Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka


59.
Naozaj bol človek stvorený na Boží obraz, alebo je to len hlúpy a naivný podraz? 
Hromnice 2017

        
    Hneď v úvode našich svätých spisov sa píše o tom, že človek bol stvorený na Boží obraz. Vyplýva asi z toho, že môže byť aj dobrý a to z vlastnej vôle. Celý život neviem pochopiť, ako sa vytvorili tie protipóly absolútne dobrého Boha a absolútne zlého, skazeného a neschopného človeka. Ako mohla vzniknúť takáto obludná karikatúra?

Od detstva som totiž zažil veľa ľudskej lásky a dobroty a ako dieťa nevyhnutne verí, že tí okolo neho sú dobrí a bez tohto predpokladu by ťažko prežilo, tak aj ja som zostal na tejto detskej úrovni a pokorne, ale bez hanby si to priznávam. Pri tomto vzťahu k ľuďom a predpoklade, že sú dobrí, človek iste zažíva veľa poníženia a sklamania, dokonca aj sám zo seba. A práve to asi viedlo k zvláštnemu paradoxu, ktorý sa postupne v Cirkvi presadzoval, ale našťastie sa nikdy celkom nepresadil. Povzbudzoval ľudí k rôznym a aktuálnym reformám, ktoré dospeli až k systematickým reformáciám, popretiu slobodnej vôle a schopnosti človeka ako samostatného a vnímajúceho subjektu robiť aj dobre. O tom, že aj zle, asi nikto nepochybuje a je možno aj zbytočné priveľmi to zdôrazňovať. Aj tak nás to vedie k veľkým pokušeniam a mnohí poznáme tých zásadne negatívnych ľudí, ktorí si o všetkých myslia len to najhoršie...

Ak veríme len v dobrého Boha a neveríme aj v dobrých ľudí, prichádzame k fatalizmu, k teóriám o predurčenosti, ktoré v praxi nefungujú a narobili veľa konkrétnej škody. Ekumenizmus zdôrazňuje spoločné korene, ale žiaľ, musím otvorene povedať, že ten reformovaný Boh je príbuzný skôr Alahovi. Boh, ktorý bol dobrý hneď od počiatku, sa nám v plnej kráse predviedol vo svojom vlastnom Synovi a jeho osudoch. Naďalej sa nám predstavuje v osudoch ľudí, ktorí tomuto dobrému Božiemu Duchu uverili a prežívajú jeho potešujúci a osviežujúci závan nielen vo svojej osobnej histórii, ale aj v sledovaní a skúmaní zložitých a tŕnistých dejín ľudstva.

Kvôli tomuto všetkému si myslím, že nekritické teoretizovania a príliš hlbokomyseľné úvahy narobili nielen v histórii Cirkvi, ale aj sveta, veľké neprávosti, ktoré nemuseli byť a že Pelagiovi sa v jeho spore so svätým Augustínom zbytočne krivdilo. Nie som oficiálny teológ, ani filozof, ale po mnohých životných skúsenostiach a po tisícoch aspoň prelistovaných kníh som prišiel k záveru, že naozaj sa treba vrátiť ku koreňom viery, ale dá sa to jedine tým, že sa vrátime ku koreňom konkrétnej lásky a k pevnej viere v možné a realizovateľné dobro aj prostredníctvom nás samotných. Boh nám iste dal svoju milosť a daroval isté talenty, ale tým pádom aj právo tie talenty zo svojej vôle a schopností rozvíjať, realizovať a občas aj za cenu omylov presadzovať.

     Ak sa zbavíme tej detskej dôvery v dobro a jeho možnosti, v schopnosť konkrétnej lásky a k dôvere, že všetky naše trucovania  a omyly nevyvážia tú potenciu dobrého, ktorú v sebe máme, tak nie sme ako deti a spreneverili sme sa odkazu toho Ježiša Krista, ktorého ústami vyznávame, ale skutkami a správaním popierame. Božie kráľovstvo sa v osobe Ježiša k nám veľmi priblížilo, tak ho zbytočne a bolestne znovu neodďaľujme. Nech nám v tom pomáha dobrý a svätý Boh a všetci tí dobrí a svätí ľudia, ktorí v toho Boha uverili, ako aj v možnosti a schopnosti, ktoré nám s radosťou a dôverou v nás daroval. Skúsme ho nesklamať.


   Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


NOSTRA CULPA, NOSTRA CULPA, NOSTRA MAXIMA CULPA!

60. Neplačte, že Boh je nenáhlivý, tešte sa, že je pamätlivý.

Hromnice 2016

Mnohým sa môže zdať, že neustále protestujem proti protestantom. Vôbec nie. Ťažko mi určiť, kto mi v živote viac pomohol, či katolíci, alebo evanjelici. Dokonca mám dojem, že zmysel pre konkrétnejšiu a rýchlejšiu pomoc majú vyvinutejší práve protestanti. Aj prvú knižku "Kódexy pre súčasnú, nesporne zaujímavú dobu" mi vydali tesne po sebe dvaja rôzni denominanti. Pri korektúre "Svedectva času I." mi pomohla katolíčka, pri "Svedectve času II." evanjelička. Knihy mi vydáva katolík, najdlhšie a najčastejšie ma publikuje evanjelik. A tak ďalej.

Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý a zažívam to v celom svojom živote. Preto mám veľkú nedôveru k náhlym zjaveniam, osvieteniam a obráteniam, nielen u Luthera, ale aj u jeho predchodcov a nasledovníkov. Náš zakladateľ a Spasiteľ Ježiš Kristus, ľudovo povedané, tridsať rokov držal hubu a potom za pár mesiacov obrátil svet k lepšiemu. Tradične sa uvádzajú tri roky, niektorí biblisti tvrdia, že to bolo za rok.

Nič sa v Božom pláne nedeje náhlivo a násilne. Všimnime si, že najviac heréz a pohoršení vzniká z toho, že tí urýchľovači chcú hneď, zaraz a úplne pochopiť knihu Genezis a knihu Zjavenia, teda Apokalypsu. Málokedy si uvedomujeme, že pre našu Knihu kníh, teda Bibliu, nebola dôležitá len inšpirovanosť autorov, ale aj inšpirovanosť tých, ktorí jednotlivé diela posudzovali a zaraďovali do kánonu. V rámci Starej zmluvy boli najväčšie problémy s "Kazateľom" a "Piesňou piesní", o ktorých tí najrýchlejší, najmúdrejší a najtvrdohlavejší stále presvedčujú tých pomalších, nechápavejších a chybnejších, že ich napísal ten istý autor v tom istom čase. Ak bol inšpirátorom Boh, ktorý sám seba nazval "Som, ktorý som", prípadne "Prejavím sa, keď sa prejavím", asi nie sú konkrétne mená a roky až také dôležité.

Počas svojho, takmer šesťdesiatročného života, som dlhodobo presvedčovaný o tom, že Boh dokáže mať svoje plány s každým z nás a je to od neho veľký dar a milosť, že nám ich dáva poznávať časom a postupne. Veď sa aj hovorí, že Boh preto stvoril čas, aby sa všetko nestalo naraz. Ak to nerešpektujeme, produkujeme často fatálne chyby.
Toto isté platí aj pre históriu sveta a jeho spoločenstiev, vrátane Skaly Petrovej, teda Cirkvi, ktorá sa tvrdohlavo píše s veľkým C. Myslím si ale, že tu je tvrdohlavosť na mieste a naša Ekklézia prežila už oveľa horšie časy ako prežíva teraz. Napriek tomu, že od počiatku predpokladá jedného svojho šéfa, tá pravda o prístupe k životu a svetu nezávisí len na ňom, ale hlavne na tom, kto toho prvého šéfa týmto úradom a touto dôverou poveril. Naša viera a dôvera je teda len vtedy istá, keď milujeme a chápeme Ježiša Krista...
Ako správny katolík končím latinským úslovím.


FESTINA LENTE. PONÁHĽAJ SA POMALY.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


   PRINT RSS

             
Hlavná stránka