Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Ostane hlas prezidenta Andreja Kisku iba hlasom osamelého volajúceho na púšti?      

(Paródia na súčasnú realitu)

Upozornenie pre povrchných čitateľov a čitateľov s „dlhším vedením“:
Povrchné a nepozorné čítanie tohto článku môže viesť k  mylnému výkladu o skutočnom zámere autora, ktorý nie je Židom z Bruselu  ako ho označili v diskusii a nepotrebuje študovať význam slová antisemita ako mu odporúča  iný čitateľ.
Dodatočná poznámka pre čitateľov s IO nižším ako 70:  Tento článok nie je  podporou prezidenta Kisku  a autor to nemyslí vážne ani so založením komisie zloženej s „odborníkov“. Slovo odborníkov je v úvodzovkách, to len pre úplnosť, aby opäť nedošlo k mylnému a nesprávnemu pochopeniu.
Admin


Uplynulo iba niekoľko dní od vtedy čo si predstavitelia vlády, zástupcovia politických strán, protifašistickí bojovníci a ľudskoprávnych  organizácií pripomenuli Deň víťazstva nad fašizmom. Mohli sme počuť ich hlasy, v ktorých často zaznievalo odhodlanie nikdy nedopustiť aby sa fašizmus, antisemitizmus, rasizmus či iné prejavy neznášanlivosti vrátili do našej demokratickej spoločnosti. Ako by si neuvedomili, že fašizmus, antisemitizmus, rasizmus, xenofóbia a intolerancia sa od posledných parlamentných volieb dokonca znovu zakorenila v  slovenskom parlamente a to symbolicky takmer ku dňu 14. marca, neslávne známemu dňu vzniku vojnového klérofašistického slovakštátu z roku 1939. Akoby všetci rečníci, slovami bojujúci proti nárastu extrémizmu zabudli, že dobre zakorenený a aj keď od počiatku duchovne hnilý strom začal na jar nebezpečne vyháňať svoje zelené fašistické listy. Je pochopiteľné, že od hŕstky žijúcich vojnových hrdinov, ktorí bojovali v SNP proti fašistom nemôžeme žiadať aby nadsluhovali vo svojom boji proti novodobému zlu, šíriacemu sa paradoxne z bývalého povstaleckého centra. Nemôžeme to žiadať ani od ľudskoprávnych aktivistov, ktorí dlhodobo na tento problém upozorňujú svojimi protestmi na námestiach, organizovaním výstav o zločinoch slovakštátu či tragickom osude židovských spoluobčanov vyvezených do táborov smrti vo vagónoch pre dobytok. Občania však majú nielen právo, ale najmä povinnosť vyžadovať činy u svojich volených zástupcov, ktorí majú legislatívnu moc novodobému fašistickému šialenstvu zabrániť. Bohužiaľ v tomto ťažkom a zdá sa nikdy sa nekončiacom boji ostal pri činoch iba jeden politik. Nie je tomu náhoda, že tým politikom je prezident Andrej Kiska. Slovensko nemalo šťastie na prezidentov. Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič majú na svojom čele vyrazené komunistické znamenie, ktoré sa čiastočne vrezalo do ich duše. A takto zlom poznačená duša nedokáže bojovať s iným zlom. Dokonca Ivan Gašparovič bol  nacionálne a socialisticky orientovaným prezidentom a výrazne sa podieľal na náraste nacionalizmu na Slovensku. Stačí len spomenúť jeho smutnú úlohu pri inštalácii sochy vymysleného kráľa, vymysleného národa starých Slovákov na Bratislavskom hrade. Sochu, ktorú vytvoril prominentný komunistický sochár a ktorá viac pripomína gýč ako umelecké dielo. Nevraviac o tom, že takzvanému kráľovi starých Slovákov nezabudol na jeho štít odliať znak esesáckej Hlinkovej Gardy. Do boja proti fašizmu a netolerancii nemôže občan povolať ani predsedu vlády Roberta Fica. Okrem červeného znamenia z minulosti je známy svojim proputinovským postojom a v nedávnej minulosti na adresu rómskych spoluobčanov vyhlásil, že SMER má odvahu hovoriť o nezodpovednom raste rómskej populácie, či o rómskych zlodejoch, ktorí sekerami ničia slovenské lesy. Zo súčasnej doby je pán premiér známy svojimi výrokmi namierenými voči bezbranným utečencom, ktorí pred smrťou doma hľadajú záchranu v Európe pod ochranou NATO. Fico svojimi výrokmi o tom, že s utečencami, ktorí prichádzajú do Európy za prácou alebo lepším životom, môže prísť aj vlna terorizmu permanentne zastrašuje obyvateľov Slovenska. Vo svojich extrémistických výrokoch zachádza až do dôb nástupu nacizmu, keď vyhlasuje, že musíme zabrániť vzniku moslimskej komunity na Slovensku. Tento, prokuratúrou nepovšimnutý výrok silno korešponduje s výrokmi iného národného socialistu Adolfa Hitlera a možno ho zaradiť k obľúbenému výroku nielen slovenských fašistov, nacistov a rasistov o tom, že musíme zaistiť existenciu našej rasy a budúcnosť bielych detí. Hľadať u človeka, ktorý beztrestne a bez hanby z pozície predsedu vlády srší jeden nenávistný prejav za druhým a ignoruje prejavy fašizmu spojenca v boji proti narastajúcim prejavom extrémizmu je nemysliteľné. Kto teda má byť tým novodobým Dávidom, ktorý skolí Goliáša?

Myslím si, že na Slovensku je v súčasnosti iba jeden politik s nepoškvrnenou minulosťou a čistou dušou, ktorý má právo a povinnosť stáť v čele antifašistickej fronty. Tým politikom je pán prezident Andrej Kiska.

Tento dobrý anjel si ako jediný politik odmietol sadnúť za jeden stôl s bystrickým náckom a ako prvý politik sa verejne a bez servítky vyjadril o poslancoch parlamentu v zelených tričkách s emblémom HG a vyholenými hlavami s pištoľami za opaskom ako o fašistoch. Andrej Kiska  dlhodobo kritizuje neľudskú železnú oponu malej časti slovenskej verejnosti k utečencom. Andrej Kiska ako prvý podal ruku vznikajúcemu demokratickému systému na Ukrajine a pomáha ukrajinskému ľudu postaviť hrádzu proti ruskej invázii. V Andrejovi Kiskovi máme osobnosť, ktorá spolu s kandidátom na Generálneho tajomníka OSN pánom Lajčákom buduje naše pevné spojenecké puto s priateľmi v NATO. Táto ich snaha neostala nepovšimnutá od pani Madeleine Albright na nedávnej konferencii GLOBSEC v Bratislave. Andrej Kiska ako jediný politik správne použil slovo musíme, keď v priamom prenose verejnoprávnej televízie povedal, že musíme zakročiť proti webom, ktoré šíria nenávisť voči moslimom a antisemitizmus.

Nielen nárast fašizmu, neonacizmu či iných foriem extrémizmu je typickým prejavom súčasného zlého stavu spoločnosti. Práve stúpajúci antisemitizmus je hlavným hnacím motorom extrémistickej nenávisti. Akoby nie náhodou systematicky a cieľavedome nadväzoval na nedávnu proti rómsku a predtým homofóbnu rétoriku. A pritom oproti rómskej či LGBT komunite, je židovská komunita svojim počtom zanedbateľná. Ale aj najviac zraniteľná. Preto nie je náhodou, keď sa práve Andrej Kiska  po príchode do Serede zastavil najskôr v Múzeu holokaustu. Bol to práve prezident Andrej Kiska, ktorý sa vyslovil za povinné návštevy múzeí holocaustu najmladšou časťou obyvateľstva. Takéto návštevy by našim deťom ukázali skutočnú a nie populistickú tvár nacizmu a fašizmu. Deti by sa mohli sami presvedčiť o zverstvách páchaných na ľuďoch, o večnom hlade, o strašných nemociach, strachu zo zajtrajšieho dňa, či ľudskej bezmocnosti. A mohli by si začať viac uvedomovať potrebu demokracie s jej láskavou tvárou, ktorá im zabezpečí plnohodnotný život, prácu v mieri, obetavú starostlivosť štátu o starých a nevládnych občanov, vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojej rodiny, zdravotnícku starostlivosť či možnosť slobodne cestovať, žiť a pracovať v demokratických krajinách EÚ.  

Narastajúci antisemitizmus ale určite nedokážu zastaviť povinné návštevy pamätníkov a múzeí holocaustu. Slováci majú v sebe geneticky zakorenený antisemitizmus ako to svojho času dokázala pani Rita Klímová. Ak sa pod lupou dobre pozrieme na slovenskú históriu a jej osobnosti, tak to nebol gardista čo dal bez trestu ako prvý facku židovi. Antisemtizmus sa zrodil omnoho skôr. A je smutné, že dnešné školstvo svojimi učebnými osnovami alebo niektoré národné ustanovizne ako Matica Slovenská prispievajú k jeho šíreniu. Hanebné je žiť v krajine, v ktorej sa žiaci učia o Ľudovítovi Štúrovi ako o veľkom rodoľubovi. Hanebné je aj to, že Matica Slovenská organizuje na jeho počesť rôzne podujatia. Dokonca vláda Slovenskej republiky vyhlásila minulý rok za Rok Ľudovíta Štúra. Pritom Štúra možno právom považovať za otca slovenského antisemitizmu. Jeho protižidovské vyjadrenia sú v mnohom podobné, ba niekedy dokonca tvrdšie ako u čelných predstaviteľov nacistickej strany a nacistickej propagandy. Štúrové články v Slovenských národných novinách boli predobrazom antisemitského plátku Der Stürmer Juliusa Streichera. Spomeniem len pár jeho vyjadrení na adresu židov a slušný človek si sám urobí názor, čo to za národného hrdinu máme, aký pomýlený vzor sa núka našim deťom:

"Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto svojom úpadku Židov, ktorým prenajímalo jeho majetky. Mukám a utrpe­niu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťan­stvo a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká anti­patia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu, a na druhej strane silný odpor voči zemianstvu, ktoré ľud považoval za príčinu takéhoto zlého zaobchádzania a cítil sa ním vydaný napospas cudzím, bezcharakterným kramárom." – v diele Slovanstvo a svet budúcnosti

"U slobodných Čiernohorcov nieto pijanstva, bo si národ váži seba, nežijúc v žiadnej služobnosti, tak rovne ani žiaden človek sa neopije, ktorý cíti vážnosť sám k sebe. Ale u národov služobných pijanci váľajú sa hŕbami po cestách pri každej príležitosti. Dobre tejto našej upadnutosti vedeli užiť naši páni, nastavajúc všade po svojich statkoch hromady páleníc, až celé osady za týmto smradom zapáchali, a nasádzajúc všade po krčmách úskočných židov, vyrafinovaných zvodcov k pijanstvu."

"Tí, čo majú kotly v svojich domoch, prichádzajú doma o svoju majetnosť, čo ich nemajú, po krčmách židovských."

"To robotovanie, tie dávky služobné veru len peknú čiastku nám z našej majetnosti a pilnosti odberajú, tie pálenice a smradľavice, tieto strážnice a pomníky našej služobnosti, veru len našich ľudí jedného po druhom o zem na úžitok židov udierajú."

"Liberalizmus maďarský sa zachytil emancipovať Židov, týchto odkundesov prisťahovaných, a rozbehol sa vyplieniť, do temnosti a väčšej nevôle uvrhnúť Slovanov, zrábateľov zeme našej matky, prvých remeselníkov a priemyselníkov v Uhorsku, najstarších jej obyvateľov, ľudí, ktorí sa v každom ohľade v zemi uhorskej vyznačili, zem uhorskú krvou svojou poliali a všelijakými zásluhami o ňu sa okryli."

Našim súčasným tragikomickým bojom proti antisemitizmu je aj skutočnosť, že jedno z najvyšších vyznamenaní Slovenskej republiky nesie meno Ľudovíta Štúra, ktorý nie náhodou figuruje na množstve webových stránok s extrémistickou a konšpiračnou tématikou. Veľkú záslužnú prácu v tomto vykonal Juraj Smatana. Dokonca zakázaná Slovenská pospolitosť, ktorá nám tu pochodovala v čiernych gardistických uniformách považuje Štúra za najväčšiu autoritu slovenských dejín. Pre slovenských náckov je signifikantný príklon k Štúrovmu rusofilstvu. Prečo asi. Premýšľam ako by sa asi zachoval taký Alfréd Wetzler, nebohý hrdina z koncentračného táboru smrti Birkenau keby si mohol ako živý v roku 1997 z rúk vtedajšieho prezidenta Michala Kováča prevziať  štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II.triedy, ktorý mu prepožičal? Som si istý, že by vyznamenanie s rytinou antisemitu odmietol. Vyzývam pána prezidenta Kisku, aby sa postaral o okamžité zrušenie vyznamenania s menom Ľudovíta Štúra.  Verím, že pán prezident Kiska je jediný politik, ktorý si túto skutočnosť uvedomuje. Ako prvá politická strana sa k boju proti narastajúcemu antisemitizmu nečakane pripojila očistená Slovenská národná strana. Vďaka jej novému predsedovi Andrejovi Dankovi sa zbavila tisových hejslovákov, upustila od osláv klérofašistického štátu a pridala sa do veľkej rodiny demokratických politických strán odmietajúcich myšlienky fašizmu, nacizmu, rasizmu, antisemitizmu, nacionalizmu a xenofóbie. Vôbec ako prvá politická strana sa vyslovila za zákaz fašizujúcich politických strán. V minulosti síce SNS pod vedením dua Slota -Belovsovová tiež podala návrh na zákaz Slovenskej pospolitosti, ale to bolo skôr pre stúpajúcu konkurenciu na fašistickom krídle. Ale ak to Andrej Danko naozaj vážne myslí z očistou spoločnosti od prejavov fašizmu či antisemitizmu, mal by sa ako predseda SNS dištancovať od bývalých predsedov SNS, ktorí svoj antisemitizmus prejavovali minimálne v duchu otca slovenského anitisemitizmu Ľudovíta Štúra. V tomto mu môže byť veľmi nápomocní jeho stranícky kolega a historik Anton Hrnko. Patrí k malej skupine národne uvedomelých historikov, ktorí majú jasný a odmietavý názor k vzniku vojnového slovenského štátu. Bol možno prvým zo scény vlasteneckých predstaviteľov, ktorý označil Tisa za fašistu  zodpovedného za vojnové zločiny páchané nielen na obyvateľstve slovenskej národnosti ale priamo ho označil za osobu, majúcu najväčší podiel na deportácii židovských spoluobčanov do táborov smrti. Kiež by takúto odvahu, akú prejavil Anton Hrnko, objektívne a bez vymyslenej glorifikácie, zhodnotiť Slovenský štát našli v sebe aj iný "národne" orientovaní historici. U starých matičných historických štruktúr ako Ďurica, Vnuk, Rydlo, či ich nasledovníkov ako Hrabovec, Letz, Lacko, Petranský niečo podobné očakávať nemôžeme. Veď samotná Matica je jednou z tých organizácií, ktorá je živnou pôdou pre hlásanie myšlienok a vydávanie kníh autorov blízkych k ideám ľudáckeho režimu a antisemitizmu. Je smutné, že na národnom cintoríne v Martine, ktorý samozrejme spravuje matica Slovenská môže byť pochovaný antisemitský predseda SNS Svetozár Hurban Vajanský, ktorý sa o židoch vyjadroval nasledovne:

„Niet väčšieho aristokrata ako je žid, bárs má v ústach demokratické frázy, niet neliberálnejšieho človeka ako je žid, trebárs majú dnešnú slobodomyseľnosť v árende. Len zaslepený hlupec nevidí, že pod liberálnosťou rozumie žid slobodu pre seba, dovolenie, aby mohol nadávať na kresťanské náboženstvo, posmechy robiť z cirkvi, z pápeža, z dogmy tých alebo oných! Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie pomerne k sile a vážnosti, aké nadobúda si semitské plemeno.“

„Negatívne hospodárenie židov javí sa u nás najciteľnejšie v národno-hospodárskom a spoločenskom ohľade; len na tieto dve veci vzťahuje sa u nás židovská otázka, ktorá z roka na rok stáva sa aktuálnejšou.“

„Kto myslí Židov napraviť, modifikovať, ten nech nechá otázku židovskú na pokoji... Už za starodávna ukazovali Židia zárodky tých vlastností, ktorými dnes dusia človečenstvo... Náramné rozmnoženie židovstva stalo sa sociálnym a hospodárskym nebezpečenstvom... Otázka židovská na Slovensku je taká vážna, že je už čas, aby sa o nej vážne premýšľalo. Stav počína byť neznesiteľným. Ľud židovstvom šliapaný počína zdvíhať zločinnú pravicu proti úžerníckej rase židovskej... Našou povinnosťou je zastať sa ľudu, aby sme sa nestali spoluvinníkmi židovskej ohavnosti, páchanej za bieleho dňa! Slová naše sú priame a bezohľadné, avšak svätá nenarušená pravda nedá sa predniesť s chabými klauzulami ohľadov. Ako fanatickí milovníci svojho drahého slovenského ľudu, ako synovia tejto prastarej vlasti našej privolávame úžerníckym nestvorám - Židia, pozor na zadné kolesá!“

Silno antisemitsky zameraný bol aj posledný predseda SNS pred vznikom klérofašistického štátu Martin Rázus, ktorý sa dokonca spojil s Andrejom Hlinkom v jednu politickú silu, čo neskôr smerovalo k rozbitiu ČSR a k vzniku hitlerovho fašistického vojnového Slovenského štátu a k holocaustu slovenských židov. K výrazným antisemitom z radov slovenskej inteligencie patrili aj Bajza, Kollár, Záborský a mnohí ďalší. Ako by celkom náhodou, väčšina z nich pochádzala z bigotne orientovaných kresťanských rodín, či dokonca sami boli farármi.

Ak školský systém ponúka našim deťom takýchto hrdinov, nemôžeme sa potom diviť, že za hrdinu môže byť na Slovensku považovaný aj istý lúpežník a vrah Juraj Jánošík, ktorého výročie smrti si pripomínal hádam celý národ v rátane výkvetu našej politickej špičky. Potom sa nečudujme, keď vyholený tupec vykrikuje pred sochou Svätopluka nezmysli o tom, že Slováci patria k najstarším obyvateľom Európy, že Slováci mali vlastné kráľovstvo so sídlom v Nitre či v Bratislave, že Pribina, Mojmír či Rastislav boli dokonca nejaký fiktívny starí Slováci. Alebo nikdy nepreukázaná skutočnosť, že starých Slovákov zjednotil v 6. storočí nejaký franský kupec menom Samo, hoci samotné meno a jeho povolanie nám napovedá, že z najväčšou pravdepodobnosťou to bol izraelita. Namiesto toho, aby sme hľadali legendy či upierali svoj zrak k antisemitským krpčiarom, mal tento národ skutočné osobnosti. Stačí len spomenúť mená ako profesor verejného práva Trnavskej univerzity Michal Bencsik, dobrodinec Chatam Sofer, kulturológ a vydavateľ Belo Grünwald, básnik Alexander Petrovič, predseda československej vlády Milan Hodža, poslanec János Esterházy, ktorý odmietol protižidovské zákony, politik Vavro Šrobár, diplomat Štefan Osuský, Otto Smik letecké eso, Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba utečenci z Birkenau, gen. Ján Golian  veliteľ SNP, Cyril Kuchta - vojnový hrdina, kpt. Ján Nálepka - hrdina ZSSR, Anton Rašla - skvelý voj. prokurátor, Viliam Široký - účastník SNP, politik, Karol Bacílek - účastník SNP a predseda Zboru povereníkov a mnohí ďalší.

Musíme tak isto napraviť zločin štúrovcov, keď sa postavili na stranu zahnívajúcich bigotných konzervatívnych Habsburgovcov proti pokrokovej liberálnej revolúcii vedenej Lájošom Košútom a tým zle nasmerovali osud Slovenska na 150 rokov. Lájoš Košút za svoje pokrokové zmýšľanie má bustu vo washingtonskom Kapitole. Je jediným Slovákom, ktorému sa dostalo takejto významnej pocty.

Jednoznačne treba vylúčiť aj mýtus menom Milan Rastislav Štefánik. Hoci je pravdou, že má nemalý podiel na vzniku Československej republiky, faktom ostáva zamlčiavaný vzťah s gen. Radolom Gajdom, vodcom Národní obce fašistické.

Je načase vytvoriť jednotnú antifašistickú frontu, ktorá by sa nezaoberala dôsledkami, ale príčinami narastajúceho fašizmu a antisemitizmu. Je nezmyslom naháňať a zatvárať 14 ročné deti, vracajúce sa po službe miništranta domov, za hákový kríž namaľovaný na stenu synagogy. Treba zaútočiť a zničiť hniezdo. Tým hniezdom sú slovenskí dejatelia, ktorí zrodili genetickú nenávisť k iným kultúram a antisemitizmus. Aj toto vo výraznom meradle vedie k súčasnému pomýlenému odmietaniu multikultúrneho sveta a inakosti u prežitého modelu takzvanej tradičnej rodiny.

Týmto mojim článkom dávam pánovi prezidentovi republiky návrh na totálnu vojnu proti všetkým extrémistom na Slovensku. Navrhujem pánovi prezidentovi Kiskovi aby si vybral osobnosti, s ktorými by vytvoril nezávislú previerkovú etickú komisiu, striktne apolitickú, založenú na čistom charaktere, profesionalite a vysokej morálke, ktorá by mala zákonné právomoci rozhodnúť o zákaze politických strán a hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Nezávislá previerková etická komisia by tak isto mala zákonné právo rozhodovať o tom, ktoré osobnosti slovenskej histórie sú v súlade s občianskymi slobodami, demokratickými princípmi a európskymi hodnotami. Taktiež by komisia rozhodovala o vhodnosti či nevhodnosti literatúry a webových stránok.  Komisia by mala právomoc kontrolovať a usmerňovať spoločenský vhodné  vysielanie v rozhlase či televízii. Komisia by mala právo rozhodnúť, ktorá osobnosť slovenskej histórie má právo byť pochovaná na Národnom cintoríne v Martine. Komisia by taktiež rozhodovala aj o odstránení pamätníkov či hrobového miesta tým osobnostiam slovenskej histórie, ktoré sa hlásili k myšlienkam fašizmu, národného socializmu, alebo otvorene prejavovali svoje antisemitské či nedemokratické zmýšľanie. Nezávislá previerková etická komisia by bola aj znaleckým orgánom pre našu justíciu a jej nezávislé posudky by sudcom dali silnú zbraň v rozhodovaní sa pri trestných činoch spojených s extrémizmom. Komisia by bola nápomocná aj v extrémistických prípadoch zameraných voči LGBT. Jej posudky by mohli pomôcť pri súdnom rozhodovaní o odobratí detí tým rodičom, ktorí sú extrémisti čo zakladá predpoklad, že aj ich deti budú vychovávané k nenávisti voči ostatným skupinám obyvateľstva. Komisia by mala aj právomoc takéto odobraté deti prideľovať na adopciu homosexuálnym párom, u ktorých je značná záruka, že deti budú vyrastať v tolerantnom prostredí.  Ako som už vyššie spomínal, nezávislá previerková etická komisia by bola vytvorená z popredných osobností slovenského demokratického života a menovanie do tejto komisie by spadalo výhradne do právomocí prezidenta. Vedel by som si v nej predstaviť osobnosti ako: Zora Bútorová - významná sociologička, Daniel Milo- špičkový odborník na extrémizmus, Marína Zavacká - historička, Dušan Kováč a Ivan Kamenec - popredný  historici, Michal Havran a Miroslav Kocúr - teológovia, Juraj Smatana - občiansky aktivista, Irena Biháriová - právnička, Pavol Mešťan - riaditeľ židovského múzea, Grigorij Mesežnikov - uznávaný politológ, Martin Macko a Romana Schlesinger - ľudskoprávni aktivisti LGBT, Péter Huncsík - sociológ, Eduard Chmelár - mediálny analytik,  Zuzana Szatmáry - novinárka, Miroslav Trnka - veľkopodnikateľ a mecén.

Naša vlasť by tak nastúpila cestu očisty spoločnosti od všetkých prejavov fašizmu, nacizmu, antisemitizmu, rasizmu, homofóbie či iných extrémistických prejavov.

Verím, že môj hlas ako i hlas pána prezidenta Kisku neostane iba hlasom osamelého volajúceho na púšti.

NO PASARÁN!

Kornel Kostovitz Tóth
Bruxelles, máj 2016

   PRINT RSS
             
Hlavná stránka