Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Neskorý plač nad Pittnerovým antisemitizmom

       Keď koncom marca 2003 premiér Mikuláš Dzurinda navrhol za šéfa Slovenskej informačnej služby tárajúceho starca s podivnými indíciami Ladislava Pittnera, koalícia dala na známosť, že jej to nevadí. Je to dobrý návrh povedal predseda KDH a predseda NR SR Pavol Hrušovský. Podľa neho v jeho prospech hovoria tri dôvody; dobrá povesť doma aj v zahraničí, bohaté skúsenosti z bezpečnostných a spravodajských zložiek a jasná predstava o fungovaní tajnej služby spojená s personálnymi otázkami. Ten istý Hrušovský ale o niekoľko mesiacov, koncom októbra 2003 už hovorí, že nad činnosťou SIS visí viacero otáznikov a že chce s ním o tom hovoriť.
       Dôvodov na to mal niekoľko. Veď za necelé štyri mesiace svojho šéfovania v SIS si svoju neschopnosť podloženú rôznymi pofidernými indíciami mohol vyskúšať priamo v praxi. Ním pobláznená tajná služba nakoniec začiatkom augusta 2003 predložila Dzurindovi zoznam nejakej skupinky, ktorá diskredituje SDKÚ, SIS a vyvíja protištátnu činnosť. No a ten nelenil a pobláznil veľkú časť slovenskej pospolitosti, aby aspoň čiastočne zakryl všetky tie svinstvá, čo sa počas jeho vlády napáchali.
Keď sa spoja nejaké dve tárajúce tlčhuby s minulosťou zbabelých občianskych núl, to ešte nemusí nič znamenať. Situácia začne byť ale vážna, pokiaľ sa jedná o predsedu vlády a riaditeľa tajnej služby, pričom svojou činnosťou začínajú škodiť nielen vlastnému štátu, ale aj jeho občanom. Zvrhlosť Dzurindu spočíva v tom, že si osvojil metódy Gottwalda, Husáka a Mečiara. Zvrhlosť Pittnera spočíva v tom, že svoje antisemitské úchylky povýšil na svoju pracovnú metódu.

Zábudlivosť, či pokrytectvo ÚZŽNO?

      Keď 29. 10. 2003 zverejnil denník SME informáciu, že jeden z odstavcov tajnej správy SIS začína : Miloš Žiak je Žid a jeho žena Marina je ruská Židovka, rodená Mesežnikovová..., vzbudilo to vo viacerých kruhoch veľkú nevôľu. Keďže dotyčný podnikateľ je aj predsedom izraelskej obchodnej komory, Ústredný zväz židovských náboženských obcí vyzval 30. októbra 2003 Mikuláša Dzurindu, aby sa k tomu vyjadril. Mimo iného nesúhlasí s tým, že SIS vedie Ladislav Pittner, známy antisemitskými prejavmi a sympatiami k vojnovému Slovenskému štátu. Škoda len, že jeho predstavitelia neboli takto aktívni aj v prvej polovici roku 1996, keď ich navštívil istý publicista, ktorý pátral po minulosti Ladislava Pittnera a jeho otca Jána Karola Pittnera a toho času pracuje v Slovenskom rozhlase. Citujem z jeho obsiahleho dokumentu, druhá časť, jún 1996, ako to bolo uverejnené v istom denníku:
       Aby som bol v pátraní po pravde celkom dôsledný, zašiel som i na Ústredie židovských náboženských obcí. S Dr. F. Alexandrom sa poznám od čias, keď som písal o bývalej starostke bratislavského Starého mesta, M. Zemkovej, ktorá chcela čudne; sprivatizovať dom na Kozej ulici. Budova podľa reštitúcie a návratu majetku cirkvám patrí práve Židovskej náboženskej obci.
Šéf kancelárie Dr. Alexander sa priznal, že nevie skoro nič o židovských zberných táboroch na západnom Slovensku. Odporučil mi historika Ivana Kamenca.
V kancelárii bol prítomný aj vydavateľ J. Weiss. Ten mi vraví: Prosím vás, načo sa stále vŕtať v minulosti, načo hľadať pomstu? Pridal sa k nemu aj Dr. Alexander: Nebezpečnejší sú súčasní fašisti! A zároveň obidvaja argumentovali výrokom poslanca Kunca. Položil som protiargument: A čo Wiesenthal? Ten nehľadá zločincov? Áno, pripustili predstavitelia ŽNO, ale Wiesenthal odmieta pomstu, jemu ide iba o spravodlivosť! Nuž i ja som ďaleko vzdialený od pomsty, od toho, aby sme teraz trestali syna človeka, ktorý bol asi nacista a rasista. Nemožno súdiť ani dospelého muža za to, že ako nedospelý mladík recitoval Lenina, či bol v Hitlerjugend. Ale, má právo takýto človek dvíhať mravokárne prst? Má právo takýto človek byť ministrom demokratickej vlády? Poslancom demokraticky zvoleného parlamentu Slovenskej republiky?
             Predsedom nezávislej vyšetrovacej komisie? Možno veriť človeku, ktorý dosiaľ svoju temnú minulosť tajil?
Zastávam názor, že komentár je tu zbytočný. Možno si len položiť otázku, či protesty proti Ladislavovi Pittnerovi zo strany Ústredného zväzu židovských náboženských obcí nie sú len obyčajným pokrytectvom? A už dlhšie aj tuším, prečo o niektorých veciach ohľadom Ladislava Pittnera a jeho otca mlčia. Čo keď tú mlčanlivosť vymenili za peňažné dotácie od štátu?
Preto po zvážení všetkých za a proti som sa rozhodol dať na Mestský úrad vyšetrovania, Račianska 45, 832 23 Bratislava, dňa 6. 11. 2003 podnet na trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198, ods. 1, pís. b) a ods. 2. toho istého paragrafu Tr. zák. na Ladislava Pittnera, riaditeľa SIS a podnet na trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158, ods. 1, pís. a), b), c), Tr. zák. na Mikuláša Dzurindu, predsedu vlády, v ktorom sa píše:
Začiatkom augusta 2003 Mikuláš Dzurinda verejne vyhlásil, že na Slovensku pôsobí skupinka, ktorá ohrozuje bezpečnosť štátu a škodí jemu a SDKÚ. V polovici augusta 2003 vypovedal o skupinke na prokuratúre, kde sa odvolal na materiály zo SIS.
       Predseda branno-bezpečnostného výboru Robert Kaliňák po týchto obvineniach zverejnil niektoré mená z dotyčnej skupinky. Medzi nimi bolo meno Jána Mojžiša, vtedajšieho riaditeľa NBÚ, ako aj mená podnikateľov Miloša Žiaka a Petra Lukeša. Mikuláš Dzurinda ho obvinil z tárania.
       Dňa 29. 10. 2003 denník SME zverejnil, že jeden z odstavcov tajnej správy SIS, ktorú po Mikulášovi Dzurindovi dostal aj prezident Rudolf Schuster je, citujem: Miloš Žiak je Žid a jeho žena Marina je ruská Židovka, rodená Mesežnikovová.... Pravdivosť denníku potvrdili dva nezávislé vysoko postavené zdroje. Nasledujúci deň po tomto zverejnení hovoril prezident Schuster aj s novou veľvyslankyňou Izraela na Slovensku so sídlom vo Viedni Yael Rubinsteinovou. Každý človek má právo sa hlásiť k tej menšine, ku ktorej chce a vyznávať takú vieru, akú chce. Nie je dobré, ak niekoho vopred označujeme, že je Žid alebo Arab. Takéto signály zo Slovenska nie sú dobré. Nikdy som ich nepodporoval, ani nebudem. (zdroj informácie prezidentových výrokov je denník SME z 31. 10. 2003) Prezidentove výroky zároveň potvrdili, že informácie denníka SME sú pravdivé.
       Vzhľadom k tomu, že Ladislav Pittner je synom dnes už nebohého fašistického a gardistického zločinca (zomrel v roku 1966) Jána Karola Pittnera, nar. r. 1894, bytom Malacky č. 649, člen Deutsche partei od 11. 5. 1941, číslo legitimácie 76 474, nemožno sa čudovať, že jeho nenávisť voči Židom, či paranoidné bludy voči tomuto etniku sa formovali aj pod vplyvom jeho otca, ako aj jeho kladným vzťahom k vojnovému fašistickému Slovenskému štátu. To, že ako riaditeľ SIS považoval za dôležitý spravodajský fakt, ktorý označil Miloša Žiaka za Žida, možno konštatovať, že svoje nacionálno-fašistické a antisemitské úchylky povýšil na svoju pracovnú metódu. Keďže s Mikulášom Dzurindom ich spája aj to, že v októbri 1995 sa ako poslanci slovenského parlamentu stotožnili s marením vyšetrovania štátneho terorizmu zo strany vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara, nemožno sa preto čudovať, že Mikuláš Dzurinda si osvojil formuláciu na Miloša Žiaka, hoci si musel byť vedomý, že voči jeho osobe sa jedná o porušenie ústavných a zákonných práv.
       Mimoriadne závažný fakt, ktorý dávam do pozornosti vyšetrovateľom tohto podnetu, je aj rozhovor Miloša Žiaka pre denník SME z 27. 8. 2003, kde na konštatovanie dvoch redaktorov, citujem: To bolo dávno, skupinka dnes nebola vytiahnutá náhodou, Miloš Žiak odpovedal: Podľa mňa vznikla na objednávku eštebákov, aby odpálili Mojžiša. Nemyslím si, že som v nej dôležitý, ja som tam len Žid. Hoci toto konštatovanie vyzeralo ako nadnesené a nereálne, neskôr, o dva mesiace sa potvrdilo, že je to pravda.
Všetko nasvedčuje tomu, že Mikuláš Dzurinda a Ladislav Pittner buď riadia, alebo kryjú mimoriadne nebezpečnú skupinu, ktorá už dlhodobo škodí Slovenskej republike a zo strachu pred hroziacim odhalením svojej vlastnej politickej špiny, pripravili toto odporné divadlo. Nakoniec aj to, že doteraz nikto z tejto skupinky vyfabulovanej Pittnerom a Dzurindom nie je doposiaľ stíhaný, či obvinený, tiež o niečom svedčí.
      V záujme objektívneho vyšetrovania navrhujem, aby bol preskúmaný duševný stav Mikuláša Dzurindu a Ladislava Pittnera. U Ladislava Pittnera taktiež navrhujem, aby k skupine lekárskych odborníkov boli prizvaní aj renomovaní historici.

Vladimír Pavlík

Slovo na záver

      V polovici júna 2003 bol na tejto web. stránke zverejnený závažný dokument pod názvom: Slovenskí politici a katolícka cirkev v sieti fašistických zločinov. Bolo tu odhalené, ako pohrobkovia fašistického Slovenského štátu v hale pri katolíckom kostole v Sydney (Austrália) zriadili pamätnú tabuľu slovenských mučeníkov, s typickým, Za Boha a národ, medzi ktorými je aj meno Otomara Kubalu, veliteľa POHG, mnohonásobného vraha nielen slovenských občanov, ale aj občanov židovskej národnosti. Hoci to bolo poslané aj s fotografickou dokumentáciou nielen Židovskej obci na Slovensku, ale aj takým periodikám, ktoré sa vydávajú za bojovníkov proti antisemitizmu, zachovali sa ako zbabelé a podlé nuly. Mlčali. Názorne sa ukázalo, že sa jedná len o tzv. kaviarenských či recepčno- žranicových bojovníkov, ktorí dokážu parazitovať aj na smrti miliónov Židov, len aby ich spolky dostali od špinavých politikov finančné dotácie.
              Hlbokú úctu a obdiv si zaslúži veterán Druhej svetovej vojny a slovenský emigrant v Austrálii pán Vladimír Truchlík, ktorý na túto ohavnú pamätnú tabuľu už niekoľko rokov upozorňuje sydneyského arcibiskupa Dr. George Pella, lebo dotyčný kostol patrí do jeho diecézy. Spolu s ďalším vojnovým veteránom Júliusom Matuškom informovali o tomto aj austrálske noviny. Ako som sa ďalej dozvedel, pri tohoročnej, ako aj minuloročnej návšteve Slovenska pán Truchlík o tomto informoval prezidenta Schustera a historika Dr. Dušana Kováča. Vyzerá to tak, že ani z ich strany sa nič pozitívneho neurobilo. Poďakovanie patrí aj krajanským novinám v Austrálii, ktoré zverejnili kompletný dokument tejto kauzy, ako aj usvedčujúce fotografie. Aj to svedčí o tom, že skutočná elita československého národa, ktorá si ctí princípy pravdy, morálky, kde slová a činy sú v jednej rovine, sú naši emigranti. Slovenská spodina a odpad z ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí sa pasovali za elitu národa, majú ešte veľa čo doháňať.



Hlavná stránka