Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Novinár Marcel Samuhel je prvou ponovembrovou obeťou výkonu svojho povolania novinára, o ktorom sa doteraz mlčí  

         
Mediálne šialenstvo opozičnej politickej zberby a kadejakých spolkov, ohľadom vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenky, odštartovalo nielen mediálne a politické šialenstvo, ale aj mediálny a politický hyenizmus, vrátane Európskeho parlamentu a zahraničia. Dopredu upozorňujem, že tieto ďalšie riadky nepíšem preto, aby som spochybňoval či zneuctieval osobu tohto zavraždeného novinára a jeho snúbenky, má moju úctu a obdiv, ale treba povedať aj to, o čom sa vedome nehovorí.

          Ján Kuciak spĺňa všetky predpoklady, aby jeho násilné ukončenie života vyhnalo nielen ľudí do ulíc, ale aj to, aby opozičná politická zberba sa na tom priživila, aby dosiahla svoj cieľ, politicky a ekonomicky odstaviť arcizločineckú a psychopaticko-sadistickú smerácku mafiánsku zberbu, ktorú so zberbou zo SNS a Mostu spojilo jediné – financie nielen z legálnych ale aj z nelegálnych oblastí a zdrojov. Problém je ale v tom, že tí politici, ktorí volajú po slušnom a demokratickom Slovensku, patria ale tiež do kategórie takej istej zberby, ktorú by radi cez Kuciaka a jeho snúbenku vymenili, aby potom boli presne takí istí, ako táto koaličná zberba. Veď americký riťolez Mikuláš Dzurinda nám to názorne predviedol.

          Ján Kuciak vyrastal v mimoriadne skromných pomeroch, rodičia ktorí ho podporovali aj z toho mála, aby mohol dosiahnuť to, po čom túžil – a on to dával aj písaným slovom najavo, hlavne svojej matke. Pri pohľade do tváre tejto skromnej a jednoduchej ženy, ktorú kvárili ťažké zdravotné problémy, no napriek tomu drela v ťažkých, ba až neľudských pracovných podmienkach, nemysliac na svoje problémy, ale mysliac na svojho syna, tá tvár mi pripomína sväticu. Zväčša hovoril len jeho otec, a ona tam stála, mlčala, no pohľad do jej mlčiacej tváre mal úžasnú výpovednú hodnotu. Hodnotu skromnej milujúcej ženy, no zároveň aj hlboko smútiacej matky.

          Dnes práve tí, ktorí chcú využiť a zneužiť jeho smrť pre svoju vlastnú kariéru a zviditeľnenie, vyrábajú z neho špičkového investigatívneho žurnalistu. Je to ale skutočná pravda? Koľko ľudí ho vlastne poznalo počas jeho života a svojej publikačnej činnosti? Prečo vtedy tí, ktorí tak teraz kričia, nekričali vtedy, hoci on by to bol vtedy veľmi potreboval? Veď to, čo on zverejnil, nebolo ani 5 % toho, čo bolo napríklad zverejňované vo vyše 40-tich častiach „svedectva bývalej mafiánovej svokry“ na www.necenzurovane.net, ale napriek tomu to malo svoju výpovednú hodnotu. Pripomeňme si, ako vtedy dopadla autorka tých dokumentov. Miesto toho, aby sa konalo, tak zločinecké skorumpované zberby z vysokej politiky, ako aj tzv. investigatívna zberba, poctivo mlčali. No nielen oni, mlčali aj tlupy guľošváľošov, prevetrávačov pohlavných orgánov riadiacich políciu, prokuratúru a súdy. Išlo to až tak ďaleko, že pri ekonomickej likvidácii tejto rodiny spolupracovali štátne orgány so zločineckými mafiami na vrchole pyramídy.

          Práve to, ako sa počas jeho života stavali k tomu práve tí, ktorým to Ján Kuciak posielal a ktorí mali zo zákona konať, pričom nikdy nekonali, názorne ukazuje a dokazuje, že Slovenská republika je štátom zločineckým, zlodejským, skorumpovaným, mafiánsko-gaunerským, KAŽDOROČNE DOHÁŇAJÚCICH K PREDČASNÉMU UKONČENIU ŽIVOTA CEZ SOCIÁLNE SAMOVRAŽDY A VYKRÁDANIE ZDRAVOTNÍCTVA CCA 8-10 TISÍC NEVINNÝCH ĽUDÍ. Možno to povedať aj tak, že tento štát RIADILI A RIADIA AJ MASOVÍ VRAHOVIA, ktorí pokračujú v tom, čo sa vo vojnovom období na Slovensku nepodarilo nacistickým zločincom a masovým vrahom z POHG. Nepotrebujú k tomu ani koncentračné tábory, ani plynové komory.

JÁN KUCIAK A PAĽO RÝPAL NIE SÚ PRVÉ PONOVEMBROVÉ OBETE SVOJHO POVOLANIA – PRVOU TAKOUTO PONOVEMBROVOU OBEŤOU JE NOVINÁR MARCEL SAMUHEL

          Po zmiznutí novinára Marcela Samuhela, ktorého nezvestnosť nastala 28. 4. 1993 a do dnešného dňa sa nenašiel, bol som požiadaný, aby som pokračoval v tom, čo on kvôli svojmu zmiznutiu nestačil dokončiť. Zdokumentoval som 9-dielny faktografický dokument pod názvom –Budú vrahovia tajne vysväteného kňaza Ing. Přemysla Coufala potrestaní? Vyzerá to tak, že viacerým štátnym orgánom to muselo mimoriadne prekážať, keďže bývalý generálny prokurátor, ctihodný don Dobroslav Trnka, s minulosťou násilníka a vydierača, keď bol na funkcii Hlavného vojenského prokurátora, NECHAL TÚTO KAUZU NA 50 ROKOV ZAKONZERVOVAŤ DO TREZORU, keďže sa tam spomínajú aj mená dvoch vrahov z ŠtB, ktorí ho buď zlikvidovali, alebo dohnali k tomu, aby si siahol na život. ZÁROVEŇ VYZÝVAM GENERÁLNEHO PROKURÁTORA ČIŽNÁRA, ABY TÚTO KAUZU S OKAMŽITOU PLATNOSŤOU ODTAJNIL!!!

Kto bol novinár Marcel Samuhel?

          Súčasťou tohto článku bude niekoľko autentických dokumentov, ktoré majú svoju výpovednú hodnotu, lebo táto kauza robená Marcelom Samuhelom priamo podávala svedectvo o arcizločineckej zberbe z bývalej ŠtB, ktorú po vzniku Slovenskej republiky nahradila štátno-teroristická a zločinecká organizácia pod názvom – Slovenská informačná služba, ktorá to naplno preukázala za vlády zločinca, zlodeja, zakladateľa ponovembrového štátneho terorizmu, peranoidného protislovenského škodcu, eštebáckeho konfidenta a zbabelého prednovembrového niktoša, Vladimíra Mečiara. Tieto organizované tlupy zločineckých vyvrheľov pokračujú v intenciách bývalej ŠtB, kryjú politické a ekonomické zločiny na vrchole pyramídy. Najnovším dôkazom tejto zberby vyvrheľov je, že nielen kryli závažnú ekonomickú trestnú činnosť gaunerpodvodníka a zlodeja Ladislava Bašternáka, ale dokonca vyhrážaním hrubej sily mi cez telefón a facebook oznamovali, že veľmi zle skončím, lebo podľa nich škaredo píšem o dobrom človeku Lackovi Bašternákovi.

          Ako som už naznačil zverejnenie niektorých autentických dokumentov, ku ktorým chcem dať na vysvetlenie krátke komentáre. Napr. reakcia GP SR poslaná redakcii Práce z 2. marca 1992, kde Marcel Samuhel uverejnil článok pod nadpisom – Znásilnená pravda. Ďalej je to článok pod názvom – Spoveď jedného novinára z 12. mája 1992, oznámenie z Úradu vlády SR jeho rodičom z 31. 12. 1993, potom je to svedectvo jeho kamaráta, s ktorým bol na túre, kedy mal zmiznúť, urobená na polícii 7. 5. 1993, kde ma zarazila hlavne táto veta: „MARCEL IŠIEL POPREDU, CEZ KOSODREVINU A ČORAZ VIAC SA MI VZĎAĽOVAL.“ Lenže tu je jeden mimoriadne závažný problém a niečo tu nesedí. Ľudia ktorí Marcela Samuhela poznali mi potvrdili, vrátane jeho matky, „ŽE MARCEL BY TAKÉTO NIEČO NEDOKÁZAL UROBIŤ!!!“

          Ako keby tušil, že ho čaká niečo nedobré či mimoriadne zlé, v obsiahlom článku Vražda, alebo samovražda?, uverejnený v Slovenskom denníku 28. 4. 1993, je ukončený takouto vetou – „A KEBY SA MI NÁHODOU NIEČO STALO, ODKAZUJEM GP SR, ŽE NEMÁM ÚMYSEL SPÁCHAŤ SMOVRAŽDU.“

Vladimír Pavlík










        
 
   PRINT RSS


             
Hlavná stránka