Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Prečo majú „zelení“ radi električky?
Euroskeptik
  

  

Aby som bol presný, v skutočnosti to nie sú samotné električky, ale koľajnice, na ktorých premávajú, pretože nielenže sú električky a ich „cesty“ oveľa drahšie ako jednoduchý trolejbus (komunisti „zbožňujú“ drahé, nezmyselné projekty), ale 99% problémov v mestskej doprave je zapríčinených práve prítomnosťou koľajníc. V Bratislave sa len stačí pozrieť na križovatku pod Manderlou alebo na „Šafku“.
A práve tam akýsi „odborníci“ – ľudia, ktorí po meste nešoférujú, a ani nechcú, aby iní šoférovali – chcú zauzliť už dosť priškrtenú premávku - nedávno pristavili ďalšie koľajnice! Keďže ešte aj to sa im máli, chcú zamoriť koľajnicami aj Petržalku – jednu z mála mestských častí, kde sa doprava ešte ako tak hýbe, napriek boju komunistov proti triednemu nepriateľovi kľukatými ulicami. Oni však asi nerátali so „zelenými“ byrokratmi a podvodníkmi na mestskom úrade.

Električky, aj so svojimi koľajnicami, patria do múzea, nie na naše ulice!
Nezmyselnosť električiek sa prejavuje aj v ich cenách. Nielenže sú niekoľkonásobne drahšie, ale aj napriek väčšiemu počtu cestujúcich (110 v kĺbovom autobuse/trolejbuse proti 250 v podobnej električke) ich cena na osobu je trojnásobná v porovnaní s autobusmi a takmer dvojnásobná v porovnaní s trolejbusmi - autobus 7000 Eur, trolejbus 12000 Eur, električka 21000 Eur. Aj keď tieto ceny sú spred asi 10 rokov, takže tie sumy budú dnes ešte nehoráznejšie, nechápem čo môže na týchto dopravných prostriedkoch toľko stáť! Počet osôb, ktorých sa údajne do jednej električky naprace, sa mi tiež akosi nechce veriť.

„Zelení“ sa občas snažia zneistiť svojich odporcov aj zavádzaním pozornosti na nepodstatné „perličky“ ako napr. „nízke prevádzkové náklady“, ktoré sú prinajlepšom len odhady - nepredvídateľné a nezaručiteľné.

Ceny verejných dopravných prostriedkov - a najmä električiek - sú nehorázne. Čo by však bola ich cena, keby ich nekupoval „štátny podnik“ (kde kvôli úplatkárstvu vždy všetko stojí aspoň trojnásobne toľko).

Ďalšia „maličkosť“, ktorú vedenie DPMB – pri nárekoch o podporu z verejnej pokladne – vždy tiež akosi „zabudne“ spomenúť, sú peniaze, ktoré dostávajú za reklamy – no najmä, ktoré by skutočne mali dostať. Ešte v r. 1990 si vtedajší riaditeľ podniku založil sro-čku RECAR, ktorá sa stala (a pokiaľ viem, je dodnes) výlučným vybavovateľom reklám na električkách, autobusoch a zastávkach. Človek nemusí byť účtovnícky génius, aby pochopil, kde sa odčerpáva 80% príjmov. To, že Braňo Záhradník bol niekoľko rokov aj riaditeľom RECARu, tiež neprekvapuje.

Fred Nicholson.
Bratislava

 



   PRINT RSS
             
Hlavná stránka