Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Hlboká sonda do čiernej duše generálneho prokurátora Dobroslava Trnku

V pondelok 31. októbra 2005 podal generálny prokurátor Dobroslav Trnka na Najvyšší súd návrh na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – národnej strany. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov začala polícia proti tomuto subjektu trestné stíhanie už 12. októbra 2005. Nemienim sa teraz zaoberať argumentmi týchto dvoch štátnych orgánov typu: program tejto strany útočí proti životu, zdraviu a majetku občanov, alebo, v hospodárskej a sociálnej otázke program nerešpektuje prirodzené vlastnícke práva. O tom niekedy neskôr v dokumente pod názvom – Vládne na Slovensku fašistická koalícia? Podporujú jej voliči fašizmus? Zároveň si ale kladiem otázku, vzhľadom na ponovembrovú realitu, prečo by aj na Slovensku nemohol napríklad trojnásobný vrah kázať o morálke štvornásobnému vrahovi, alebo, je vlastne nejaký rozdiel medzi politikmi SMK a popredným slovenským škodcom, parazitom a kozmopolitom Jánom Slotom, alebo napr. taký paradox, keď dva štátne orgány - MV SR a GP SR, ktoré sa doteraz neočistili od podpory a stotožnenia sa so štátnym terorizmom, ktorý je s fašizmom ako jedna rodina, obviňujú z podpory a propagácie fašizmu na míle od fašizmu vzdialenej Slovenskú pospolitosť – národnú stranu?

Sú nielen špinaví, ale sú aj súčasťou politického hnoja

Asi takto by sa dalo parafrázovať zvolenie Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora poslancami Národnej rady SR dňa 2. februára 2004. Návrh na jeho zvolenie dal politický prostitút Ivan Šimko, absolvent dvoch vysokých škôl, ekonomickej a právnickej, ktorý je vo vysokej politike nepretržite od novembra 1989. Keď bol na funkcii ministra vnútra SR, tak pre Národnú obrodu z 8. septembra 2001 povedal: Stretávame sa s prípadmi, keď je verejne známe, kto rozkradol firmu, len akosi sa to nedá dokázať. Nebudem tu teraz rozoberať, či sa jedná o primitívne a cynické monštrum, alebo odporného zločinca na vysokej úrovni, ktorý nielen pohŕda ale aj ponižuje tento národ. Najodpornejší výsmech a pľuvanec do tváre tých, ktorých hlasy ho dostali do vysokej politiky. Som si ale úplne istý, že pokiaľ tento výrok povedal, nemal na sebe žiadnu čiernu uniformu, ale drahý oblek šitý na mieru.

Pred zvolením do funkcie generálneho prokurátora bol Dobroslav Trnka hlavným vojenským prokurátorom. Teda vo funkcii, kde profesionálna a morálna česť mali byť absolútne nepoškvrnené. Lenže, v týždenníku PLUS 7 dní č. 31/2003 sa na stranách 22 – 24 pod nadpisom Špinavé hry”, mimo iného objavili aj takéto závažné informácie, citujem: “Do redakcie Plus 7 dní dokonca dva týždne predtým, ako bolo vyšetrovanie prerušené, prišiel aj anonymný list, podľa ktorého hlavný vojenský prokurátor Dobroslav Trnka spolu s Mikulášom Gardeckým mali ovplyvňovať vyšetrovanie svojho kolegu, ktorý bol obvinený z týrania blízkej osoby a ktorého vzali do cely predbežného zadržania. Podľa listu mali obaja, Gardecký aj Trnka, telefonovať vyšetrovateľke prípadu a dozorujúcemu prokurátorovi a žiadať, aby ich kolegu prepustili z väzby. V liste sa uvádza, že plukovník Trnka mal do telefónu dozorujúcemu prokurátorovi povedať: “Zdvihni zadok, toto si odskáčeš!”

Mikuláš Gardecký bol obsahom listu prekvapený, potvrdil však, že takáto udalosť sa skutočne stala a že podobné slová naozaj v telefonickom rozhovore odzneli. Odmietol však, že by aj tento rozhovor dostali do svojich odkazových schránok.”

Na základe tohto článku som 10. augusta 2003 podal na Mestský úrad vyšetrovania v Bratislave oznámenie o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1, pís. a), b), na hlavného vojenského prokurátora Dobroslava Trnku a jeho zástupcu Mikuláša Gardeckého. Mimo iného som tu napísal, citujem: “Z dôkazového materiálu jednoznačne vyplýva, že dotyční prokurátori najhrubším spôsobom zneužili svoju právomoc a svoje funkčné postavenie. Začínam mať obavy, či po týchto výčinoch vojenská prokuratúra nezačne organizovať doškoľovacie kurzy pre organizovaný kriminálny zločin či mafiánske podsvetie, aby ich členovia po absolvovaní týchto kurzov sa v ekonomických zločinoch aspoň na 50% vyrovnali politicko – ekonomickým zločincom z ponovembrových vlád a parlamentov.”

Ako prebiehalo šetrenie môjho oznámenia

Z Mestského úradu vyšetrovania v Bratislave bol môj podnet odstúpený na OÚJP Bratislava III, odtiaľ to poslali na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Pezinku, odkiaľ mi prišlo vyrozumenie, že vec bola v zmysle miestnej a vecnej príslušnosti odstúpená na Útvar Vojenskej Polície v Bratislave, odkiaľ ma navštívili dvaja vyšetrovatelia, ktorým som podal vysvetlenie. V októbri 2003 mi bolo oznámené, že ÚVP Bratislava založil vyšetrovací spis ČVS: VP-BA-121/03-Ja a začal doplňovanie trestného oznámenia. Dňa 13. 10. 2003 bol predmetný spisový materiál odovzdaný na Vyššiu vojenskú prokuratúru do Trenčína.

Dňa 30. 10. 2003 začal Úrad špeciálneho prokurátora trestné stíhanie na osoby, ktorých totožnosť treba zistiť (!!!???), že ako prokurátori vojenskej časti prokuratúry, v úmysle zadovážiť neoprávnený prospech inej osobe, zneužijúc svoje postavenie a služobné zaradenie, mali v presne nezistený deň mesiaca jún rok 2003 vplývať na orgány činné v trestnom konaní konajúce v trestnej veci obvineného Ing. J. P., nar. 4. 6. 1963 vedenej na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Bratislave, pod sp. zn. OPv 278/03 v tom smere, aby obvinený bol prepustený zo zadržania.

Keďže ubehli ďalšie tri mesiace a Dobroslav Trnka sa stal generálnym prokurátorom, aj keď mi Úradom špeciálneho prokurátora nebolo oznámené že došlo k nejakej zmene, tak som dňa 8. 2. 2004 novozvolenému generálnemu prokurátorovi napísal list s oslovením: Vážený pán generálny prokurátor, alebo, násilník a vydierač Dobroslav Trnka, toho času generálny prokurátor SR. Mimo iného tu píšem: Násilníka a vydierača vo funkcii hlavného vojenského prokurátora Dobroslava Trnku zvolilo 84 poslancov NR SR za generálneho prokurátora. Je paradoxné, že hoci týchto 84 poslancov vie nielen písať a čítať, napriek tomu, že si v týždenníku Plus 7 dní číslo 31/2003 prečítali o najhrubšom zneužívaní jeho právomoci verejného činiteľa z titulu jeho funkcie hlavného vojenského prokurátora, nielenže nepostupovali podľa § 168 Trestného zákona – neoznámenie trestného činu, ale ho dokonca zvolili za generálneho prokurátora.

Generálnej prokuratúre navrhujem, aby na svojej budove umiestnila niekoľko tabúľ, na ktorých by boli nasledujúce texty:

Na prvej tabuli - Zoznamy nedotknuteľných, na ktorých sa zákony nevzťahujú, odovzdávajte Dobroslavovi Trnkovi len v prítomnosti 84 poslancov, ktorí ho zvolili do funkcie generálneho prokurátora.

Na druhej tabuli – Ktorý prokurátor by si dovolil trestne stíhať mojich priateľov či vyvolených, bude okamžite prepustený.

Na tretej tabuli – Každý z mojich podriadených prokurátorov musí dokázať, že sa vyhrážal vyšetrovateľovi či dozorujúcemu prokurátorovi, keď títo trestne stíhali mojich priateľov, alebo známych.

Na štvrtej tabuli – Ktorí prokurátori týmto neprešli, budú pozvaní na školenie priamo k Dobroslavovi Trnkovi.

Na piatej tabuli – Čestní a statoční prokurátori, ktorí sa nemienia spreneveriť zákonom a svojmu svedomiu, nemajú na prokuratúrach čo hľadať!

Aj keď som očakával, že generálny prokurátor si bude brániť svoju profesijnú a občiansku česť, nestalo sa tak.

Keďže Úrad špeciálneho prokurátora mlčal aj ďalšie dva mesiace, dňa 26. 3. 2004 som na Úrad boja proti korupcii v Bratislave dal podnet o podozrení z politickej korupcie na najvyšších štátnych funkciách. V polovici apríla 2004 tento úrad uznesením môj podnet odmietol. Proti tomuto som v zákonnej lehote podal sťažnosť, kde som mimo iného argumentoval, citujem:

Pokiaľ mi je známe, tak samotný pán Gardecký, ako podriadený pána Trnku, ešte vo funkcii hlavného vojenského prokurátora priznal a potvrdil, že ovplyvňovali orgány činné v trestnom konaní. Kauza, jasná ako remeň, pokiaľ by nefungovala politická korupcia. Keďže Úrad špeciálneho prokurátora toto prehliadol, alebo musel prehliadnuť, možno aj na základe zistenia, že pánov Trnku a Gardeckého mohli pri ovplyvňovaní vyšetrovateľov napodobňovať humoristi a imitátori Skrúcaný a Piško, tak potom mi to mohli za tých 5 mesiacov oznámiť. Preto som sa rozhodol, že sa obrátim na Úrad špeciálneho prokurátora, čo mienia s touto jednoznačnou kauzou robiť, a kedy mienia z anonymných prokurátorov urobiť konkrétnych prokurátorov.

O ďalší mesiac, teda po šiestich mesiacoch, som sa písomne na Úrade špeciálneho prokurátora informoval, či už poznajú konkrétnych páchateľov. Dňa 27. 7. 2004 bolo týmto úradom vydané uznesenie, v ktorom nebol riešený môj prvotný podnet, ale môj podnet ohľadom politickej korupcie, ktorý bol zamietnutý. Aj keď proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná, podal som na Úrad špeciálneho prokurátora žiadosť o vydanie samostatného uznesenia ohľadom môjho oznámenia o podozrení z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa na Dobroslava Trnku a Mikuláša Gardeckého, čo nebolo doteraz akceptované.

Dňa 10. 12. 2004 som generálnemu prokurátorovi napísal doporučený list, kde som ho opätovne oslovil ako generálneho prokurátora s minulosťou násilníka a vydierača. Vyzval som ho, aby si súdnou cestou bránil svoju profesijnú a občiansku česť. Odvtedy prešlo 12 mesiacov a generálny prokurátor mlčí a mlčí a mlčí a mlčí... Dokedy?

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka