Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Majú štátni teroristi právo na ochranu osobnosti?

V demokratických a právnych štátoch by to bolo nielen nevídané, ale aj neprípustné. V štátno-teroristickej Slovenskej republike je to už nielen bežnou vecou, ale aj pravidlom. Zločinec a štátny terorista Ivan Lexa si cez slovenské súdy začína obhajovať svoju tzv. česť a dobré meno. A dokonca začína byť aj úspešný.

V piatok 16. októbra 2003 Okresný súd Bratislava IV vyniesol rozsudok, podľa ktorého týždenník Domino fórum sa mu má ospravedlniť a zaplatiť 1 milión Sk za výraz "najväčší darebák".

Čo je prezumcia neviny po slovensky?

Týmito dvoma slovami sa najčastejšie oháňajú politickí zločinci, štátni teroristi, ako aj ich štáby právnikov, či s nimi spriaznených politikov a novinárov. Ak ale pristúpime nielen ku konkrétnym argumentom, ale aj slovenskej realite, tak prezumcia neviny v podaní týchto gaunerov a s nimi spriaznených sudcovských šamanov poriadne kríva na obe nohy. Či už v rovine trestno-právnej, politickej, ale aj morálnej. Takže, poďme ku konkrétnym faktom.

Pokiaľ Domino fórum použilo voči Ivanovi Lexovi výraz "najväčší darebák", tak bolo jeho svätou povinnosťou sa tomuto týždenníku nielen poďakovať, ale ho aj finančne podporiť. Veď nazvať takýmto jemným pomenovaním jedného z najodpornejších ponovembrových netvorov v ľudskej podobe, člena zločineckej a štátno-teroristickej organizácie, tak práve za toto treba menované periodikum nielen čo najprísnejšie odsúdiť, ale aj primerane potrestať. A práve tu mala sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV životnú šancu. Mohla konečne očistiť dotyčný súd od prívlastku zločineckej a štátno-teroristickej organizácie, ktorý trvá od polovice októbra 1995. Ona to však premrhala a spoľahla sa na doterajšiu prezumciu neviny Ivana Lexu.

Takže, poďme argumentovať. Začiatkom októbra 1995, v snahe zabrániť a zmariť vyšetrovanie únosu Michala Kováča ml., Vladimír Mečiar, v tom čase predseda vlády SR, založil k tomuto účelu zločineckú skupinu, v ktorej popri ňom samotnom významnú úlohu zohrali aj ďalší politici na najvyšších funkciách svojich rezortov. Jednalo sa o vtedajšieho generálneho prokurátora Michala Vaľu, vtedajšieho ministra vnútra Ľudovíta Hudeka a vtedajšieho riaditeľa SIS Ivana Lexu.

Keďže hrozilo, že vtedajší vyšetrovateľ mjr. Vačok na základe nezvratných dôkazov usvedčí konkrétnych predstaviteľov z konkrétnych štátnych orgánov, že sa zúčastnili na únose prezidentovho syna, rozhodol sa zakladateľ a krstný otec ponovembrového štátneho terorizmu Vladimír Mečiar, za účinnej spolupráce Michala Vaľu, Ľudovíta Hudeka, Ivana Lexu a Róberta Vlachovského konať.

Dňa 11. 10. 1995 na mítingu v Banskej Bystrici svojim priaznivcom v predstihu oznámil, že dotyčný únos budú vyšetrovať iní vyšetrovatelia, čo sa aj 18. 10. 1995 realizovalo odvolaním vtedajšieho hlavného vyšetrovateľa mjr. Petra Vačoka, čo bolo aj obsahom telefonického rozhovoru zo 16. 10. 1995 medzi Ľudovítom Hudekom a Ivanom Lexom.

Keďže po výrokoch Vladimíra Mečiara z 11. 10. 1995 si príslušné orgány patriace pod MV SR a GP SR nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zákona - neprekazenie trestného činu podľa § 167 Trestného zákona, sa vlastne stali zločineckými a štátno-teroristickými organizáciami, čo trvá až dodnes. O výrokoch Vladimíra Mečiara podrobne informovali niektoré noviny, takže sa o tom hodnoverne dozvedeli aj v štátnych orgánoch patriacich pod Ministerstvo spravodlivosti SR, včetne Okresného súdu Bratislava IV, vedel o tom aj Najvyšší súd SR, Ústavný súd SR, či vtedajší poslanci SNR, nikto z nich tento trestný čin neoznámil, hoci im to vyplývalo zo zákona. Takže sa vlastne stali spolupáchateľmi štátneho terorizmu, čo vlastne trvá až dodnes. Teda, Slovenskú republiku doteraz riadia, či o nej rozhodujú, politickí zločinci a štátni teroristi. A tí robili a robia všetko pre to, aby prezumcia neviny pre týchto zločincov a štátnych teroristov, ktorí toto vyšetrovanie marili, platila vlastne stále.

Slovo na záver

Pokiaľ dnes nad týmto súdnym rozhodnutím protestujú naše a zahraničné noviny, je to v poriadku. Škoda len, že neprotestovali a nekričali vtedy, keď mali. V októbri 1995. Včetne týždenníka Domino fórum. Lebo výsledkom tejto zbabelosti politikov, novinárov, ako aj nečinnosti konkrétnych štátnych orgánov, bola aj vražda Róberta Remiáša koncom apríla 1996 v Bratislave, ako aj to, že zločinec a štátny terorista Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident cez svoje amnestie umožnil, aby bolo zastavené trestné stíhanie únosu prezidentovho syna.

Vladimír Pavlík