"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

MÔŽE SLOVENSKO EXISTOVAŤ SAMOSTATNE ?
Alebo čo vám Kotleba nepovie

 Tragédiou slovenského národa je, že na rozdiel od  malých škandinávskych národov, či už  Fínov alebo  Švédov, s vrodenými bojovnými vikingskými génmi, nebolo mu historicky dané, aby dokázal existovať  a neraz aj vôbec prežiť samostatne.  Žiaľ, vždy  bol nútený len prispôsobovať sa silnejším. Ak si niekto z priaznivcov Kotlebovej strany nahovára, že nás čaká po vystúpení z EÚ a NATO svetlá budúcnosť, slepo ignoruje historické skúsenosti a fakty.  

Na rozdiel od spomínaných škandinávskych štátov, kde neexistuje problém s korupciou a zneužívaním politických funkcií na súkromné obohacovanie sa, a všeobecne sa nekradne, prečo si napríklad Fínsko a Švédsko môžu ekonomicky dovoliť nebiť členom NATO, Slováci ako národ v područí mocných, mali  vždy blízko k svojím zbojníckym tradíciám a vodcom, ktorým blahosklonne tolerovali ich mamonárske maniere, ktoré sa prejavili okamžite potom, ako sa dostali k moci. Len tak sa dá vysvetliť, že nikoho nezaujíma pôvod  majetku Lexovej rodiny, luxusná rezidencia Elektra - otca štátnosti Vladimíra Mečiara,   rezidencia štvornásobného Žilinského primátora Slotu v Chorvátsku, či milióny Harabína vysúdené v sporoch za tzv. ochranu osobnosti, v ktorých zneužíval svoje postavenie a menil nežiaducich sudcov. 

Všetky ponovembrové vlády a parlamenty, bez ohľadu na to, či sa hrali na ľavicu, národovcov, alebo pravicu, sa podieľali na obrovskom majetkovom puči, ktorý sa začal pod vedením bývalej komunistickej nomenklatúry a konfidentov Štátnej bezpečnosti. Z tohto koláča si každý uchmatol čo sa dalo a výsledkom sú miliardy presunuté na súkromné účty, katastrálne úrady doslova preplnené  nehnuteľnosťami a  ekonomicky nesvojprávny štát, totálne závislý na  západných štátoch.

Každý pokus o nastolenie právneho štátu, ktorého nevyhnutnou podmienkou  musí byť prijatie účinného zákona na preukazovanie pôvodu majetku bol vždy eliminovaný už  v zárodku ako protiústavný a retroaktívny.
Je to pochopiteľné, pretože  zločinci zodpovední za to, že na Slovensku vznikol štát s prvkami korporatívneho fašizmu, ktorí princípom kolektívnej viny preniesli vinu za rozkradnuté miliardy na vlastných občanov, tisíce z nich dohnali k sociálnym samovraždám,  každého piateho občana dostali na hranicu chudoby, sú zodpovední za 3 milióny exekúcii a tisíce obetí tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti pacientov,   nikdy dobrovoľne nepripustia, aby sa im legálne a zákonne siahlo na ich majetky. 
 
Bez prijatia tohto zákona a nastolenia právneho štátu, ostane Slovensko vždy len zločineckým štátom a nič na tom nemení ani argumentovanie rešpektovaním rozhodnutí Ústavného súdu, ktorý paradoxne založil Vladimír Mečiar ako trafiku pre akademika Milana  Čiča - obhajovateľa komunistických zákonov na tzv. ochranu ľudovodemokratického zriadenia, podľa ktorých bola popravená spolu s  247 nepriateľmi ľudovodemokratického  zriadenia  aj profesorka Milada Horáková, či študenti Tesár, Pučík a Tunega.

Kotleba a jeho ĽSNS  zlyhala pretože upustila od bodu programu v ktorom vo voľbách v roku 2012 deklarovala, že sa za pomoci občanov zasadí o prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku a navrátenia rozkradnutého majetku štátu. Účasťou bývalých členov vlády HZDS na kandidátke  ĽS NS vo voľbách v roku 2016 sa potvrdilo, že Kotleba tento bod programu  nikdy nebral vážne a ako sa sám vyjadril, považoval ho za utópiu. V tzv. desatore ĽS NS z tohto bodu ostalo len torzo a tak ako ĽS NS odignorovala všetky návrhy, aby v súlade s bodom č. 3 ich desatora o nezvyšovaní veku odchodu do dôchodku,  využili všetky dostupné právne prostriedky na napadnutie vládneho zákona o zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, rovnako ĽS NS zavádza  občanov aj s týmto bodom, ktorý by mal  byť prioritou. 
   Už dnes je zrejme, že Kotleba prijal pravidlá hry systému a vyhovuje mu, že ho označujú ako fašistu. Preto mlčí  a nikdy nepoukáže na to, kto tu zaviedol fašistickú prax, ktorej výsledkom sú tisíce  obetí z radov slovenských občanov a jeho jediným cieľom, ak by sa náhodou dostal k moci, čo ale systém nikdy nepripustí, je výmena systému s prvkami ekonomického korporatívneho fašizmu za fašizmus národný.
V podstate sa navzájom potrebujú, systém má nepriateľa, nové zákony proti extrémizmu,  desiatky policajtov na boj proti extrémizmu a Kotleba bezplatnú reklamu. Celý tento cirkus zaplatia v konečnom dôsledku občania zo svojich daní. Kotleba vie, že proti systému  nikdy nepôjde, pretože mu držia nôž pod krkom a pred najbližšími voľbami mu môžu zrušiť stranu podobne, ako to urobili v Grécku so Zlatým úsvitom. Rovnako si je vedomý, že to môžu urobiť tesne pred registráciou kandidátnych listín tak, aby nestihol kandidovať na kandidátke záložnej strany, čo pre systém nie je žiadny problém. Kotleba a jeho partia prijatím hry na fašistov a nefašistov vytvorili symbiózu na ktorej sa dá dobré zarobiť a v tejto symbióze pri mentalite slovenského národa majú zabezpečený  príjem a pohodlný život s poslaneckými platmi o akom môžu obyčajní Slováci len snívať.  
Z týchto dôvodov už Kotleba pre tento systém nepredstavuje žiadnu reálnu hrozbu a stáva sa len ďalším parazitom, ktorý sa priživuje na štátnom rozpočte z daní slovenských občanov.

Odmietanie vystúpenia Slovenska z EÚ a NATO sa v súčasnej situácii považuje za protislovenské

Osobne som ako človek, ktorý sa narodil v čase studenej vojny v roku 1957 presvedčený, že Severoatlantická zmluvná organizácia NATO bola založená 4. apríla 1949 len s jedným cieľom - zachrániť Západný svet pred útokom komunizmu. Svojej historickej úlohy sa táto organizácia pod vedením Spojených štátov za tzv. studenej vojny úspešne zhostila: udržala západnú kapitalistickú civilizáciu a kresťanskú kultúru proti východnému komunistickému pohanstvu. Rozpadom ZSSR a jeho návratom ku kresťanstvu, o čom hovorí aj jedno z Fatimských proroctiev, hrozba expanzie komunizmu z Ruska pominula a je mojím názorom, že NATO stratilo svoje opodstatnenie a po zrušení Varšavskej zmluvy malo byť buď zrušené alebo mali byť od základu zmenené jeho strategické ciele. Paradoxne sa jeho členmi stali bývalé komunistické satelity, čím sa dnes Rusko cíti byť pochopiteľne ohrozené a považuje to za podraz po stiahnutí polmiliónovej armády z bývalej NDR a stotisicového kontingentu z bývalej ČSSR.

 Predseda ĽS NS Marián Kotleba v nedávnej televíznej diskusii presviedčal aké nevýhodné je členstvo Slovenska v EÚ.  Keďže si pedagogické vzdelanie rozšíril postgraduálne, ako  je na Slovensku zvykom,  aj o titul inžiniera ekonómie, jeho vyhlásenia o výhodnosti vystúpenia Slovenka z EÚ sú buď prejavom ekonomického diletantstva, alebo neúprimnosti k voličom ĽS NS.  Skúsme sa reálne zamyslieť nad dôsledkami okamžitého vystúpenia Slovenska z EÚ v súčasnej situácii, v ktorej ekonomické väzby na štáty bývalej RVHP skončili rozpadom bývalého ZSSR a jeho satelitov.

  Kotleba je prinajmenšom neúprimný ak sa na  jednej strane  netají sympatiami k Tisovmu Slovenskému štátu, ktorý už vtedy nemohol existovať samostatne, pretože vznikol len z vôle nacistického Nemecka a v podstate už vtedy bol súčasťou predchodcu  dnešnej Európskej únie, v tom čase  pod vedením nacistického Nemecka.
Známe sú vyhlásenia z tých čias o novej Európe  a postavení  Slovenska v nej.  Kotleba veľmi dobre vie ako pedagóg, že bez Nemecka by Slovenský štát neprežil ani politicky ani ekonomicky. Rovnako vie, že tak  ako si dnes Slovensko plní svoje záväzky členského štátu NATO, aj vtedy si muselo plniť svoje vojenské záväzky spojenca Nemecka, podobne ako ďalšie  štáty  OSI, vrátane Talianska, Maďarska, Bulharska, Rumunska, či Fínska, účasťou slovenských vojakov na vojenských misiách v Poľsku a bývalom ZSSR.  
           Na rozdiel od Kotlebu aj ekonomicky laik si uvedomuje, aké by boli dôsledky vystúpenia Slovenska z EÚ po jeho rozkradnutí politickou mafiou.

 Ak nebude prijatý účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku  a neobnoví sa právny štát, o čo sa usiluje NAJ, Slovensko bude čeliť v horizonte niekoľkých rokov ekonomickým a sociálnym otrasom, ktoré by  odchod z EÚ ešte viac urýchlili.


Treba si uvedomiť aj ekonomické sankcie, ktoré by nasledovali po vystúpení z EÚ a NATO, ktoré by Slovensko neunieslo. Obnovenie kontrol na hraniciach si už vie dnes málokto predstaviť a kamiónistov by čakali nočné mory z čakaní na hraniciach  podobne ako dnes na hranici s Ukrajinou.
Paradoxne napriek problémom, ktorým dnes EÚ čelí a viacerým chybám, ktorých sa eurobyrokrati dopustili, je zotrvanie Slovenska v EÚ stále tým menším zlom.  Pokiaľ sa EÚ nedokáže poučiť po Brexite zo svojich chýb, nevráti sa k pôvodnej myšlienke Európy ako zóny spoločného obchodu a voľného pohybu a rozpadne sa sama, osud Slovenska bude  v tomto prípade ešte ekonomicky bolestnejší po nútenom návrate  slovenských občanov zo zahraničia a strate investícii.

Kotleba svojim voličom nikdy nepovie, že rozkradnuté Slovensko je nútené ostať v EÚ paradoxne čo najdlhšie ako to len bude možné, pretože na neutralitu nie je pripravené. K tomu bola historická príležitosť po novembri 1989, ktorú sme definitívne zmeškali a jediný politik, ktorý sa o neutralitu v roku 1968  pokúsil,  bol Alexander Dubček, ktorý  zahynul pri dopravnej nehode za podozrivých okolností.

   Aká by bola vízia Kotlebu po vystúpení z EÚ a NATO?  Zrejme na jednej strane pracujúci a slušní občania,  ozbrojení dlhými a krátkymi zbraňami, ktorí by bránili svoje osídla proti neprispôsobivým cigánskym  parazitom, na ktorých by dozerala domobrana. Na druhej strane obnovenie pohraničnej stráže podľa vzoru Vojsk ministra vnútra z čias socializmu a následne zaťažovanie štátneho rozpočtu. Ekonóm Kotleba Vám však nepovie odkiaľ zoberie po vystúpení z EÚ a NATO peniaze na platy policajtov, armády, bacharov a colníkov a ako nahradí výpadky v rozpočte po izolácii Slovenska v rámci Európy.
         Vvystúpenie z EÚ a NATO, je preto účelový polulizmus pre získanie  hlasov nahnevaných občanov.  Okrem toho ak má byť prioritou prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku a následne jeho prepadnutie v prospech štátu ak sa preukáže, že bol nadobudnutý  nezákonne, podporu pre prijatie tohto zákona Slovensko presadí skôr ako členský štát EÚ. Rovnako by bolo kontraproduktívne, keby sme na jednej strane presadzovali odchod z EÚ a na druhej žiadali Europol, Interpol a spravodajské služby o spoluprácu.

Je potrebné presadzovať za pomoci občanov prijatie takej legislatívy, ktorá  obnoví stratenú dôveru občanov v spravodlivosť a právny štát.

     Na záver citujem z príspevku uverejnenom na Necenzurovaných stránkach, s ktorým sa žiaľ musím stotožniť:
“Slovenský národ je nepoučiteľný a trpí patologickou stratou pamäte.  Ako inak sa dá vysvetliť bagatelizovanie zločinov Mečiarizmu a súčasná averzia časti verejnosti k ďalšiemu pokusu o zrušenie Mečiarových amnestií. Obdivovatelia Slovenského štátu, ktorý bol súčasťou druhej nacistickej Európskej únie pod vedením Nemecka, (tou prvou bola rakúsko-uhorská monarchia), s nostalgiou spomínajú  na Husákov  socializmus a hysterický nadávajú na Západ a EÚ, z ktorej by dnes  chceli vystúpiť, naivne si namýšľajúc, že rozkradnuté Slovensko by ekonomicky prežilo po vystúpení z EÚ.    200 000 príslušníkov  Hlinkovej gardy sa po Hitlerom prehratej vojne nevyparilo do vzduchu,  ale úspešne infiltrovalo do Komunistickej strany.  Po privatizačnom puči v novembri 1989 vznikol z ľudákov a bývalých komunistov hybrid, ktorý spája spoločná chuť namiesto arizovania a znárodňovania  tentoraz privatizovať. Tento ľudácko-komunistický hybrid má svojich Lexov, Harabinov, či Cuperov, ktorí sa stali vzormi a hrdinami dňa. Chronický odmietajú rušenie Mečiarových amnestii  a nepremlčateľnosť zločinov považujú za deštrukciu právneho štátu, ako  to opisuje  neuvedený autor na Hlavných správach, ktorý sa skrýva za príspevkom s názvom
Rušenie amnestií už nestačí, chcú ďalší nebezpečný precedens. Rozklad právneho štátu v priamom prenose http://www.hlavnespravy.sk/rusenie-amnestii-uz-nestaci-chcu-dalsi-nebezpecny-precedens-rozklad-pravneho-statu-v-priamom-prenose/945956
Paradoxne, podobne ako nacisti  III. ríšu, považujú súčasný zločinecký režim za právny štát, za ktorý Slovenskú republiku nepovažuje ani premiér Fico.  Neviem si predstaviť, aké záchvaty zúrivosti by  sa spustili, ak by sa našla politická strana, ktorá by chcela  retroaktívne zhabať  to čo nakradli od roku 1989 a prijala by naozaj aj účinný zákon o preukazovaní majetku.  Zatiaľ sa o to len v náznakoch pokúša strana Nezávislosť a jednota, ktorá ešte ani nebola zaregistrovaná  a už sa stala terčom útokov,  počnúc obdivovateľmi vodcu Kotlebu až po pseudosociálnych demokratov“.

František Bednár



   PRINT RSS

Hlavná stránka