaruzelski, vedľa neho minister vnútra Kiszczak. Keď sa dohodli na všetkom, Kiszczak povedal, budem to nie veľmi presne interpretovať, vieme, že naša éra končí, dnes sme sa dohodli na pravidlách hry, AKO VÁM ODOVZDÁME MOC, je tu ešte jeden problém, ktorý s Jaruzelským pokladáme za dôležitý. WALESA PODPÍSAL ŠTÁTNEJ BEZPEČNOSTI NA ZAČIATKU 70. ROKOV. MY VŠAK VIEME, ŽE WALESA JE SYMBOL SOLIDARITY, NIEČO ZNAMENÁ, A PRETO VÁM NAVRHUJEM, MY TO UTAJÍME.

Rád by som dal do pozornosti, aby s týmto článkom si čitatelia prečítali aj môj článok z novembra 2004 pod nadpisom: 17. november – odpustenie pre zločiny komunizmu a legalizácia ekonomických zločinov. Tu som odcitoval Jaruzelského výrok z októbra 2004: “Keď opisujem to, čo sa stalo v Poľsku na konci 80. rokov, hovorím, ŽE TO BOLA VO VÝSLEDKU REVOLÚCIA, KTORÁ SA UDIALA AKO EVOLÚCIA”.

Denník Pravda uverejnil 27. 5. 2005 článok pod nadpisom – Walesa chce, aby ho raz navždy očistili. Bývalý vodca Solidarity a poľský exprezident tu popiera, že by niekedy spolupracoval so štátnou bezpečnosťou, tvrdiac, že spisy na neho boli sfalšované. Samozrejme, má plné právo na očistenie vlastnej osoby. Je tu ale jeden háčik, a to, prečo, keď bol Walesa poľským prezidentom, nemal o toto záujem. Nepochybujem, že z titulu jeho vtedajšej funkcie by nemal najmenší problém očistiť svoje meno, pokiaľ by jeho spisy boli sfalšované na poľskom ministerstve vnútra v rokoch 1982 – 1983, ako sa to snaží dnes tvrdiť Poľský inštitút pamäti národa.

Pripravená dohoda

Súboj dvoch ideológii pred novembrom 1989, myslím tým súboj ideológie komunistickej a kapitalistickej, to nebol súboj dobra so zlom. Jednalo sa len o dve zlá, z ktorých vyhralo to, ktoré malo nielen úspešnejšiu ekonomiku, ale dalo ľuďom aj viac osobnej slobody. Treba ale povedať, že úspešnosť západnej ekonomiky sa nebudovala len na drancovaní nerastného bohatstva hlavne v Afrike a Ázii, ale aj na využívaní či zneužívaní lacných pracovných zdrojov z týchto svetadielov, vrátane detí. Možno úplne jednoznačne konštatovať, že životná úroveň západných krajín je aj od novembra 1989 priamo previazaná s lacnou pracovnou silou z východnej Európy.

Uvediem úplne jednoduchý príklad nemeckej firmy Volkswagen, vyrábajúcej svoje autá v Bratislave. Hotový výrobok, teda auto vyrobené v Bratislave či Nemecku sa predáva prakticky za rovnakú cenu. Najväčší rozdiel je ale v tom, že slovenský robotník dostane približne tretinovú mzdu nemeckého robotníka. Aj to je daň za prilákanie západného investora na Slovensko. Spokojnosť je tu obojstranná. Slovenský robotník je rád, že má robotu, a nemecký investor je spokojný nielen s lacnou pracovnou silou, ale hlavne so ziskom.

Je len logické, že pokiaľ sa slovenské hospodárstvo dostalo do úplnej závislosti západných investorov, museli zapracovať ich vlastní politici, tí skutoční zapredanci, vlastizradcovia a judáši. To znamená, nechať rozkradnúť, zdevastovať a vytunelovať vlastný štát. Taká bola dohoda konkrétnej východoeurópskej komunisticko-fašistickej prašiviny a západoeurópskych židoboľševických socialistov. Neobstoja rôzne dopredu pripravené dezinformačné bludy, napr. o katastrofálnom stave prednovembrovej československej ekonomiky.

V novembri 2004 v článku pod nadpisom: 17. november – odpustenie pre zločiny komunizmu a legalizácia ekonomických zločinov, som mimo iného napísal: Veď to, čo u nás investovali zahraniční investori je len zlomok toho, čo sa na Slovensku rozkradlo v mene zločincov, zlodejov a štátnych teroristov národnosti slovenskej za posledných 14 rokov, pričom tieto peniaze existujú, majú stále hodnotu, slúžia im, ale nie slovenským občanom. Samozrejme, že mám na mysli členov ponovembrových vlád, parlamentov a legislatívy. Pokiaľ tu napr. Dzurinda, Rusko, alebo Mikloš s veľkou pompou vyhlasujú, že za rok 2004 prišli na Slovensko investície za 70 miliárd korún, treba si položiť otázku, či sme boli na tieto investície odkázaní? Odpoveď je jednoznačná. Nie, neboli sme. Z toho ale pramení ďalšia otázka – Odkiaľ sme mali tieto investície získať? Odpoveď nie je vôbec ani ťažká, ani zložitá. Veď si len spomeňme ako vláda Mikuláša Dzurindu ozdravila 100-mi miliardami korún vykradnuté a vytunelované banky – Slovenskú sporiteľňu, VÚB a IRB, ktoré konkrétni zločinci o tieto sumy obrali. Týchto 100 miliárd mohlo byť predsa investovaných práve tam, kde ich dali zahraniční investori v roku 2004.

Masky padajú

Keď odchádzajúceho ruského prezidenta Jeľcina nahradil Vladimír Putin, získal si pomerne vysokú popularitu medzi radovými ruskými občanmi. Títo sa nádejali, že s ním príde aj istý druh ekonomickej spravodlivosti. Je dostatočne známe, aké miliardy v divokej ruskej privatizácii sa podarilo získať Jeľcinovým vyvoleným. Je naivné sa nakoniec tomu čudovať, keď toto všetko bolo vypracované ekonomickým oddelením KGB nielen pre Rusko, ale aj ostatné východoeurópske krajiny. A to zas len na účet radových ruských občanov, ktorí za posledné storočie vytrpeli toľko, že to v svetových dejinách nemá obdobu. Leninizmus, stalinizmus, umele vyvolané hladomory, kult osobnosti, druhá svetová vojna, gulagy, päťdesiate roky, to všetko vzbudzuje strach a hrôzu. Ale aj hlbokú úctu k tým radovým občanom, na ktorých toto najviac dopadlo. Zároveň sa ale ukázalo, a platí to aj na prezidenta Putina, že komunisticko-kágebácky produkt ostane vždy verný ideálom týchto dvoch najzločineckejších inštitúcií.

Že sa v tomto nemýlim, zdokumentujem aj z článku v denníku SME z 26. 3. 2005 pod nadpisom – Putin chce urobiť hrubú čiaru za privatizáciou. Citujem:

Ruský prezident Vladimír Putin navrhol, aby sa za rozpornou privatizáciou v krajine v 90. rokoch urobila hrubá čiara. Analytici Putinovo gesto privítali. Považujú ho za rozhodnutie, ktoré povedie k uvoľneniu napätia medzi Kremľom a veľkopodnikateľskými kruhmi krajiny i k novej vlne investícií. Reakcia sa okamžite dostavila, ruské akcie na burze vzrástli o 4 percentá. Putin, ktorý sa len zriedka stretáva s predstaviteľmi ruského priemyslu, vo štvrtok na stretnutí s nimi povedal, že privatizácia, ktorá sa uskutočnila pred viac ako tromi rokmi, bude súdne nenapadnuteľná.

Rozhodnutie dáva jasný signál asi dvom tuctom “oligarchov”, ktorí v rokoch 1995-96 požičiavali peniaze Kremľu. Akcia mala neoficiálny názov “pôžičky za akcie”. Podnikateľom sa požičané sumy nikdy nevrátili. Kremeľ im však umožnil, aby získali celé odvetvia priemyslu pod svoju kontrolu. Putinove slová teraz znamenajú, že na ich majetok sa im už nesiahne.

Nepochybujem, že toto je aj jasné gesto pre Českú republiku, Slovenskú republiku, Maďarsko, Poľsko a ostatné východoeurópske krajiny. Nový ekonomický raj sa môže otvoriť dokorán. Nie ale pre väčšinu občanov týchto štátov, ale pre prezlečených a pretransformovaných komunistov a ich nových spojencov a bratov, židoboľševických socialistov. Komunizmus a židoboľševizmus dostal znovu zelenú. Cez ekonomiku, kde aj najväčších ideologických nepriateľov dokáže spojiť jediné – zisk za každú cenu.

 

Vladimír Pavlík



Hlavná stránka