Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Politická špina v realite

Nie som si ešte istý, či sa zbláznil americký prezident George Bush, alebo či sa zbláznili tí, ktorí navrhli, aby Václav Havel získal najvyššie občianske vyznamenanie Spojených štátov. Prezidentská medaila slobody by mala rozšíriť jeho medailomániu, ktorou predbehol aj samotného Brežneva, či Castra. V denníku Pravda z 24. 7. 2003 som sa dočítal, citujem: " Toto vyznamenanie doteraz získalo iba devätnásť cudzincov. Začalo sa udeľovať od roku 1945 za zásluhy v druhej svetovej vojne.
Od roku 1963 sa rozšíril okruh nositeľov aj na osobnosti, ktoré prispeli k národným záujmom Spojených štátov, mieru vo svete a aj jeho uznanie za inú celoživotnú činnosť... Vyznamenanie Havla môže súvisieť nielen s jeho dlhoročným bojom za ideály slobody. Zviditeľní ho ako postavu na medzinárodnej scéne, hoci už nevykonáva prezidentskú funkciu. Havel sa tento rok viackrát vyslovil, že chce pomôcť kubánskym disidentom, ktorých podporujú aj Spojené štáty americké."
Začínam sa zaoberať aj ďalšou kacírskou myšlienkou. Vie vôbec prezident Bush a všetci tí, čo Havla na túto medailu navrhli, ako vlastne v skutočnosti vyzeral ten jeho dlhoročný boj za ideály slobody? Veď napríklad v správe amerického Kongresu o vyšetrovaní udalostí, ktoré viedli k atentátom z 11. septembra 2001, je pre americké tajné služby mimoriadnou hanbou za ich spravodajské a pracovné diletantstvo. Niektoré chyby z toho množstva chýb v 900 stranovom dokumente s kľudným svedomím možno označiť za spolupáchateľstvo. A čo keď takýto podobní "experti" doporučovali na medailu aj Václava Havla?
Ako vlastne vyzeral ten jeho boj za pravdu a ideály slobody v praxi? Že parazitoval a parazituje na mene duchovného otca Charty 77 prof. Jana Patočku, a pritom nemal odvahu bojovať za potrestanie tých, ktorí zapríčinili 13. marca 1977 jeho smrť? Môžem poskytnúť dokument pod názvom - Mlčanie Václava Havla naďalej trvá, samozrejme aj s listinnými dôkazmi.
A čo jeho farizejstvo ku kauze Pavla Wonku? Keď ho v roku 1988 justičné monštrum JUDr. Marcela Horváthová už smrteľne chorého odsúdila na 5 mesiacov do väzenia, kde zakrátko zomrel, spomenie si ešte Václav Havel, ako to vtedy komentoval, len aby sa zviditeľnil? Čo potom ostalo z jeho slov? Že tento justičný zločinec naďalej súdi, a ďalší policajní a justiční zločinci likvidujú jeho brata Jiřího Wonku len preto, že sa dovoláva pravdy aj takými metódami, ktoré sú vlastne odrazom jeho zúfalstva, keď zločin na jeho bratovi je stále nepotrestaný aj zásluhou nežnosti a lásky Václava Havla k tejto zločineckej luze českého národa.
Ako chce vlastne Václav Havel pomôcť kubánskym disidentom, keď nedokázal pomôcť vlastným českým disidentom, ktorí mu dláždili cestu ku kariére. Či sa už nepamätáme, ako jeho pravdou a láskou poľudštení pretransformovaní komunistickí zločinci boli schopní nechať Miloslava Marečka v jeho protestnej hladovke zomrieť?

Či nám nestačí najnovší prípad Lumíra Šimečka? Či sme už zabudli, koľkí radoví signatári Charty 77 sú znovu na okraji spoločnosti len preto, že po novembri 1989 chceli naplniť len to, čo Václav Havel pred novembrom 1989 považoval za základy slušnej a demokratickej spoločnosti? Pochopme konečne, že to jeho prednovembrové drdlanie a mekotanie o demokracii, slobodnej spoločnosti, či občianskej statočnosti boli len jeho kariéristickými bludmi, ktoré po novembri 1989 sám poprel. Realita dnešného Česko - Slovenska je toho jasným dôkazom.

Vladimír Pavlík