"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

                                         KNIHA PLNÁ LŽÍ A KLAMSTIEV -
                            Pamäti exprezidenta, človeka bez svedomia a hanby
              


16. Decembra 2010 bola pokrstená kniha prvého prezidenta Slovenskej Republiky. Nečítal som ju a asi ju čítať ani nebudem. Môj vzťah k človeku menom Michal Kováč je veľmi záporný, nakoľko sa stal mojím najväčším životným súper v ,,ľudskom” rúchu. V týchto riadkoch chcem doplniť pár vecí, ktoré v knihe nie sú určite napísané. Nikoho nebudem krivo obviňovať ale použijem nepopierateľné fakty. Na necenzurovaných stránkach pána Vladimíra Pavlíka ste už určite čítali príbeh aj môjho rodinného dedičstva.
Hlboká sonda do „svedomia“ exprezidenta Michala Kováča
http://necenzurovane.cwahi.net/kovac/labus1.html
Môžem Vám povedať, že moja babička a ujo Fero si prešli doslova peklom vďaka tejto kauze.. To všetko aj to čo dokázali eštebáci a komunisti urobiť im a čo všetko zažili oni a čo teraz na vlastnej koži zažívam, kvôli dedičstvu ja, zhrniem v mojej pripravovanej publikácii.

Vrátim sa ale k pamätiam Michala Kováča. Naše dedičstvo v nich nie je spomenuté zámerne. Takisto ako politici, ktorí o celej kauze vedia. Prečo by aj mali byť. Veď ich spája kauza diamantovej bane, ktorá bola financovaná práve z nášho dedičstva a vďaka ktorej si v zákulisí neskutočne rozumejú. Podľa mňa tento človek s komunistickou minulosťou  aj naďalej múti mozgy. Robí zo seba obeť ale v skutočnosti je tou NAJŠEDIVEJŠOU EMINENCIOU našej politiky po roku 1989 a dodnes jej aj vládne čoho dôkazom je aj to, že keď v lete skolaboval ho navštívila predsedníčka vlády Iveta Radičová a ďalší naši politici. Je pravdou, že má vek na to aby chorý bol ale nie tak ako to propagujú naše lokajské média. Moja babička by Vám vedela porozprávať ako bol vždy ,,chorý” keď sa s ním súdili. Dodnes okrem Vladimíra Pavlíka tento proces nikto nespomenul v nejakom článku, reportáži apd.

         Podľa novinára Mariána Leška je kniha poctivá, pravdivá, dôsledná, taká akým je jej autor čo len potvrdzuje lokajstvo, ktoré spomínam. Lokajstvo, ktoré mnoho občanov nevidí a nechce vidieť.  Pravdivá takisto nie je. Spomína sa tam únos prezidentovho syna. Unesený naozaj bol. Únos to bol ale spackaný a tiež sa dodnes mlčí kto a čo stojí za celou touto kauzou. Zločiny jeho syna dokonca vyšetroval a j Nemecký vyšetrovací úrad. Prikladám aj list nemeckého sudcu, kde sa odvoláva na paragraf, ktorý vraví o zákaze podávania informácií nakoľko kauza Technopol nebola dodnes doriešená. ( súd som kontaktoval ja z dôvodu, že mám podozrenie, že kaucia za jeho syna bola platená z nášho dedičstva) Tento poctivý Michal Kováč st. ešte ako prezident, udelil amnestiu vlastnému synovi, ktorou, 12. Decembra 1997 zastavil jeho trestné stíhanie v SR. Zjavným zneužitím právomocí verejného činiteľa týmto napľul do tváre všetkým slušným občanom Slovenskej Republiky, ktorí po novembri 1989 ešte naivne verili v spravodlivejšie spoločenské zriadenie než aké tu bolo za bývalého režimu. Kauza Technopol v ktorej figuroval ( a naďalej figuruje ) prezidentov syn ako obvinený za úcast na podvode presahujúcom dva milióny dolárov a pre ktorú bol na osobnú spoluprácu pána Jozefa Petrova s Nemeckým Finančným Ministerstvom, ktoré bolo v tom čase ešte v Bonne, 11. Novembra 1994 vydaný medzinárodný zatykač, bola príčinou Mečiarom a Lexom zbabraného únosu prezidentovho syna z ktorého sa stala obeť zločinu. Keby bývalý premiér Mečiar a šéf SIS Ivan Lexa nezbabrali únos mladšieho Kováča, tak by sa z tejto kauzy nikdy nestala medzinárodná blamáž a zneužitie spravodajskej služby. Je všeobecne známe, že na základe týchto skutočností a udelenia milosti Krajinský súd v Mníchove 26. Februára 2000, zastavil konanie voči Michalovi Kováčovi ml., pretože bol nútený konštatovať, že sa nedá očakávať jeho odsúdenie M. Kováča ml, ktorého trestná činnosť bola už v tom čase krytá diplomatickou imunitou, ktorú mu zabezpečila  bývalá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorej je dnes Dzurinda opäť členom. V žiadnom demokratickom štáte by nebolo prípustné, aby vláde marila spravodlivosť tým, že z páchateľa vyrobí obeť, ktorú navyše odmení dobre plateným miestom v diplomacii a imunitou. Dožadovať sa zrušenia Mečiarových amnestií má Kováč morálne právo, len ak požiada v prvom rade o zrušenie ním udelenej milosti vlastnému synovi.
Tieto fakty nespomenula vo svojej scestnej knihe Ľuba Lesná, ktorá sa venuje únosu mladšieho Kováča. Je zvláštne, že kvôli mojej angažovanosti v kauze dedičstva a diamantovej bani, uniesli a vydierali aj mňa čo potvrdzujem vyšetrovaním pod číslom ČVS:ORP/JKP-16-125/2010 a PPZ-BOK-V-870/2010, ktoré nemá záujem nik riešiť a žiaden novinár nemá ani odvahu o tom napísať čo by len slovo.
Takisto v knihe píše ako sa ,,nenávidí” s Mečiarom a tiež dodáva, že mu knihu chcel poslať ale si to rozmyslel. On čo Mečiara učil kradnúť a okrádať náš národ. To ako si rozumejú je vysvetlené v 14. časti diamantovej bane. Musím spomenúť aj listy, ktoré som mu posielal a ktoré prikladám aj s doručenkami. Je smutné, že ani štátne orgány nemajú záujem tohto zločinca riešiť. Ani sa nedivím. Veď keď to všetko v blízkej dobe praskne padne veľmi veľa hláv.

              Slovo na záver.
Do cesty sa mi postavil veľmi ťažký súper. Takéto ,,vojny” trvajú roky a musím íst opatrne dopredu. A aj keď človek postupuje veľmi pomaličky urobí viac. Týmto postupom som Michalovi Kováčovi a jeho služobníkom ale ukázal svoju silu. Preto na mňa nasadzujú rôzne štátne orgány a kadejakých ,,súkromných” agentov. Celá kauza sa blíži ku koncu. Ak všetko pôjde ako má spublikujem osobu Michala Kováča a verte také scestnosti o akých píše on tam spomenuté určite nebudú.

                                                                                                           LUKÁŠ GEMZA

Hlavná stránka