"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Svedectvo o moci - Štefan Martoš

Cervanová

Nasledovný justičný prípad traumatizuje spoločnosť tridsaťdeväť rokov. Zmyslom tohto článku nie je rehabilitácia odsúdených. Rehabilitácia vraždy nie je vecou laickej verejnosti. V archívoch sa objavili výpovede a materiály, ktoré dokazujú, že pred súdnym procesom a v súdnom procese boli zatajené vážne skutočnosti na obranu odsúdených. Tie spochybňujú vyšetrovanie, obžalobu a súdny proces. Zmyslom tohto článku je kritika bohorovnosti, neomylnosti, nedotknuteľnosti a nezmeniteľnosti justičných rozhodnutí. Túto masku môžu justícii strhnúť iba skutočné životné príbehy. Justícia sa nemôže chovať ako inkvizícia. K sebareflexii môže justíciu donútiť iba tlak verejnosti. Životopisom justície sú všetky zločiny, ktoré napáchala za šesťdesiat rokov. Justícia sa za zločiny nikdy nezodpovedala a nikomu neospravedlnila. Justícia zničila desaťtisíce ľudských životov a negatívne poznačila osudy niekoľkých generácií. Z prenasledovaných a nespravodlivo súdených sa stali ľudia na pokraji spoločnosti a trosky. Ako nespravodlivosť bolí, pozná ten, komu bola spravodlivosť uprená. Kritika justície má svoje oprávnenie. Problémom spoločnosti nie sú vnútorné pomery justície, ale justíciou páchané krivdy a zločiny. Na obranu justície môžeme povedať iba to, že nie je o nič horšia od zákonodarnej a výkonnej moci. To neznižuje jej najväčší podiel na úpadku spoločnosti. Justícia zodpovedá za nedotknuteľnosť zákona mocou celou. Kto zločin prehliada, kryje a pácha, stáva sa zločincom bez ohľadu, či sa jedná o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Média informujú o falošných doktorátoch, majetkových podvodoch, vysokých, platoch a nehoráznych finančných požiadavkách sudcov a prokurátorov. O radových občanoch, ktorí sa stali obeťami justičného zločinu, sa mlčí. Mlčať a prehliadať zločiny justície znamená tolerovať ich a žiť s nimi
ďalej.

Najvyšší súd potvrdil zaplatiť RTVS pokutu 50 tisíc eur za odvysielanie relácie Pod lampou o kauze Ľudmila Cervanová. Relácia trvala vyše 3,5 hodiny. Do relácie pozval Štefan Hríb všetkých účastníkov kauzy ako na strane odsúdených, tak na strane zákona. Relácie sa zúčastnili odsúdení Milan Andrašík, František Čerman, Miloš Kocúr a Pavol Bedač. Relácie sa nezúčastnili odsúdení Lachman, Dúbravický a Brázda, jeden z nich má byť v psychiatrickom ústave. Štyria účastníci vypovedali svoj životný príbeh. Prokurátor žiadal pre Andrášika, Kocúra a Brázdu tresty smrti. Odsúdeným boli nakoniec za vraždu udelené tresty do výšky 24 rokov. Hoci s vraždou žila celá spoločnosť, nikdy sme sa nedozvedeli, ako to bolo. Jej vyšetrovanie a verdikt súdu bol opradený rúškom tajomstva. Relácie sa zúčastnil advokát JUDr. Bém, ktorý zastupuje niektorých odsúdených. Relácie sa zúčastnil František Šebej, Martin Mojžiš, súdny lekár Patrik Fiala, Andrej Bán a režisér, ktorý pripravuje o film o tomto príbehu. Do relácie sa telefonicky zapojila svedkyňa z Francúzska. Do relácie bol pozvaný bývalý žalobca JUDr. Valášik, niekoľkí vyšetrovatelia, sudcovia, psychológovia, ktorí vo veci vtedy rozhodovali.  Do relácie neprišli s tým, že sú viazaní mlčanlivosť ou. Toto by mohlo naznačovať, že proces spochybňujú skutočnosti uložené v levočskom archíve utajené v záujme štátu a prokurátor a sudca dnes pod tlakom vtedy utajených a dnes odtajnených materiálov nie sú schopní obhájiť obžalobu a tresty.

Videl som niekoľko relácii Pod lampou. Kauzu Ľudmila Cervanová som videl prvý krát. Koho zaujíma, ako žijeme, doporučujem to všetkým. Pokuta 50 tisíc eur je ako reklama tejto Lampy najlepšia. Toto jecesta, ako čistiť a nútiť justíciu k sebareflexii, za túto Lampu si zaslúži Štefan Hríb vyznamenanie. V relácii nebolo počuť krivého slova na stranu obete, vyšetrovateľa, prokuratúry a súdu. Relácia má o stave charakteru justície vysokú vypovedaciu hodnotu. Justícia sa o omyloch a zločinoch odmieta baviť. Od vraždy ubehlo cca 37 rokov. Vražda Ľudmily Cervanovej bol zločin. Je tiež zločinom nevypočuť volanie po spravodlivosti, keď sú pochybnosti o spravodlivosti súdneho procesu. Právo na spravodlivosť máme všetci. Ak je sedem ľudí nevinných, prokurátor a sudca si zaslúžia trest najvyšší. Kauzu si spoločnosť dobre pamätá. Jej účastníci mali po 22-25 rokov. Niektorí končili vysoké školy a zakladali si rodiny. Dnes sú to ľudia na hrane
dôchodkového veku a je vidieť, že majú za sebou Stalingrad. Čas na dovolanie sa pravdy a spravodlivosti sa im neúprosne kráti. Odísť z tohto sveta so zničeným životom a s biľagom krivo obvineného vraha vie pochopiť ten, kto prejde podobným osudom. Je dvadsaťtri rokov po páde komunizmu. Justícia nie sú bohovia a je v záujme spoločnosti prehodnotiť jej skutočný zmysel, prínos, škody, vysoké platy, imunitu a zodpovednosť za svoje činy.

V začiatkoch vyšetrovania vraždy sa hovorilo o Arabskej stope. Bolo verejným tajomstvom, že Československo sa podieľalo na výcviku teroristických skupín so zameraním na revolúcie v treťom svete, diverziu, únosy a vyhadzovanie lietadiel. Jedným z výcvikových stredísk v Československu boli Piešťany. Cez Piešťany v minulosti prešli výcvikom významní svetoví teroristi. Piešťany boli pre mladých teroristov lákavé. Dostatok ľahkých dievčat a pre verejnosť bolo toto etnikum menej nápadné. Do Piešťan sa chodili liečiť pacienti z Blízkeho východu. Mesto Piešťany bolo tiež bydliskom Ľudmily Cervanovej a žili tam aj jej rodičia. Podľa informácii bol otec Ľudmily Cervanovej vojenský inštruktor. Nemusela byť náhoda, že inštruktor Cervan poznal vraha svojej dcéry. Krásnej medičke nebol problém poblázniť hlavu kde komu. Nemusela byť náhoda, že na diskotéke v Mlynskej doline v osudný večer bola taká osoba nečakaným a anonymným svedkom jej zábavy v spoločnosti s inými mužmi. V takom momente nie je ďaleko k žiarlivosti ohrdnutej lásky, pomste a poprave. Brutalita vraždy vyvolala masový odpor. Ľudmila Cervanová bola utopená so vzadu zviazanými rukami. Verejnosť šla bezpečnosti po ruke a každý občan bol potenciálny oznamovateľ. Bezpečnosť musela mať pár dní po objavení mŕtvoly výpovede všetkých 200 ľudí zúčastnených na diskotéke a zoznam a výpovede všetkých, ktorí sa s Ľudmilou Cervanovou bavili až po odchod z diskotéky. Hovorilo sa o jej únose do osobného vozidla neznámymi osobami. V sieti podozrivých mohla uniknúť jedna osoba, ale nie sedem dôverne sa známych ľudí iba z Nitry, čo by mala byť podmienka neviazaného sexu, ktorí mali prísť do  Bratislavy za účelom orgií. Bola arabská stopa dôvodom štvorročného tápania vyšetrovateľov a sú práve tieto okolnosti dôvodom mlčanlivosti vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov?

Skutok a proces boli v čase normalizácie režimu. Politicky nespoľahlivé kádre nahradili noví, neskúsení a ambiciózni ľudia. Normalizácia dávala šancu kde komu. Do vrcholových orgánov ministerstva vnútra a spravodlivosti dosadzoval ľudí režim. Otcovi Ľudmily Cervanovej bolo v čase hľadania vraha udelené vysoké štátne vyznamenanie. Bolo vyznamenanie balzamom na ranu? Deväť mesiacov obvinený a uväznený občan Hrmo, vtedy študent telovýchovy, vinu
popieral, vražda bola neobjasnená a vrah bol neznámy. Cervan odmietol prijať štátne vyznamenanie. Na Husákov rozkaz sa prípadu ujal federálny minister vnútra Obzina. Ten vydal špeciálnej jednotke z Prahy rozkaz vyšetrovanie prevziať, páchateľa nájsť, pred súd dostať a exemplárne potrestať. Tak ako v päťdesiatych rokoch, aj v prípade Cervanovej  odborové organizácie vo fabrikách organizovali podpisové akcie a vrahovi žiadali trest najvyšší, trest smrti.

Vyšetrovanie vraždy tápalo štyri roky. Cca tri roky po vražde mali vyšetrovatelia získať od študentky medicíny Viery Vozárovej-Zimákovej výpoveď, na základe ktorej mala byť účastníčkou orgií s Ľudmilou Cervanovou v osudný večer. Viera Vozárová-Zimáková bola údajne už ako matka k výpovedi terorom a pod vyhrážkami trestom väzenia donútená. Mala vypovedať, že v noc vraždy sa počas splavovania Hrona mala zo stanu ostatným študentom nespozorovaná vytratiť, autostopom 150 kilometrov do Bratislavy sa vzdialiť, zábavy a orgií obvinených s Cervanovou sa zúčastniť, do svitania 150 kilometrov k Hronu sa vrátiť a do stanu nespozorovane vliezť. Túto výpoveď ako vynútenú pod psychickým tlakom na súde poprela. Na splave Hrona dokázateľne bola, ale autostop do Bratislavy, účasť na orgiách a cestu späť poprela. Za popretie tejto časti výpovede dostala trest dva roky nepodmienečne a ako mladá matka nakoniec utrápená zomrela. Prokurátor žiadal tri tresty smrti. Šiestim mladým mužom boli udelené tresty do výšky 24 rokov. Ich dovolávanie sa po spravodlivosti bolo vypočuté až po revolúcii a po odsedení cca 8-9 rokov. Pri technickom posudzovaní výpovede Viery Vozárovej-Zimákovej treba brať do úvahy frekvenciu a stav vtedajších vedľajších ciest a rýchlosť vozidiel. Aj atraktívna stopárka prešla po vedľajších cestách 150 km v noci za 3 hodiny čistého času. Nadránom to trvá dlhšie. K tomu treba pripočítať čas na cestu po Bratislave a diskotéku cca 2 hodiny. K tomu je treba pripočítať čas 2-3 hodiny na zábavu a orgie. To je spolu cca 10-11 hodín čistého času. Musela by byť vzdialená od cca 20-21 hodiny večera do cca 7 hodiny rannej. Toto sa s večierkou a budíčkom na splave vylučovalo.

Niekoľkonásobné znásilňovanie študentky siedmymi ľuďmi zanechá na tele a genitáliach viditeľné stopy. V prípade Cervanovej museli ísť vyšetrovatelia po tejto stope. Na Cervanovej tele sa nenašli stopy po znásilnení, respektíve podľa výpovede advokáta Béma toto súdni lekári nepotvrdili. To znamená, že ak nebola znásilnená, páchateľ nemusel vraždiť z obavy pred následkami znásilnenia. Ak nebola znásilnená, čo potom? Dôvodom popravy mohla byť žiarlivosť a ohrdnutá láska. Podľa žaloby, vraždy sa malo zúčastniť cca 7 mladých ľudí. Čo by mohlo vyprovokovať vzadu zviazanie rúk a brutálne utopenie a popravu Ľudmily Cervanovej siedmimi ľuďmi? Vášeň po sexe? Môže to urobiť v skrate žiarlivec, alebo primitív, nie partia 7 ľudí. Ak by sa vyskytli dvaja, možno traja s násilnými sklonmi, vždy sa nájde rytier, ktorý ju bude brániť.

Čítanie názorov na kauzu v diskusiách si vyžaduje silný žalúdok. Niektorí, ktorým justičný zločin neublížil, berú tieto osudy ako zábavné čítanie. Kto iný by to bol urobil? Boli to synkovia vysokých papalášov. Bola to zlatá mládež. Všetko sa zametalo pod koberec. Boli predsa právoplatne odsúdení. Tresty smrti vrahom. Nech sa odvolajú do Strassburgu. Diskusiu akoby diktoval a písal sám sudca a prokurátor. V diskusii sú rôzne názory. Niektorí sa s justičným zločinom do styku nikdy nedostali a považujú sudcu a prokurátora za zástupcu boha na zemi. Pre iných je spravodlivosť vecou ceny. Ďalšou kategóriou sú ľudia, ktorým tento stav vyhovuje a prináša im osoh. Cca pred 35 rokmi som bol služobne vo väzení v Ilave. Aj dve hodiny zanechajú na človeku stopy. Ako sa má dovolávať očisty cti a spravodlivosti skutočne nevinný človek, ktorý je pre väzenie a väzniteľov  iba jeden z ostatných nespravodlivo odsúdených vrahov, zlodejov a násilníkov? Má na výber krivdu pretrpieť, samovraždu, vzburu a doživotie. Keď po rokoch vyjdete z väzenia, nikto Vám neuverí, že ste nevinný, neprávom odsúdený človek.

Viem sa vžiť do situácie v tom čase. Bol totalitný režim. Kto tu odmietol žiť, bol nepriateľ režimu. Na hranici strieľali ľudí. Za mrežami bol človek bezmocný. Že ste zločin nespravil, Vám neverí vlastná rodina. Vašu česť a osud nikoho nezaujíma. Ste na ťarchu spoločnosti. Na Vás sa zabudne. Život ide ďalej. Keď načrieme do histórie ľudstva, 99% tých, ktorí prišli o život neprirodzenou smrťou, alebo na šibenici, boli nevinní ľudia. Koho dnes zaujímajú milióny obetí Druhej svetovej vojny, genocída a 80 tisíc na istú smrť zo Slovenska vyvezených Židov, tresty smrti a útlak v päťdesiatych rokoch, teror normalizácie a dnes rozkradnutý a zničený štát? Ktorý slovenský politik dnes hovorí o tom? Väčšina advokátov starého režimu s vyšetrovateľom pri ťažkých zločinoch v získavaní dôkazov proti obvinenému úzko spolupracovala. Keď ste už bol súdený a platil ste, zásluhou bol nižší trest v medziach zákona. Ak sa jednalo o stíhanie za spreneveru peňazí, súdy trvali dokedy ste ich sudcom všetky neodovzdal. Keď na odsúdení nemali záujem súdruhovia a páchateľ mal dosť peňazí, mohol byť po rokoch oslobodený. Zmenil sa systém, ale peniaze zostali zlaté tela. Advokáti sú špecializovaní podľa osobných vzťahov na okresných, krajských a na Najvyššom súde. Sudca neberie peniaze od stíhaného, špinavú robotu robí dnes advokát. Predpokladom úspechu advokáta je dôverný vzťah s vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom. Ak nemáte peniaze, ani majetok, je to smola. Ak je sudca presvedčený, že peniaze a majetok máte a má pocit, že ste držgroš, je to priťažujúca okolnosť a sudca Vás za toto náležite potrestá.

Justícia mi prvý krát ublížila v čase kauzy Ľudmily Cervanovej. Mal som vtedy necelých tridsať rokov. Bol som odsúdený úhradou škody 10 tisíc korún za čin, ktorý som neurobil. Bolo to pre mňa veľké sklamanie. Chcel som prepíliť zemeguľu. Ako mladý človek, pozitívne vychovaný k spoločnosti a k práci, som tu chcel dom a všetko zanechať a s rodinou emigrovať. Jeden starý a múdry advokát mi pre ukľudnenie duše požičal knihu od amerického autora, právnika na dôchodku. Ten po skončení profesionálnej činnosti začal prehodnocovať niektoré hrdelné tresty, ktoré vyniesli súdy v USA. Dokázal, že v niekoľkých prípadoch sa americká justícia dopustila vážnych omylov a na popravu poslala nevinných ľudí. Krivda sa dá napraviť, pokiaľ žijete. Trest smrti po vykonaní rozsudku sa nedá napraviť, potom Vám môže byt udelené vyznamenanie in memoriam. Na Slovensku sa spravodlivosť stala dedičným kšeftom a zamestnaním. Justíciu vnímam ako najväčšiu slabinu spoločnosti. Sudcu a prokurátora nemôže robiť karierista, prospechár a osobnostne nezrelý človek. Spravodlivosť je poslanie a to môže robiť iba skutočný šľachtic. Je našou povinnosťou zastaviť svojvôľu justície. Volaniu po spravodlivosti a krivdám sa je treba náležite venovať. Akú spravodlivosť môžeme očakávať od tých, ktorí prvou podmienkou k prijatiu na štúdium práva spáchajú zločin?

Spravodlivosť. Slovo obrovského rozsahu, vnútorného obsahu a dopadu na fungovanie života spoločnosti. Skutočná spravodlivosť je tmelom spoločnosti. Keď betón je pevný oceľou, cementom a štrkom, tak spoločnosť robí pevnou zákonodarná, výkonná a súdna moc. Spravodlivosť je v týchto ponímaniach stužujúcou armatúrou a drží spoločnosť pokope. Spoločnosť bez spravodlivosti je ako betón bez ocele, praská a rozpadáva sa. Spravodlivosť nie je iba justičná disciplína, má dopad na konjunktúru ducha a životnú úroveň celej spoločnosti. Justícia sa nevie, nemôže a nechce očistiť. Ako môže fungovať spoločnosť, kde sú politici, vláda, justícia a prezident obviňovaní zo zločinov? Revolučnou iskrou, mottom a hýbateľom všetkých dejín bol vždy boj za spravodlivosť.

Jednou z najvýznamnejších úloh prezidenta, kde rozhoduje parlament, vláda a justícia, je kontrola moci všeobecne.  Moc bez kontroly je božie dopustenie. Významnou úlohou prezidenta je kontrola spravodlivosti. Nástrojom prezidenta nemusí byť zákon, môže byť jeho svedomie. Prezident je tou poslednou osobou v štáte, on sa zodpovedá pred bohom. Budú voľby prezidenta. Počúvame rôzne názory a nároky. Mal by to byť bohatý človek, aby nekradol. Mal by hovoriť anglicky, aby hanbu nerobil. Niektorí bagatelizujú význam prezidenta. Niektorí kandidáti chcú spájať vodu a oheň, teda zlodejov a okradnutých občanov. Osobnosť budúceho prezidenta formoval jeho doterajší život. Môže sa zastávať občanov a spravodlivosti človek, ktorý počas dvadsaťtri ročného rozkrádania a úpadku Slovenska proti tomu nikdy nijak neprotestoval?

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej
dediny a do každej rodiny!!!

Štefan Martoš



http://www.kauzacervanova.sk/

 

    Facebook


Hlavná stránka