Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka


16. Nestavajme vieru na piesku a na vode a vzoprime sa blahobytnej synode.
            

                        15. 10. 2015


Je evidentné, že bohaté národy majú svoje problémy a chudobné  zase svoje, často hovoria úplne inými jazykmi, a podobne, ako pri stavbe babylonskej veže, strácajú schopnosť porozumenia. Vyhlasujú sa roky milosrdenstva a pritom sa tvrdí, že nám ide práve a najviac o tých chudobných. Lenže, milí moji, milosrdenstvo  tu nie je nato, aby tolerovalo tie najrôznejšie a najbizarnejšie chute a ospravedlňovalo všetky ich následky bez naznačenia akejkoľvek ľútosti.

     Pre ľudí v blahobyte, ktorí sa za pomoci bohatého štátu bez problémov uživia, alebo aspoň vyžijú, je často manželský sľub a z neho vyplývajúce povinnosti a zodpovednosť, prázdnym pojmom. Takisto je im v podstate jedno, ak sa budú podporovať zo spoločných daní tie najpodivnejšie zväzky a tie najoriginálnejšie chute a chúťky.

     Dlhodobo, intenzívne a takmer zúfalo prosím našich pastierov, aby si uvedomovali, že zodpovedajú predovšetkým za to chudobné, veľké a rôzne zatúlané stádočko, ktorému nemajú pliesť hlavu a všetky jeho, aj neuveriteľné, zablúdenia ospravedlňovať. Milosrdenstvo bez spravodlivosti je prázdnym pojmom, ako aj odpustenie bez ľútosti a tolerancia bez poriadku a pravidiel.

     Všetci tí chudobní, ukrivdení, a pomýlení čakajú jasné slovo a konkrétnu podporu a nie prázdne reči o milosrdenstve pre nezodpovedných, lenivých, drzých a v konečnom dôsledku aj veľmi reálne nemilosrdných. Na zakázané ovocie máme všetci chuť, chlapi, ženy, aj všetky iné medzidruhy a všetci sme hriešni a podliehame vášňam a omylom. Často za to pykáme a ľutujeme to, čo nenapraviteľné sme spôsobili a väčšina z nás si neželá, aby nás naši predstavitelia, aj tí najvyšší, v takom niečom podporovali, schvaľovali to a uľahčovali nám to.

     Je to cesta z blahobytu a poriadku do marazmu, bahna, chudoby a anarchie. Nehovoriac už o strate viery a o tom, že hlásané milosrdenstvo sa časom zmení na nevýslovnú a úplne zbytočnú krutosť pre mnohých a možno aj na peklo pre tých, ktorí iných na takúto cestu nasmerovali.                                         
BODKA.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


17. Naozaj ma mrzí, keď musím byť drzý.

25. 10. 2015

     Prorok Jeremiáš hovorí niečo o tom, že človek neriadi svoju cestu a jeho kroky nezávisia len od neho samého. Západný spôsob myslenia a jeho individualizmus nazýva takýto prístup k realite fatalizmom a preferuje vedomú snahu o dobro, ktoré sa máme snažiť dosahovať vlastnými silami. Východ sa zase spolieha na osud a na dobro celku, postupne čoraz väčšieho. Kedysi mala problém uživiť sa a zabezpečiť aj samotná rodina, neskôr kmeň, národ, štát a tak ďalej, až sme prišli k tomu, že hľadáme bezpečnosť pre celý náš glóbus. Ženie nás tento vývoj k optimizmu, ale zároveň si v hĺbke srdca aj mozgu uvedomujeme, že to tak nie je a aj pri progrese celku je katastrofa aj pre nás jednotlivcov stále na dosah a na programe.
     Modlíme sa "buď vôľa tvoja" a nie "buď vôľa moja"a prečo to je tak, keď toho tak veľa a stále viac dokážeme? Pretože stále rozhodujeme o sebe len do určitej miery a nikdy to inak nebude. Môžeme tak trochu ovládať svaly a hlavu, ale už oveľa menej svoju tráviacu a rozmnožovaciu sústavu a naše vnútorné orgány fungujú niekedy takmer nezávisle od nás. Veď aj v Biblii sa stále píše o tom, aké je naše srdce zradné a ako Boh skúma naše ľadviny a či obličky. Mimochodom, nedávno som čítal, že aj tie neestetické črevá, ktoré končia konečníkom, majú obrovskú dôležitosť pre náš imunitný systém a nič nie je také ľahké, ako rozhádzať ich mikroflóru a funkciu. Veď aj rôzne iné alergie, celiakie a dysfunkcie do značnej miery zapríčinila naša vedome a racionálne riadená civilizácia.

     To samozrejme neznačí, že treba rezignovať na akýkoľvek poriadok, pravidlá a vôbec pravidelnosť a istotu, aj keď tá neistota leží hneď pri dverách. Každá rodina, každé spoločenstvo, ba aj každý človek má ťažko získané skúsenosti, zvyky a tradície a nič nie je ľahšie, ako ich rozhádzať, pohŕdať nimi a nerešpektovať ich. Zvlášť sa tieto nevyhnutné istoty a snaha o ne, týkajú rodiny. Nevysmievajme sa týmto životným zvyklostiam a nepísaným zákonom, lebo ak to robíme, sami sebe podpisujeme rozsudok. Život je iste zložitý a každé pravidlo má svoje výnimky, ale je neprípustné z výnimiek vyrábať pravidlá... My môžeme byť milosrdní a vnímať realitu, ale nemôžeme z Kristovho učenia robiť amorfnú zmes bez soli a bez chuti!

     Mládež túži po novom, svet sa mení stále rýchlejšie, ale málokedy si uvedomujeme, nakoľko ostáva nemenný a nakoľko sa skúsenosť nedá ničím nahradiť. Mali sme tu a ešte stále máme prípad otca Róberta Bezáka, o ktorom som si urobil obraz hneď na začiatku, keď odmietol jesť so svojimi predchodcami a vykázal ich mimo Trnavu. Podobne som pochopil, kto je otec František, keď sa na adresu svojho predchodcu vyjadril, že karneval sa skončil.
     My ľudia sme iste hriešni a nemali by sme preto byť opovážliví, ale ak nie sme zlomyseľní a situácia je vážna, mali by sme sa snažiť hovoriť pravdu a uvedomiť si, že občas je aj čas hovoriť a nie čas mlčať.

     Dlhé roky píšem aj nepríjemné veci a naozaj to nerobím z neúcty a drzosti. Naopak, od skorého detstva som z úcty k mojej starenke, ročník 1910, rád a pozorne počúval starších ľudí a nikdy som to neoľutoval. Celá Biblia a celé evanjelium je o úcte a rešpekte nielen k Otcovi a Stvoriteľovi, ale aj k dejinám svojho národa a jeho kľukatým cestám. Recepty sa predpisujú prostredníctvom histórie rodín a aj rôzne poučených jednotlivcov. Nevytŕhajme teda starodávne korene a bezhlavo ich nepresadzujme, lebo môžeme ľahko vyhynúť a vyschnúť,
nielen ako národy a iné spoločenstvá, ktoré sa nám zdajú pofidérne, ale aj ako jednotlivci a ako celý svet.

                                       BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ZACHRÁŇ NÁS!


   Print Friendly and PDF Necenzurovane RSS

             
Hlavná stránka