"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

PRICHÁDZA NA ĽUDSTVO OBČAS VEĽKÉ BEDA, PRETOŽE ŽIŤ BEZ KLAMANIA SAMÝCH SEBA SA ČASTO NEDÁ.               

Z - 25

3. 1. 2013

     Komunistov aj kresťanov, konzervatívcov aj liberálov spája rovnaké pokušenie a to hľadanie raja na zemi. Pritom dôležité je hľadať aspoň nejaké konkrétne zlepšenia v tomto slzavom údolí a to aj za cenu vlastného rizika, po starom obety. O tom je celá Biblia a aj Kristus, ale málokto si to chce priznať, lebo si to vyžaduje konkrétnu a kontrolovateľnú zodpovednosť a to nielen pred inými, ale aj vo vlastných, teda aj Božích očiach. Tým nechcem povedať to, že Boh a človek je to isté, ale to, že človek si sám pred sebou zakrýva oči, aby nevidel, čo presne by mal robiť, presne ako ten Kain, ktorý sa po vražde brata skrýval pred Bohom.

     Je v prirodzenosti človeka si sám pred sebou nepríjemné veci zakrývať a snívať ružové sny a je to ten najčastejší a najprirodzenejší hriech, pokiaľ sa nekoná úmyselne a zo zištných dôvodov. Zdá sa mi, že práve toto je ten hriech proti Duchu svätému, ktorý sa neodpúšťa ani v tomto veku, ani v budúcom.

     Pre ľudí je prirodzené aj občas úmyselné vyhľadávanie zázrakov a špekulovanie o dogmách a pravidlách, ktoré nám čosi zaručia bez vlastnej námahy. Takisto je normálne hľadanie stále lepších a spoľahlivejších hierarchií. Tiež je ale hriechom proti Duchu svätému, ak začneme tieto naše výmysly a špekulácie zbožňovať, petrifikovať a používať ako výhovorky, za ktoré sa dá dobre skrývať. 

     Uvedomujem si, že hoci som v tomto texte nepoužil ani jedno tvrdšie slovo a ani sa nevyznačuje veľkou vášnivosťou, je asi najkonkrétnejší a najviac hovorí o skutočnom živote ako všetky doterajšie. Takisto som ho ale písal s radosťou, ako aj všetky ostatné. Prečo sa správa o Kristovi nazýva evanjeliom, teda radostnou zvesťou, keď sa tam píše o nepríjemných zákrutách ľudskej povahy a veľmi smutných možnostiach zablúdení a pokušení? Je to krásna a radostná správa preto,že si tieto nepríjemnosti a prekážky dokážeme uvedomovať a pochopenie týchto skutočností nezávisí od vzdelania, bohatstva a významných pozícií, ale práve naopak.

     Už sa mi teraz nezdá také záhadné krachovanie významných a inteligentných projektov, často inšpirovaných a realizovaných dobrými, ba perfektnými ľuďmi. Znovu mi prichádza na um starozákonné prekrásne podobenstvo o babylonskej veži, alebo aj novozákonná scéna pokúšania Krista na púšti. Vonkajší lesk, úspech a pôvodne dobré úmysly totiž ešte nič nezaručujú a zvrhávajú sa bez pokory, hľadania konkrétnej zodpovednosti a priznania si osobných nedokonalostí v pravý opak. Preto ma hnevá to bohorovné pohŕdanie ľudovou a masovou zbožnosťou. Áno, vyskytuje sa tam aj poverčivosť, aj mierne modlárstvo, ale keď chceme túto prirodzenú a skromnú zbožnosť ráznym a chirurgickým rezom odstrániť, vzniká nám spolok rozhádaných filozofov, ktorí sa zmestia do výťahu - ako sme to už neraz zažili.

     Moja starenka, ktorá ma naučili mnohému v mojom filozofovaní sa modlili na Kramároch svoje ruženčeky a zomierali šťastná. Trochu im kazila náladu spolupacientka, ťažká intelektuálka, ktorá mala v jednom kuse poznámky, možno ani nie zlomyseľné, že Boh neexistuje.

     Milí moji, Boh naozaj existuje a sväté knihy nám hovoria o zákonoch a pravidlách, ktoré sa naozaj oplatí dodržiavať. Aj v príbehoch a podobenstvách svätcov a prorokov sa dá nájsť pravda, ale len za podmienky, že budeme pravdiví a úprimní sami voči sebe. V tom je nielen naša ľudskosť a zodpovednosť, ale aj ten Boží obraz v nás, ktorý sa však bez pokory a priznania si vlastných hraníc niekedy zmení na pekelnú príšeru.

     Zvykol som si v úvahách začínať prísne a končiť zmierlivo, ale v týchto posledných sa mi to akosi prestalo dariť.

 

Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava, gregigregor58@gmail.com

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka