Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

6.
Ak nie sme si vedomí toho, že sme maličkí a hriešni, začíname byť neuveriteľne hlúpi a smiešni.
13. 5. 2017

              Problém zla vo svete je obrovský, ľudskými silami neriešiteľný rébus. Napriek tomu nám Boh vo svojom Zjavení dáva možnosť sa chápaniu tohto základného fenoménu aspoň priblížiť.
     Pojem "teodicea", ktorý vlastne znamená ospravedlnenie Boha za zlo vo svete prostredníctvom ľudského intelektu, zaviedol geniálny mysliteľ Leibniz a hrozne svojimi teóriami naštval praotca moderných ateistov Voltaira. Leibniz totiž tvrdil, že tento svet je najlepší z možných a z pojmu Boha a stvorenia vyplýva, že hocijaký iný svet by bol horší. Voltaire ho nemilosrdne vysmial poukazom na obrovské zemetrasenie v Lisabone a množstvo nevinných obetí.
     Celý môj život ma učí a tieto tušenia majú iste aj iní, že človek musí mať rád ľudí takých, akí sú a inštitúcie, ktoré tvoria, tiež aké sú, bez ohľadu na to, že vidí aj chápe ich nedostatky a rezervy. Ak nenávidíme, či už človeka, alebo organizovanú skupinu ľudí a schvaľujeme násilie, aby sme veci zlepšili, sme úplne a dokonale mimo.
     Prebehla teraz tragikomická polemika okolo videa, ktoré tvrdí, že bez prvej Slovenskej republiky by nebolo Slovenského národného povstania. Samozrejme, že by nebolo, ako by mohlo bez národného štátu a národnej armády vzniknúť organizované národné povstanie? Rôzne národné agentúry proti extrémizmu sa môžu rozglejiť, aby popreli nos medzi očami...
     Fungujú teda v histórii sveta tie záhadné a tajomné mystériá, "mysterium fidei" a "mysterium iniquitatis", teda tajomstvo viery a tajomstvo nepokoja a zla. Ide totiž o to, že ak bolesti, trápenia, ba aj hriechy, nemajú zmysel, nemá zmysel vôbec nič. Ak nedovolíme zlu a nedokonalosti do určitej, ťažko odhadnuteľnej miery existovať, ak násilím chceme všetko zlo odstraňovať, vytvoríme peklo na Zemi, horšie, ako bolo, je a bude to, ktoré chceme likvidovať a anihilovať.
     Od počiatku ľudských dejín existujú inovátori a modernisti, čoraz kvalifikovanejší odstraňovači zla. Všeobecne platí, že prestávajú si ctiť Boha a začínajú uctievať svet a samých seba. To je asi hlavné posolstvo Fatimy a to je aj tá vzbura voči Bohu, ktorá pokračuje kontinuálne, od toho prvého symbolického vzbúrenca, ktorý však bol iste veľmi konkrétny, teda od Adama.
     Ak chceme meniť svet a ľudí na svoj obraz, ak nemáme radi svet a ľudí takých, akí sú, ak nemáme úctu k stvorenstvu okolo seba, tak sme na ceste do pekla a prinášame druhým zbytočný nepokoj a nesmierne trápenie. V tomto povedomí musíme žiť, byť pokorní a klaňať sa pred tajomstvami, ktoré sa dejú a realizujú pred nami a v nás, rovnako v našich osobných a maličkých životoch, ako aj v tom celosvetovom a ohromujúcom meradle.
     Všímajme si teda hlavne svoj život, či nepoužívame nesprávne a nenapraviteľné metódy pre dobro sveta a našich blízkych a zmilujme sa tým nielen nad svetom a našimi priateľmi, ale aj každý nad sebou samým. Lebo Boh skúma a vníma každého z nás a nikdy neprejavujeme dosť pokory a úcty zoči - voči tomuto nesmierne dobrému a povzbudzujúcemu tajomstvu.
     V tom ja aj sila modlitby a nezničiteľnej nádeje. Kristus hovorí, že on pracuje aj v sobotu, lebo aj jeho Otec pracuje neustále a neúnavne. Nezúfajme teda, ale milujme a dúfajme. Ako správny katolík zase končím latinským výrazom DUM SPIRO SPERO, teda KÝM DÝCHAM, DÚFAM.



7.
Milí moji, dejú sa aj u nás veľké veci, rozlišujte a nepočúvajte hlúpe kecy.
  23. 6. 2017

             Dejú sa teraz veľké veci a nastalo "triedenie duchov", nielen vo svete, nielen v Európe, ale aj na našom malom Slovensku. Spomeniem len aktuálne amnestie a Ústav pamäti národa.
     Pozrite sa, milí moji, pravdu nemôžeme hľadať a nájsť tak, že si dopredu určíme, kto je správny a spravodlivý a potom mu budeme robiť kampaň. Tým sa staneme podobní islamskej civilizácii, kde sa onedlho po Mohamedovej smrti rozhádali sunniti a šiiti a doteraz sa nenávidia a vraždia.
     Korene našej európskej a kresťanskej civilizácie sú nielen trochu, ale zásadne iné. My by sme sa, podľa možnosti, mali riadiť tým zdanlivo absurdným Ježišovým príkazom, aby sme neodporovali zlému. Lebo zlo, ak mu poskytneme čo najmenší škodlivý priestor, pohltí a zničí samé seba. Kto druhému jamu kope, sám do nej padá... Toto pravidlo a skúsenosť nie sú zachované len v Biblii, ale aj v ľudovej tradícii a mnohých príbehoch. Okrem toho je nevyhnutným, doslova uholným, kameňom našej civilizácie antické právnické pravidlo "et audiatur altera pars", teda nech je vypočutá aj druhá strana.
     Máme na stránke našej knižnice reprezentatívny výber fotografií vo formáte 3D. Je tam predstavená takmer celá knižnica, ale chýbajú tam nielen rebríky, krabice  a vozíky, ale aj ľudia. Je to typické pre modernú civilizáciu, že vyzdvihuje a oceňuje veci a pestuje si dobrý "imidž", ale ignoruje človeka, hlavne toho obyčajného a plahočiaceho sa, bez vynikajúcich vlastností a protekcií. Táto tragická strata solidarity a nepochopenie vzájomnej ľudskej závislosti, ničí pokročilú civilizáciu viac, ako čokoľvek iné.
     Celé ľudské spoločenstvo je totiž postavené na tom, že nie sme absolútne ani dobrí, ani čistí, ani dokonalí a že sa navzájom potrebujeme a hoci aj s nechuťou, musíme si pomáhať, opierať sa o druhých a hlavne sa počúvať a odpúšťať si.
     Na tom je postavená naša civilizácia odspodku až po samotné vrcholy a to je zhruba odkaz, ktorý som v tejto, možno ani nie úvahe, ale len glosičke, chcel a túžil odovzdať a zanechať.
     Píšem na sviatok Najsvätejšieho srdca Ježišovho, pozrime sa aspoň občas nielen do svojho srdca, ale aj do sŕdc iných ľudí okolo nás. Aby zase nerozhodoval niekto o nás bez nás...

8.
Chceme mať všetci riadne výplatné pásky a krásne vlásky a hlavne nemusieť klásť zložité otázky...
  7. 2017

              Meditoval som v týchto dňoch nad knihou proroka Amosa a bol som prekvapený, akú mieru zla často musia ľudia zažiť, aby sa aspoň trochu polepšili.
     Spoločné pre všetky naše sväté Písma, staršie aj mladšie, je vlastne zobrazenie tej nevyhnutnosti morálneho zla, ktoré vyplýva z našej hriešnosti a nedokonalosti, ktoré si treba priznať a vzájomne uznať. Naozaj niet inej cesty a ľudia stále nevedia pochopiť, že aby niečo existovalo, aby mohli byť nejaké prebytky milosti, dobroty a vďačnosti, musia tu byť aj nejaké deficity, teda závisť, zloba, nevďačnosť a tak ďalej. Popritom sa isteže vyskytujú aj fyzické, biologické a evidentne nezavinené utrpenia spôsobené chorobami, zmenami klímy, zemetraseniami a inými prírodnými nevyhnutnosťami a katastrofami.
     Rôzne druhy manichejcov, katarov a iných heretikov riešili tieto problémy tak, že tento svet nestvoril dobrý boh, ale nejaký Zloboh, prípadne rôzni démoni, ktorí sa tu vyskytli proti Božej vôli.
     Milí moji, takisto, ako je zjednodušením popierať existenciu zla, toho občas nepochopiteľného kúkoľa medzi pšenicou, takisto je opovážlivosťou a nekompetentnosťou vytvárať špekulácie a chiméry o akejsi dualite sveta a v podtexte tvrdiť, že Boh nevedel a nevie, čo tvorí a čo robí a že celé jeho stvorenie nemôže skončiť inak, ako nezmyselne a katastrofálne.
     Impozantnosť a moc božiu si najviac uvedomujú práve tí slabí, utláčaní a ukrivdení, ktorí vidia možnosti a schopnosti tohto sveta omnoho reálnejšie a živšie ako tí, ktorí si myslia, že môžu beh sveta určovať, teoreticky a vraj vedecky predpokladať a dokazovať. Hovoril mi pred pár dňami šofér diaľkového autobusu, ktorý viezol predstaviteľov istého mobilného operátora na rekreačný zájazd, aké to boli ožraté a sprosté hovädá. Práve tí akože schopnejší, inteligentnejší, dobre zarábajúci a zdanlivo sebaistí...
     Áno, vyskytujú sa krivdy, nezaslúžené nešťastia a iné kalamity, ale pravidelne a zákonite sa vyskytuje aj uvedomenie si krásy a dobroty tohto na prvý pohľad a zdanlivo škaredého a nespravodlivého sveta a krutej a bezohľadnej prírody.
     Často meditujem nad Jakubovým listom, ktorý veľký reformátor a deformátor Martin Luther nazval slamenou epištolou. Buďme trpezliví, bratia a sestry a hlavne nebuďme úmyselne zlomyseľní, urážajúci, nenávidiaci a škodiaci druhým a iným. To je odkaz celej Biblie a to je aj cesta Kristova a všetkých jeho ctiteľov a nasledovníkov, za ktorých sa odvažujeme považovať.   
KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON!

9.
Každý nech si hľadá svoje vlastné právo, ale nech pritom hľadí vľavo aj vpravo.
  6. 7. 2017

     Často sa teraz hovorí o požehnaní pluralizmu a multikultularizmu. Ako obyčajne, takéto tvrdenia a uisťovania nemajú v sebe len háčik, ale priam lodný hák a vôbec nie kotvu, ktorá drží veci pohromade.
     Vezmime si len problém právneho pluralizmu. Už v príbehu odsúdenia Ježiša Krista vidíme prekliatie rôzneho práva. Jedno právo totiž platilo pre rímskych občanov, iné pre ostatný plebs a či vulgus, teda pre bandu nesvojprávnu.
     Rôzne právne systémy a či len normy a pravidlá si utvárajú tie početné skupiny v rámci svojom a svojich prívržencov. Iné je zvykové právo, iné kodifikované, iné právo v rámci rómskej komunity, iné v židovskej obci, iné je kánonické a iné svetské právo. A už úplne iné je právo šaría a vôbec právne systémy v totalitných štátoch a ideológiách.
     Oficiálne platilo za socializmu pre všetkých rovnaké právo, ale v rámci komunistickej strany isteže platili aj vnútorné normy. Mohli to byť aj prísnejšie nároky, ale určite aj nezaslúžené výsady a protekcie. To nemôže robiť dobrú krv a odlišné normy, výlučné nároky a exkluzívne výsady môžu v konečnom dôsledku viesť len ku katastrofe.
     Tie teórie o špeciálnych právach pre všetkých rôznych, mimoriadnych a extraordinárnych môžu skrátka a koniec - koncov viesť len k absurdite. Má mužský transvestita právo chodiť na ženský záchod a strašiť tam malé dievčatká? Nie sú takéto a podobné "práva" zneužiteľné?
     Som presvedčený, že výnimky a výhody musia byť v každom jednom prípade riadne odôvodnené a nesmú odporovať zdravému rozumu, ináč prinesú všetko zlé práve tým, ktorých chcú zvýhodňovať. V žiadnom prípade nemôžeme minorite tolerovať niečo iné a viac ako ostatným ľuďom, pretože to logicky povedie k pogromom, násiliu a braniu spravodlivosti do vlastných, občas špinavých a krvavých rúk a tiež k rozhodovaniu nekvalifikovaných, hlúpych a nahnevaných hláv.
     My si môžeme v rámci nášho vierovyznania, skupiny, či mafie určovať nejaké normy, ale nemôžeme rešpekt k nim vyžadovať od iných, vydierať ich a znevýhodňovať. Prichádza potom sebaobrana a je otázka, nakoľko je oprávnená, ospravedlniteľná, alebo aspoň pochopiteľná.
     Právny štát tu nebol ani za Hitlera, ani za Stalina a tí, čo pod nimi trpeli sa bránili ako mohli a vedeli. Nemôžeme teda jedným dychom odsudzovať a donekonečna rozoberať to, čo sa dialo za prvej Slovenskej republiky a zároveň nielen mlčať, ale aj klamať o tom, čo sa tu dialo v rokoch päťdesiatych a už aj predtým. Takisto nemôžeme neustále hovoriť len o krivdách, ktoré sa stali židovskej minorite a nebrať do úvahy výsadné a zvýhodnené postavenie, ku ktorému sa táto minorita dlhodobo a možno aj zaslúžene v určitých regiónoch a odvetviach prepracovala. Ťažko viniť špeciálne kresťanov za ich antisemitizmus a či len antipatie, keď podobné obmedzujúce, ba až likvidujúce tendencie sa vyskytovali dávno predtým. Spomeňme len antickú Alexandriu, kde si horeuvedení žiadali ešte väčšie výhody a práva, než už dovtedy používali a zneužívali. Všetky tie nebezpečenstvá zle chápanej vyvolenosti a neprávom presadzovanej nerovnosti sú nakoniec ako večné memento a stále aktuálna výstraha zobrazené aj v biblických príbehoch, anekdotách a historkách.
     Táto úvaha teda vôbec nechce byť komentovaním minulosti, ale výstrahou do budúcnosti a poukazom na to, že cesta k jednému ovčincu a jedinému pastierovi nemôže spočívať v zvýhodňovaní žiadnej výlučnej, požehnanejšej a vyvolenejšej skupiny ľudí. Bez ohľadu na to, či sú to kresťania, židia, moslimovia, tmavomodrí, bledomodrí a či ešte úplne iní so svojimi zvykmi, právami, nadprávami a z toho vyplývajúcimi neprávami pre všetkých iných a ostatných.
     Modlime sa a prosme a všetky ťarchy si navzájom nosme!

                                       


Vlado Gregor          gregigregor58@gmail.com

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka