"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Je Štefan Harabin hlavou sudcovskej mafie? Sú na bratislavských súdoch zločinecké skupiny, ktoré menovanému priznávajú nadmerne vysoké odškodné za tzv. poškodzovanie jeho dobrého mena na ochranu osobnosti?

2013


     
Osobou Štefana Harabina sa už nejaký ten rok zaoberám a nazberal som naňho toľko negatív, že si plným právom kladiem otázku: patrí Štefan Harabin medzi špičkový fujhnus slovenskej ponovembrovej justície? Odcitujem z uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry z 22. septembra 2009, pod zn. VII/1 Gn 204/09-12, ktoré mi bolo doručené:

          Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR JUDr. Michal Horváth vo veci týkajúcej sa trestného oznámenia podaného oznamovateľom Vladimírom Pavlíkom (ďalej len oznamovateľ) na JUDr. Štefana Harabina, ministra spravodlivosti SR, pre údajné podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, vedenej na Prezídiu Policajného zboru, Úrade boja proti korupcii, Odbore boja proti korupcii Bratislava v konaní sp. Zn. ČVS: PPZ-212/BPK-B-2009, o sťažnosti oznamovateľa z 29. 7. 2009 proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ z 21. 7. 2009 o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného zákona takto: podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť zamietam, pretože nie je dôvodná.

          V odôvodnení sa hovorí, citujem: napadnutým uznesením vyšetrovateľ PZ rozhodol o odmietnutí trestného oznámenia, podaného oznamovateľom na JUDr. Štefana Harabina, ministra spravodlivosti SR, pre údajné podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.

          Tento trestný čin mal JUDr. Harabin podľa tvrdenia oznamovateľa spáchať tak, že dlhodobo a opakovane zneužíva inštitút na ochranu osobnosti a dobrého mena na bezdôvodné obohatenie, čo je preukázané viacerými žalobami proti médiám za informácie publikované v súvislosti s jeho osobou a funkciou – napríklad v roku 2006 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave získal tri milióny korún za karikatúry a články na jeho osobu. JUDr. Harabin sa pred novinármi vyjadril, že takýmito žalobami si vylepší svoj príjem, pričom od troch slovenských denníkov žiadal 600 tisíc Eur za zverejnenie prepisu jeho telefonického rozhovoru s Bakim Sadikim.

          Rozhodnutie o odmietnutí veci vyšetrovateľ PZ odôvodnil tým, že konaním popísaným v trestnom oznámení nedošlo k naplneniu podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože JUDr. Harabin v uvedenej veci nekonal ako verejný činiteľ, ale ako súkromná osoba a nevykonával právomoci vyplývajúce z jeho funkcie. (Pokiaľ mi je známe, noviny uverejnili svoje kritické články nie na občana Štefana Harabina, ale ako na ministra spravodlivosti či neskôr ako na predsedu Najvyššieho súdu SR. Ako mi je známe, tak tomuto zlatokopovi organizované zločinecké skupiny na bratislavských súdoch priznávali toto nadmerne vysoké odstupné za akési poškodenie jeho osobnosti a dobrého mena. Pokiaľ tu vystupoval ako súkromná osoba, tak sa pýtam, ako je to možné, že stonásobne väčšiemu počtu súkromných osôb bolo spôsobené gaunermi z vysokej politiky či gaunermi zo štátnych orgánov mnohonásobne horšie závažnejšie poškodenie ich dobrého mena či ich osobnosti, keď dokonca zmarený ľudský život nie vinou dotyčnej osoby má na  našich súdoch mnohonásobne nižšie ohodnotenie ako u Štefana Harabina – pozn. autora V. P.) 

          Proti uzneseniu o odmietnutí veci podal oznamovateľ, ako oprávnený subjekt (§ 197 ods. 3 Trestného poriadku), na príslušnom orgáne v zákonom stanovenej lehote (§ 187 ods. 1 Trestného poriadku) sťažnosť. V jej odôvodnení uviedol, že vyšetrovateľa mal zaujímať obsah rozhovoru medzi JUDr. Harabinom a Bakim Sadikim. Navrhol preskúmať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR týkajúce sa trestnej veci Sadikiho, pretože podľa jeho názoru toto rozhodnutie bolo vydané s úmyslom pomôcť Sadikimu, a vyšetrovateľ mať skúmať, či na Najvyššom súde SR nie je zločinecká skupina, ktorá mala zabezpečiť, aby vo veci nebol vynesený konečný rozsudok, čo mohlo byť v záujme JUDr. Harabina. Poukázal ďalej na vyjadrenie sudkyne JUDr. Anny Benešovej, ktorá rozhodovala v jednej z vecí, v ktorých JUDr. Harabin podal žalobu, v denníku SME, keď uviedla, že sa vedenie súdu PÝTALO členov senátu, AKÝ BUDE VERDIKT. Keď odmietli povedať, na pojednávaní JUDr. Harabin sudkyňu namietol, z konania bola vylúčená a rozhodoval iný senát, ktorý rozhodol v prospech JUDr. Harabina. (Pri všetkej úcte k špeciálnej prokuratúre musím pripomenúť, že aj na prasacej či kravskej farme by dokázali pochopiť, o čo v tomto prípade išlo Štefanovi Harabinovi – pozn. autora V. P.)

          Na základe sťažnosti oznamovateľa som preskúmal napadnuté uznesenie z hľadiska jeho zákonnosti, opodstatnenosti a vecnej správnosti. Porušenie zákona, ani iný dôvod na zrušenie alebo zmenu uznesenia som nezistil.

          Je bez pochýb, že v danej veci nemôže ísť o podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, pretože JUDr. Harabin ako účastník súdnych konaní vedených na základe jeho návrhov nebol v postavení verejného činiteľa, ani nevykonával právomoci vyplývajúce z jeho funkcie ministra spravodlivosti. (Mám za to, že tento blud špeciálneho prokurátora som dostatočne vysvetlil v kauze ohľadom sudkyne JUDr. Anny Benešovej – pozn. autora V. P.)

          K dôvodom sťažnosti je potrebné uviesť, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť fakt, že konanie popísané v trestnom oznámení NEVYKAZUJE ZNAKY skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ani iného trestného činu. Pokiaľ súdy v niektorých konaniach vedených na základe žalôb JUDr. Harabina rozhodli tak, že týmto žalobám vyhoveli, vyšetrovateľ ani prokurátor NIE SÚ OPRÁVNENÍ hodnotiť ich zákonnosť, pretože to PRINÁLEŽÍ len súdom vyššej inštancie pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch. Vzhľadom na tieto skutočnosti som rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

Dokedy tento nenažraný zlatokop bude zneužívať svoju funkciu a obohacovať sa z našich daní?

          Vrcholom cynizmu tohto sudcovského zlatokopa, nemajúceho obdobu v rámci Európskej únie, bola jeho žaloba na Generálnu prokuratúru SR ohľadom nahrávky jeho telefonického rozhovoru s Bakim Sadikim. Aj keď Okresný súd v Bratislave nepovedal, že prepis nahrávky medzi ním a Sadikim je falzifikát, napriek tomu sudcovskí sluhovia Harabinovi vyhoveli a Generálna prokuratúra SR mu má z našich daní zaplatiť 150-tisíc eur. Tu sa treba jednoznačne postaviť na stranu bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, keď potvrdil pravosť dokumentov o kontaktoch Harabina so Sadikim.

          Musela to byť dojemná fraška pred dotyčným súdom, ako manželka a deti Harabina museli na verejnosti čeliť rôznym narážkam, ako sa s ním manželka vraj dlhšiu dobu nerozprávala, ako kolegovia ním opovrhovali. Keby som bol jeho advokát pred dotyčným súdom, tak by som mu poradil, aby tvrdil, že to zničilo aj jeho sexuálny život a že musel užívať lieky na potenciu typu tvrdolínu, pokiaľ si chce splniť manželskú povinnosť. Lenže na súde prišlo aj k istému zvratu, čo by mi malo pomôcť pri trestnom oznámení na Štefana Harabina, lebo tentoraz ani policajný vyšetrovateľ, ani vyšetrovateľ prokuratúry už nebudú môcť tvrdiť, že v tejto žalobe nebol v pozícii verejného činiteľa, ale občana, keďže, súd odôvodnil Harabinove vysoké odškodné tým, ŽE BOL VEREJNÝM ČINITEĽOM vo významnej funkcii. Preto aj v rámci trestného oznámenia budem Generálnej prokuratúre SR navrhovať, aby bola urobená expertíza dotyčnej nahrávky. Pokiaľ by tento môj návrh bol zamietnutý, nadobudnem dôvodné podozrenie, že Štefan Harabin a Generálna prokuratúra SR idú v tomto kšefte spoločne a vysúdené peniaze z našich daní sa budú deliť. Takže uvidíme. Trestné oznámenie za zneužitie právomoci verejného činiteľa budem podávať asi o mesiac.

Vladimír Pavlík


 

http://hnonline.sk/c1-58254140-cudny-pribeh-bakiho-sadikiho-a-har-abina

Komentár: Čudný príbeh Bakiho Sadikiho a Har Ábina

Je neuveriteľné, ako sa Štefan Harabin dokázal strápniť a ponížiť pre hrsť peňazí.

Súvisiace články »

O balíku peňazí pre Harabina rozhodla sudkyňa bez praxe

Pred súdom spravil zo seba úplnú trosku – manželka sa s ním vraj nerozprávala a hrozila mu rozvodom, kolegovia ním opovrhovali, jeho deťom sa posmievali... Všetko toto ho vraj postihlo len preto, že prokuratúra potvrdila jeho kontakty s mafiánom Bakim Sadikim.
Rovnako neuveriteľné je to, že súd Harabinovi vyhovel. Štát, resp. generálna prokuratúra mu má vyplatiť 150-tisíc eur. Čiže: na túto sumu sa troske menom Harabin poskladáme my, daňoví poplatníci. Aby sa dal dokopy po svojej ,,traume“... Je naozaj bezočivé, keď súdy sudcom prihrávajú rozprávkové „odškodné“ – priamo zo štátnej kasy. A bez náznaku logiky. Dobrá povesť Harabina nemôže stáť 150-tisíc eur. Pretože dobrá povesť Harabina neexistuje. Harabin v tomto prípade pociťoval čisto fantómovú bolesť.
Navyše, prokurátor Trnka urobil dobre, keď potvrdil dokumenty o kontaktoch Harabina so Sadikim. Čudný príbeh Sadikiho a Harabina si zaslúžil, aby bol zverejnený. Pretože v ňom vôbec nešlo len o kontakty sudcu a mafiána. Podozrenia boli oveľa vážnejšie.
Ich ,,mafstory“ sa začala v roku 1994. Na Albánca Bakiho Sadikiho narazila švajčiarska polícia, podľa ktorej mal byť hlavou medzinárodnej mafie (obchod s heroínom). Keď slovenská polícia začala Sadikiho odpočúvať, zistila, že má zaujímavé kontakty. Napríklad na sudcu Najvyššieho súdu Harabina. To ale nie je všetko. Podľa prokuratúry bol Harabin podozrivý z ďalších dvoch vecí. Prvá: mal Sadikimu, ktorého zadržala polícia, poskytovať právnu pomoc. Druhá: mal intervenovať u ministra vnútra Hudeka, aby Sadiki nebol vyhostený. Čo sa aj podarilo - nebol... Práve tieto podozrenia boli hlavným dôvodom, prečo prokuratúra žiadala, aby sa sudca Harabin vylúčil z rozhodovania o Sadikim.
No... Koniec tejto ich ,,mafstory“ poznáme. Sadiki stíhanie za obchod s heroínom prežil bez ujmy. Potom zmizol. Pre istotu. A nakoniec sa našiel v Kosove... A Harabin? Ten stihol byť Ficovým vicepremiérom, ministrom spravodlivosti. A dnes je stále predsedom Najvyššieho súdu - ktorému má prokuratúra vyplatiť 150-tisíc eur. Za to že ho vraj postihla ,,ujma“ a ,,trauma“. S albánskym prízvukom.
Inak, v jednom má Harabin naozaj pravdu. Je postihnutý. Ale nielen kauzou Sadiki. Tak celkovo.

Dag DanišDag Daniš

zástupca šéfredaktora HN


Sudcovia prisúdili 235 tisíc eur do kešene Ficovi a 164 tisíc + 150 tisíc eur Harabínovi a predseda vlády „narieka“ nad nespravodlivosťou.

17. Marec 2013, Prečítané 2 938x, pavolkaplan,

Aj vy by ste chceli toľko peňazí.

Nič nedostanete, pretože včera vám vysvetlil predseda vlády – „ten, kto má nástroje a lepší plat má aj lepšieho advokáta“. Človek musí milovať tento druh humoru boľševikov.

Pointa humoru je v jeho absurdite, ktorú môže život priviať iba na Slovensku. Humorista, predseda vlády, je sám vyštudovaným JUDr-om. V politike „účinkuje“ dlhých 23 rokov. Celý čas má pred očami základný problém spravodlivosti na slovenský spôsob.

Známemu symbolu spravodlivosti – žene so zaviazanými očami, mečom a váhami v rukách – zlomil Vladimír Mečiar a jeho suita poslancov v „noci dlhých nožov“, väzy.

V tme, kde dielo skazy bolo dokonané odvolaním poslanca Gauliedera. Najusilovnejším „katom“ spravodlivosti bol vtedajší predseda parlamentu Ivan Gašparovič. A čuduj sa svete jediným opozičným divákom na známej noci nebol nikto iný, ako súdruh Róbert Fico.

Symbol spravodlivosti, na Slovensku politikmi vnímaný ako čarodejnica, bol v týchto mesiacoch vyložený na hranicu a upálený. A čuduj sa svete , tento akt „popravy“ má tých istých hercov politiky, iba si vymenili úlohy. Usilovným je tu Fico a pomocníkom Gašparovič. Ale áno, hovorím o nevymenovaní riadne zvoleného generálneho prokurátora.

A zbor JUDr-ov Slovenska, až na výnimky, je ticho. Prirodzene, pudom záchovy, pretože musí takto ďakovať politikom, že ich po novembri 1989 previedli suchou nohou do prostredia vraj demokracie, aby im po celý čas plnili ich najtajnejšie želania, keď obcujú so spravodlivosťou.

Napríklad.

Generálny prokurátor Dobroslav Trnka podal v rokoch 2009 a 2010 dve mimoriadne dovolania v prospech súkromných firiem, ktoré žalovali štátne podniky. Obe firmy zastupovala manželka vtedajšieho námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého, Danuše Tichá.

Zisk, dve miliardy, v korunách, pre švajčiarsku firmu.

Trnka má kamaráta z mafiánskych zoznamov, Kočnerov švagor robí na generálnej prokuratúre a Ficova sestra Lucia, je nevesta advokáta Chabadu ktorý zastupoval Ivana Lexu v najsmiešnejšej komédií na spravodlivosť z konca minulého storočia.
Mohli by sme sucho skonštatovať – A sme doma, či…?

Nie, nie sme doma. Budem pokračovať, aby falošné „slzy krokodíla“ , Róberta Fica, boli ešte priezračnejšie.

V roku 2007 bol Justičnej akadémií v Pezinku daný grant vo výške necelých 275 tisíc eur. Za tých takmer 10 miliónov Sk mali spracovať „recept“ na „vymožiteľnosť práva“.

Nerozvášňuje ma, že súčasťou projektu bola Ficova manželka, ani to, že práce trvali dva roky. Ba ani fakt, že za jednu stranu písaného textu niekto (?) dal 2 000 eur !

Hnevá ma ten rozmer pokračovania tradície založenej vo februári 1948, rozmer predstierania, imitácie.

V roku 2009 bol projekt odovzdaný a dnes, po ďalších štyroch rokoch, sa z úst predsedu vlády dozvieme to , čo všetci vedeli a vedia predtým.

Imitácia sa však dotýka iba „chudobných“. Tých, ktorí nemajú na dobrého advokáta, ako plakal včera predseda vlády v slovenskom rozhlase.

Zosumarizujem najkrajšie „výnimky“ spravodlivosti u tých, ktorí majú na dobrého advokáta.

Za päť rokov vysúdil Róbert Fico 235 tisíc eur.

Za päť rokov vysúdil Štefan Harabín 164 tisíc eur plus 150 tisíc eur, ktoré nie sú právoplatné.

Za päť rokov vysúdili jedenásti sudcovia Najvyššieho súdu po 100 tisíc eur.

Za pochybenie lekára dostali rodičia za smrť dieťaťa 3 300 eur.

Čo dodať na záver ?, iba suché konštatovanie.

Čierny humor predsedu vlády je nemorálny , pretože žartuje na koži občanov a na ich škodu.

Tých, ktorí ani po dvanástich, či pätnástich rokoch sa nevadia dostať k svojej spravodlivosti.

Aj Napoleón pozeral na Bratislavu z vŕšku, aby prešiel príučkou Slávkova, aby si „zlízal“ porážku pod Waterloo a napokon ochutnal „plody“ na ostrove Elba.

Aj on veril, že spravodlivosť je na ostí meča.

Aj náš predseda vlády žije v presvedčení, že spravodlivosť je uložená na ostrí jeho jazyka.

Manipulačného.

 

(c) Wikipedia

PS :

Prečo pravica nepovie : Slovensko je štátom zločineckým !





    Facebook


Hlavná stránka