Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

10.
Môžeme vyznávať akékoľvek perfektné ciele a viery, nezaplátame tým ani najobyčajnejšie chyby a diery.
28. 7. 2017

              

Problémom akejkoľvek "teoretickej viery" je to, že zabúda a nevníma realitu života, starosti tých "bežných a obyčajných" ľudí. Vznikajú potom stále akoby lepšie a poučujúce skupiny, ktoré chcú niečo iným zvrchu predpisovať a nariaďovať. Toto sa deje vo všetkých spoločenstvách, skupinách, vyznaniach, spolkoch, organizáciách, národoch, štátoch a tak ďalej, od najmenších až po najväčšie.
     Stráca sa tu akákoľvek dôvera v Božie riadenie, rešpekt k nemu a úcta k ľuďom, ktorí všetci sú jeho stvoreniami a ovečkami, nie baranmi, ktorí sa nám zdajú zlí a horší, zavadzajú nám a s ktorými chceme urobiť plánovitý a konečný poriadok.
     Ak si všimneme Krista, jeho predchodcov prorokov a tiež svätých nasledovníkov, badáme tu jeden spoločný znak. Títo ľudia nehovoria o sebe, zaoberajú sa vzťahom k Bohu a problémami ľudí okolo seba. Naopak, spoločné pre všetkých reformátorov, lepších, výlučnejších a
zákonnejších je to, že sa stále zaoberajú predovšetkým sami sebou a celý svet chcú riadiť a zariaďovať podľa svojho gusta. Násilne predvádzajú svoje rozorvané vnútro a ak nad nimi niektorí triezvejší počudovane krútia hlavou, tak ich považujú za nehodných a absolútne nechápavých, jednoducho obmedzených sabotérov ich nádherných reforiem, plánov, vízií
a snov.
     Ak sa v spoločenstve a to v akomkoľvek, presadí takýto druh ľudí, skôr či neskôr dané spoločenstvo zlikvidujú, alebo zmenia na nepoznanie.
     Zaoberal som sa v tejto úvahe a či náčrte zovšeobecneniami, ktoré znovu väčšina nedokáže vnímať, pretože ľudia rozmýšľajú osobne, konkrétne a aktuálne a asi je to tak dobre.
     V každom prípade si myslím, že pokora aj v ušľachtilých cieľoch a zámeroch je na mieste a bez nej sú násilie a následný krach viditeľné na obzore pre mnohých vnímavých. Príchod nejakej tej katastrofy sa potom jasne črtá od východu až po západ... Preto nehľadajme tak usilovne originálny a úžasný nápad, ale najprv sa učme iných ľudí aspoň trochu chápať. A tým samozrejme aj samých seba. Ináč a bez toho nám ani ten milosrdný Boh nemôže pomôcť a spasiť nás.





11.
Naozaj nebuďme opovážliví a hriešni, skončíme ako zbytoční, škodliví a smiešni.
  4. 8. 2017

           V tomto jubilejnom roku 2017 v mnohých vzniká dojem, že sa akosi pozabudlo na to, čo znamená Kristus a čo by malo znamenať kresťanstvo.
     Ide totiž o to, že zmysel kresťanstva nie je ideologický, vedecký, ekonomický, ekologický, humanitárny a tak ďalej, ale existenčný a osobný a to pre každého človeka osobitne a zvlášť. Pretože my nie sme abstraktná jednotka , ani ľudstvo a jeho organizácie nie sú abstraktné, imaginárne a virtuálne jednotky. Preto sa k nim musíme správať a chovať jedine a bez výnimky s úctou a rešpektom. Aj vtedy, keď sa nám zdajú detskí, nechápaví a ináč neschopní, nemôžeme sa stavať do úlohy poučovateľa a neomylného lekára, mačovským a gádžovským spôsobom vyčítať iným ľuďom akí sú a že vôbec sú, či ich nie je príliš veľa a či sa snažia o zdravý a humánny rozvoj a rozum.
     Pretože, milí moji, Ježiš Kristus tu nezaložil ekonomickú, ekologickú, vedeckú a či ináč humanitnú organizáciu. On nám odhalil tajomstvo hodnoty a ceny človeka, hĺbku jeho pádu, ale aj možnosti polepšenia a pochopenia samého seba a aj ľudí naokolo.
     Máme teda okrúhle výročie aj Luthera, aj boľševikov, aj slobodomurárov, aj fatimských detí, ktoré sa tohto roku aj oficiálne stali svätými. Je to pre nás znamenie, aby sme hlbšie, antropologickejšie a možno aj definitívne už konečne pochopili, čo znamená to, že máme byť ako deti a tiež to, čo je podstatou Kristových blahoslavenstiev, jeho náuky a nádeje. Pretože tí nefatimskí jubilanti propagujú samostatnosť, vášnivosť, cielenosť, funkčnosť, konkrétnu zameranosť na samých seba a na svoju schopnosť robiť zmeny a zásadné prevraty, ktoré sa im zdajú nevyhnutné a nanajvýš rozumné.
     Je to rozpor, ba pravý opak oproti detskej jednoduchosti, dôvere, oddanosti, poslušnosti a takmer absolútnej závislosti od svojho okolia a od Božieho riadenia a milosrdenstva. Ak naša a Kristova Cirkev nepôjde touto cestou, ak nebude dôverovať svojmu zakladateľovi a ak bude hľadať kompromisy s najrôznejšími herézami, odchýlkami a povedzme si, že aj deviáciami, ktoré hľadajú ľudskú a quasi racionálnu samostatnosť, právo rozhodovať nielen o sebe, ale aj o druhých a o celom ľudstve, bez akejkoľvek úcty k tým malým a bezbranným, tak hľadáme vlastnú vôľu , sami chceme rozhodovať o tom, čo je dobro a zlo a ako kresťania a aj ako ich Cirkev sme skončili. Ak sa totiž už nemodlíme "buď vôľa tvoja", ale "buď naša vôľa a svojvôľa", tak podľa našich inovovaných prosieb aj dopadneme a budeme slúžiť nie Bohu, ale sebe a rôznym pokušiteľom, ktorí v nás prebývajú a provokujú nás k rôznym unáhlenostiam, revolúciám a hlúpostiam.
     Všemohúci Bože, buď milosrdným k nám opovážlivým a hriešnym a priveď nás k jednému ovčincu a jednému pastierovi! Bez tvojej pomoci a našej pokory a poslušnosti to naozaj nedokážeme!

12.
Teš sa z toho, čo máš, aj čo nemáš, nebuď nevďačný, ukrivdený a neveriaci Tomáš.
  4. 8. 2017

            

Aj ľudia, ktorí žijú sväto a ich úmysly sú len dobré, majú často pocit, že ostatní sú ich nepriatelia a chcú im zle. Niekedy si to len namýšľajú, občas je to aj reálny fakt.
     Zlo je naozaj často nelogické a nepochopiteľné a prieči sa našej túžbe po dokonalosti, symetrii, zdvorilosti, uhladenosti a dobroprajnosti. Ako to, že máme takú túžbu po dobre, dokonalosti, po dobrom a milosrdnom Bohu a pritom sa na každom kroku potkýname o reálne
a nepochopiteľné zlá, hriešnosti a nedokonalosti? Už veľakrát som sa zamýšľal nad tým paradoxom nevykoreniteľnosti kúkoľa, ktorý obmedzuje a ničí tú dobrú a chutnú pšenicu.
     Základný problém možnej existencie je to, že jej holý fakt si vyžaduje určitú nedokonalosť, asymetriu a konfrontáciu. Ide o to, či veríme tomu, že svet existuje z Božej vôle a či chápeme, že tieto nezavinené nevyhnutnosti sú jeho mocou napraviteľné. Boh iste môže vyžadovať od každého len toľko, koľko mu dal do vienka a môže pýtať úroky len z tých talentov, ktoré svojim stvoreniam poskytol. To je ten základný pocit opozície proti Bohu, nášho reptania a ospravedlňovania sa pred ním. Ale toto všetko, ak to nie je myslené s cieľom škodiť a obmedzovať druhých a vlastné úmyselné zlo pripisovať Bohu, je tým naším Stvoriteľom a Skúmateľom tolerovateľné a odpustiteľné.
     On pozýva všetkých na svoju hostinu, aj všelijaký ten podradný odpad, ktorý postretával na poľných cestách a podozrivých križovatkách, ale neznáša opovážlivosť, nevkus, pýchu, drzosť a zlomyseľnosť. Také vlastnosti sa netolerujú ani na ľudských oslavách a svadbách
a takýchto urážajúcich a namyslených ľudí časom aj ľudské spoločenstvo ignoruje, prestáva si ich vážiť a ctiť, dokonca sa s nimi aj baviť, doslova ich vyhadzuje von.
     Stretávame sa so všelijakými ľuďmi, ktorí sú voči sebe samým nekritickí a nebol by problém ich pourážať a vysmiať, ale láskavo a permanentne si uvedomujme, že naša existencia, stretávanie sa a vzájomná pomoc by bez týchto negatívnych vlastností, nedokonalostí a neschopností neboli vôbec potrebné, užitočné, ba ani mysliteľné.
     Buďme teda vďační Bohu za dar existencie a možnosť komunikácie a sebarealizácie
a vzoprime sa diablovi, nepriateľovi, ktorý nás trápi a zožiera závisťou a nenávisťou, ktorá vychádza z nášho vnútra, ak do neho takéto čertovsky nereálne ambicióznosti, náročnosti a nevkusnosti dobrovoľne vpustíme.

APAGE SATANAS!


13.
Aj keď tvoríme rôzne a neuveriteľné kiksy, veríme, že stvoríme dobré a chutné mixy.
  14. 8. 2017

     

     Vyčíta sa mi niekedy, že iba naprázdno, zbytočne a nekonkrétne moralizujem. Myslím si však, že zaoberať sa tou základnou náboženskou, otázkou a zásadným problémom viery "unde malum", teda odkiaľ je zlo, čo ho vyvoláva a zapríčiňuje a prečo je nevyhnutné a možno aj potrebné, nie je vôbec nekonkrétnou činnosťou a abstraktným záujmom.
     Každá inštitúcia a organizácia sa automaticky stará o to, aby sme príliš nerušili jej kruhy, aby mala podľa možnosti od svojich príliš horlivých fanúšikov a ctiteľov tak trochu svätý pokoj. Ale Kristus prišiel priniesť zdravý nepokoj, ba občas aj oheň, rozdelenie a meč! Je to paradox a možno sa to zdá sebecké, ale pre nás ako indivíduá je predovšetkým dôležité vážiť si samých seba a mať úctu nielen k Bohu, ale aj k sebe. Ostatné nás môže trápiť, môžeme to konkrétne pomenovať a snažiť sa aj o nápravu pomerov vo vnútri hniezda, do ktorého patríme. Za toto ostatné však nenesieme zodpovednosť a Boh nás bude popoťahovať hlavne za to, čo bolo v našich vlastných silách, talentoch a možnostiach.
     Tento sklon aj u tých najsvätejších spoločenstiev upevňovať samé seba, prospievať samým sebe a usmerňovať prílišných snaživcov a aktivistov, je tu a nič s tým nenarobíme. Preto mám rád spoločenstvo katolíckej Cirkvi, lebo som sa v ňom narodil a vnímam ho už aj cez svojich predkov. Ako kedysi nádejný historik dlhodobo skúmam nielen jej zrod a následné chyby, ale aj vznikajúce dobrá a budúce perspektívy.
     Ctím si akúkoľvek organizáciu a vyznanie, ktoré sa oficiálne a vedome o niečo dobré snažia, ale musia si byť vedomé svojich zlých sklonov a možných a nevyhnutných chýb a obmedzení. Z tohto uhla pohľadu by sa mali správať aj k tým svojim nie príliš podareným a pravoverným členom. Znovu sa pýtam, ktorá inštitúcia a organizácia dokonale spĺňa túto prepotrebnú zásadu a ktorá je ju vlastne schopná bezchybne a perspektívne plniť?
     K poznaniu vlastnej nedokonalosti a nekompetentnosti teda máme smerovať nielen ako jednotlivci, ale musíme to badať aj na skupinách, inštitúciách a organizáciách, ktoré tvoríme. Všímajme si teda nielen naše prednosti, ale aj to, čo stvárame a kazíme. Boh má rád skromnosť, nie bohorovnosť. Som presvedčený aj o tom, že k tomuto poznaniu a istote smerujeme nielen my, ale celý svet a ak sa toto poznanie rozšíri, naozaj nasmeruje celé ľudstvo do jedného ovčinca a k jednému pastierovi. A možno na tej ceste už aj sme a to je naša nádej a pevná viera, pri všetkom vedomí našej nedostatočnosti a nevyhnutnej pokory a sebakritiky. A nielen predpokladám, ale som si istý aj v tom, že katolícka viera a jej organizované vyznanie v tomto smere až tak nezaostávajú a naša budúcnosť je naozaj svetlá. Nemôžeš však byť žiadnym Božím prorokom, ak podliehaš nereálnym nárokom!
     Bez rozdielu vyznaní, cirkví a iných ctených a samoctených inštitúcií sa teda pokorne modlime "Pane, zmiluj sa, Kriste, zmiluj sa!"

KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON!

                                       


Vlado Gregor          gregigregor58@gmail.com

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka