Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

SKUTOČNE SA MAJÚ REŠPEKTOVAŤ VŠETKY ROZHODNUTIA SÚDOV?  

https://vk.com/vlado.pavlik                                                       

        Nie je to tak dávno, keď Ústavný súd SR bol v spore s našim pánom prezidentom ohľadom vymenovania dvoch poslancov Smeru, Laššákovej a Mamojku, za ústavných sudcov, kde pani predsedníčka Macejková sa vyjadrila, že rozhodnutie každého súdu sa musí rešpektovať. Zásadne s ňou nesúhlasím, lebo nie všetky rozhodnutia súdov nie sú rozhodnutím nezávislým, nestranným, v litere zákona, so zmyslom pre spravodlivosť. Sú to rozhodnutia zločinecké, jednostranné, korupčné, likvidačné, kde zákon a spravodlivosť sú odsunuté na vedľajšiu koľaj. Paradoxné ale je, že aj takéto rozhodnutia sudcovskej zberby sú prezentované ako nestranné a nezávislé.

Treba si povedať jasne, zreteľne a narovinu, že sudcovská profesia patrí na Slovensku medzi najzločineckejšiu profesiu, keď do teto kategórie, podľa môjho názoru, patrí cca 50 % sudcov a sudkýň. Nebudem tu pripomínať udalosti po Februári 1948, kedy sa v mnohých prípadoch stali zo sudcov vraždiace monštrá nevinných ľudí, s predprípravou ŠtB a prokurátorov. Potom prišla éra normalizácie, kde nakoniec tieto sudcovské kreatúry úspešne preplávali, samozrejme aj s tými slušnými, do tzv. ponovembrovej demokracie. Naša ponovembrová slušnosť a tolerancia nakoniec dovolila, aby sa zo sudcov stali nadľudia, keď minimálne polovica z nich si svoju zločineckú činnosť vysvetľuje akože svojou nezávislosťou, do ktorej sa vraj nemá zasahovať, keď na základe toho si vytvorili štát v štáte. A to je ten najväčší omyl, lebo práve takéto zberby musia byť pod kontrolou verejnosti, a nedovoliť im, aby zo sudcovskej profesie si urobili zločineckú profesiu.

Konkurzná sudcovská mafia, jeden z najzločineckejších štátnych orgánov

Ak mám byť vulgárny, po všetkých tých skúsenostiach s nezanedbateľnou časťou sudcovskej prašiviny do novembra 1989, boli medzi nimi aj takí, ktorí vrámci uzákonenia trestu smrti mali odvisnúť na kandelábroch. Spoločnosť mala vytvoriť taký tlak, aby už naďalej nepokračovali vo svojej zvrhlosti, keď za tieto následky neniesli žiadnu osobnú zodpovednosť. Ako by chceli dokázať, že kadejaké zločinecké mafiánske skupiny hrubokrkých s vyholenými hlavami, ktoré začali vznikať ako prvé po novembri 1989, sú len treťotriednym odvarom proti tomu, čomu sa začalo hovoriť konkurzná sudcovská mafia, z ktorej sa neskôr vygenerovala konkurzná mafia okolo jej zakladateľa, arcizločineckého sudcu, Zoroslava Kollára, pred ktorými boli a sú pochcaní a posraní všetci doterajší premiéri, predsedovia parlamentov, prezidenti, ministri vnútra a spravodlivosti, generálni prokurátori. Spomedzi nich možno uviesť len dva pozitívne príklady – VLADIMÍRA PALKA A DANIELA LIPŠICA. No najväčším paradoxom je, že ohľadom KONKURZNEJ SUDCOVSKEJ MAFIE ANI JEDEN JEDINÝ SUDCA NEMAL ODVAHU K TOMU ZAUJAŤ STANOVISKO. Takže sa pýtam, či takáto justícia môže byť zárukou spravodlivosti, objektivity a nestrannosti? Dokedy budú mlčať  Ministerstvo spravodlivosti SR a Súdna rada, ktoré za toto nesú najväčšiu zodpovednosť, keďže im to vyplýva priamo zo zákona? Dokedy budú v pozícii parazitných darmožráčov a prevetrávačov pohlavných orgánov v pracovnej dobe?

Aké retardované kreatúry navrhujú a schvaľujú zákony, ktoré so zákonmi nemajú nič spoločné, ale pomáhajú kriviť právo sudcovským zberbám?

Nebudem všeobecný, ale sa budem opierať o moju konkrétnu kauzu. Napísal som článok o kriminálnikovi, ktorý mi diktoval človek, ktorý to vie preukázať. Kriminálnik dal trestné oznámenie za ohováranie, no Obvodné oddelenie PZ rozhodlo, že sa to odstúpi priestupkovej komisii. JA SOM ALE TRVAL NA TOM, ABY TO BOLO ODSTÚPENÉ KRIMINÁLNEMU ODBORU NA OR PZ, KDE SVEDOK, KTORÝ MI DIKTOVAL ČLÁNOK, CHCEL PRED VYŠETROVATEĽOM V KONFRONTÁCII Z OĆÍ DO OČÍ KRIMINÁLNIKA USVEDČIŤ. KRIMINÁLNIK TÚTO KONFRONTÁCIU ODMIETOL!!! Následne sa obrátil na OS v Považskej Bystrici ako navrhovateľ na ochranu osobnosti. Bolo to pridelené sudcovskému gaunerovi so zločineckou a kriminálnou minulosťou. Ten vydal vedome a úmyselne zmätočné a nevykonateľné predbežné opatrenie, voči ktorému som sa odvolal na Krajský súd do Trenčína, a ten mi dal za pravdu. Lenže kriminálnik a gauner-sudca sa povýšili nad tento krajský súd, nečakali na jeho rozhodnutie, a v zločinnom spolčení so súdno-exekútorskou hyenou z Košíc, bola na mňa uvalená exekúcia za akési nepeňažné plnenie. Pričom § 37 ods. 2, Občianskeho zákonníka o neplatnosti exekúcie hovorí, čo sa vzťahuje na zmätočné a nevykonateľné predbežné opatrenie, citujem: - PRÁVNY ÚKON, KTORÉHO PREDMETOM JE PLNENIE NEMOŽNÉ JE NEPLATNÝ.

          No a na súde mi bolo povedané, že aj keď je predbežné opatrenie nevykonateľné a zmätočné, treba ho rešpektovať a splniť. Ale ako ho splniť, na to som už odpoveď nedostal. Neuveriteľná symbióza retardovaných kreatúr tvoriacich a realizujúcich zákony, ktoré nahrávajú sudcovským zberbám. Že dokonca mi poprú aj to najzákladnejšie právo – právo na odvolanie, dokonca ani nečakajú, ako rozhodne nadriadený súd, tak Vám odkazujem, Vy retardované kreatúry zo sudcovskej prašiviny, ako aj prašiviny, ktorá navrhuje a realizuje takéto zákony, lebo zákon to povoľuje, tak potom: - TOTO SI REALIZUJTE A ROBTE EXPERIMENTY NA SVOJICH RODIČOCH A DEŤOCH!!! Alebo ďalší paradox: sudcovská kreatúra, ktorá vyštudovala právo v časoch najtvrdšej normalizácie, ktorého „ocinko“ bol v tom období okresnou nomenklatúrov, pričom nemusím hovoriť, aké kreatúry s ľudskou podobou, čo všetko museli mať za sebou, koľko zla, bolesti a utrpenia napáchali, koľko ľudského žiaľu po nich ostalo, tak synátor v uznesení v mene republiky ma ešte krivo obvinil z niečoho, o čom vedel, že sa to nezakladá na pravde. No a reakcia orgánov činných v trestnom konaní? On ako sudca povedal len svoj názor či rozhodnutie, v mene svojho vedomia, svedomia, nezávislosti, nestrannosti a právneho názoru, lebo takto k tomu dospel. Preto sa pýtam, či takýto sudcovský fujhnus nemá byť pod verejnou kontrolou? Či takýto sudcovský fujhnus nemá niesť osobnú zodpovednosť?

Vladimír Pavlík

 
   PRINT RSS

             
Hlavná stránka