Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

4. Pripisujeme naše teórie Božiemu Duchu a nepokorne sa protivíme každému vzruchu. 

        

6. 5. 2017

     Je jeden základný problém vzťahu k Bohu a to nielen katolícky, nielen kresťanský, židovský, moslimský, či ináč náboženský, ale všeľudský. Všetci chceme byť múdrejší ako Boh, chceme Bohu predpisovať, čo má konať, ako sa má správať, dokonca mu radi dávame najavo, že by sme to robili lepšie. Mám niekedy dojem, že my z Boha vyrábame nesvojprávnu bytosť, ktorá by bola bez nás úplne bezradná. Vytvárame pocit, že Boh stvoril človeka preto, aby mal dlhodobý program ľudskej podpory proti diablovi, ktorý vraj vznikol akosi nevdojak, bez božej vôle a dopustenia.

Milí moji, spamätajme sa! Je to v ľudskej povahe niekoho obviňovať a hľadať obetných baránkov. Hneď prvým na rade bol ten úbohý Adam, ktorý skazil nielen ľudstvo, ale podľa tých najprísnejších a vraj najmúdrejších aj kompletný vesmír. Dokonca zapríčinil nielen to, že zomierajú ľudia, ale aj všetky vrabčiatka a možno aj poľné ľalie... Zakrývame si oči pred realitou sveta, ktorý vidíme okolo, ktorý je nám k dispozícii, ktorý síce nie je rajskou záhradou, ale je pre nás darom, je prostredím, v ktorom sa má prejaviť láska Boha k nám a ním inšpirovaná a zjavená potreba lásky medzi nami.

My sa neustále odvažujeme a pokúšame tvrdiť, že bolesť a trápenie nemajú zmysel a že ich jedinou príčinou je hriech. Ale čo je hriech, ak nie to často nezavinené "minutie cieľa", čo je vlastne doslovný preklad tohto biblického termínu? Naozaj sme natoľko trafení, že predpokladáme, že bez triafania sa naučíme mieriť? Ak bolesť, trápenie a hriechy nemajú zmysel, ako môže milosť vzrastať natoľko, nakoľko vzrastá hriech?

Vzbuďme si teda úctu k Bohu a jeho konaniu, nepochybujme o tom, že všetko má zmysel, že aj jeho zámer nielen s ľudstvom, ale s každým z nás osobitne je dobrý a tento osud je pre nás jednotlivcov, aj pre spoločenstvá, ktoré vytvárame, veľmi podobný a príbuzný, aj keď nie celkom rovnaký. Trochu som študoval fraktálnu geometriu a mám pocit, že na tomto princípe nie je postavený len neživý vesmír. V prírodných a technických vedách som bol vždy amatér a preto tento nápad odporúčam odborníkom.

Centrom našej viery je určite Boh, ktorý sa nám zjavil v Kristovi a prejavuje sa prostredníctvom Ducha svätého, ktorý nepochybne účinkuje medzi nami. Jeho závan, niekedy až uragán, hádam každý skutočne veriaci človek už pocítil. Ak sa tomuto dobrému Duchu protivíme, sme nečestní a nepoctiví voči sebe samým, neprotivíme sa tomu zlému Duchu, ktorý nás vedie k hlúpemu a škodlivému vzruchu...
Zbytočne sme chodili do školy, ak sme nepochytili trochu pokory. V tomto mariánskom mesiaci nám môže byť príkladom Ježišova matka, ktorá prechádza tým evanjeliom veľmi nenápadne, ale ohromne účinne. Nie rečami, ale skutkami a postojmi. Skutočne sme najviac chorí, ak ostaneme bez pokory! To neznamená, že nemôžeme slobodne rozmýšľať a bez namyslenosti a nenávisti kritizovať. Ak sme kritický voči sebe samému ako sám Ježiš a bránime sa označovaniu za dobrých, dokonalých a najmúdrejších, tak sme na tej najsprávnejšej ceste. A čítal som kdesi, že predtým, než sa kresťania v Antiochii takto nazvali, volali sa "Cesta".

JA SOM CESTA, PRAVDA I ŽIVOT...

5. Boh tvorí ľadovce, stará sa o ovce a čokoľvek sa deje, nafúkancom sa smeje. 

          
13. 5. 2017


     V rámci modernizácie, aktivizácie a väčšej otvorenosti Cirkvi voči svetu prichádza k znechuteniu z týchto inovácií, rezignácii a strate viery vo výnimočnosť a dokonca potrebu kresťanstva. Čím to je a čo zapríčiňuje to, že tradičné semináre sú plné kňazov a nadšenia?

     Pozrite sa, milí moji, aj človek, aj posvätné spoločenstvo Cirkvi sú podobné ľadovcu. Vidíme z neho asi len jednu desatinu, zvyšok je skrytý pod vodou, ale jeho pohyb je taký mohutný, že bez problémov rozdrví Titanik.

     Áno, aktivity sú chvályhodné, aj vzdelanie je užitočné, aj konkrétna angažovanosť je nevyhnutná. Sú to všetko zjavné a viditeľné záležitosti, ale ten zvyšok ľadovca, tá hĺbka modlitby, viery a nádeje, ktorú nemôžeme zdokumentovať a podať vo forme pracovného výkazu, tá je pre prežívanie a odovzdávanie viery najdôležitejšia. Každý človek má svoju hĺbku, ktorú nevidíme a ak ním pohŕdame, pretože sme k jeho hlbinám slepí, tak Cirkev nebudujeme, ale pochovávame. Vysmievame sa z adorácií, procesií, pútí, krížových ciest, krásnych obrazov a veľkolepých ceremónií. Neopovažujme sa považovať ľudí, ktorí si túto tradičnú a ľudovú zbožnosť ctia a prevádzkujú, za menejcenných a hlúpejších!

     Viera a nádej sa prejavujú hlavne a najmä vtedy, keď je človek zahnaný do kúta, keď sa sám v sebe nevyzná a naozaj nevie, čo má robiť. Vtedy mu nijaký nadšený, vzdelaný a charizmatický aktivista s troma titulmi spredu a štyrmi vzadu nepomôže. Jeho bolesť je veľká, hlboká a tichá a často sa naozaj dokáže len modliť ruženec, adorovať, putovať a pozorovať, ako dopadne to, čo nedokáže a nezvládne ani on sám, ani jeho namyslení posudzovatelia, ktorí sú pri všetkej svojej aktívnosti a "coolovosti" nezriedka naivnejší a plytkejší od neho.

     Iste, aj tí snaživci sú potrební a boli by sme nemilosrdní, keby sme im brali chuť a možno občas aj zdravé sebavedomie. Ale ten moderný a pyšný Titanik rozbíjajú práve tí nenápadní a hlbokí ľudia, ktorí väčšinou len mlčia a dívajú sa, pretože iné už nevládzu a ostala im len tá viera a nádej a možno aj trochu nerealizovanej lásky.

     Tí modernisti a aktivisti často považujú tých ruženčiarikov a pútnikov za chorých, ale sami si neuvedomujú, nakoľko svojím perfekcionizmom a inštrumentalizmom tú vieru v Boha a Cirkev znechucujú a pochovávajú. Človeka nemožno posudzovať podľa toho, nakoľko nám vyhovuje a spĺňa naše vraj ideálne kritériá. Tí vraj úbožiaci a úbožiačky nerozumejú múdrym kazateľským výlevom, pripadajú nám zaspatí a rezignovaní, ale práve oni sú tou miazgou, ktorá tú vieru, nádej a naše nádherné, ale pokorné spoločenstvo živí a okrášľuje.

     Ak týmito ľuďmi pohrdneme, ak odmietneme tie ich produkty a aktivity, ktoré sú často ich jedinou potechou, aj keď sa nám zdá úbohá, tak pohŕdame samotným Ježišom, ktorý sa obracal práve k tým jednoduchým a nevzdelaným a ktorého tí chladní a prešpekulovaní farizeji, zákonníci a rôzni iní vtedajší vykladači ponížili a odmietli. Nenasledujte ich.

     Nech si nemyslí nik, že vyrobí nádherný Titanik, že vytvorí v rámci možností, schopností a vzdelania na Zemi všetko naj, dokonca priamo raj. Naozaj môže všeličo zlepšiť a nadchnúť iných ľudí, ale nech si vždy uvedomuje, že netvorí nič dokonalé a neprekonateľné a bez úcty k tomu, čo ho presahuje, potopí nakoniec sám seba a potopí aj druhých a nevinných. Nech Boh odpustí prílišným, ktorých sme za socializmu nazývali aktívni blbci a nech odpustí a pomôže aj ich obetiam a tiež spoločenstvu Cirkvi, do ktorej vkladajú jedinú svoju nádej. Nech sme tejto nádeje hodní a nech si ctíme toho, ktorý sa obetoval a trápil, aby nám túto vieru, nádej a lásku bez pýchy naveky odovzdal.

Vlado Gregor          gregigregor58@gmail.com

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka