Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Sme národ barbarov, vyvrheľov, ničiteľov toho, čo nám tu zanechali naši predkovia, pod vedením najsmradľavejšieho odpadu a masových vrahov z ponovembrovej vysokej politiky  

         

Na adresu Eduarda Chmelára sú rôzne názory, hlavne od jeho ohlásenia prezidentskej kandidatúry. Má svojich priaznivcov, a nie je ich málo, má množstvo odporcov, je ščítaný, argumentačne silný, dokáže otvoriť témy, ktorým sa tlupy arcizločineckej, arcizlodejskej a psychopaticko-sadistickej zberby z vysokej politiky vyhýbajú. Kladiem si otázku, ako môžu tieto tlupy vyvrheľov a plodov Antikrista chrániť naše kultúrne dedičstvo, keď nedokážu ochrániť vlastný národ, kde sú v pozícii masových vrahov, ktorí cez drastické vykrádanie zdravotníctva každoročne doženú k predčasnej smrti tisíce nevinných občanov?Nebudem tu rozpisovať to, čo je v jeho príspevku zvýraznené hrubšími a černejšími písmenami, jeho myšlienky a argumenty sú až príliš silným mementom tejto krutej reality, pričom možno povedať, masových vrahov nášho kultúrneho dedičstva.

Vladimír Pavlík



Eduard Chmelár

Som rozhnevaný. Naozaj rozhnevaný! Takto vyzeral Kuneradský zámok ešte v časoch môjho detstva a dospievania. Nádherný lovecký kaštieľ, ktorý mal pôvodne slúžiť ako rekreačné sídlo pre rakúsko-uhorských a nemeckých cisárov, s vežičkami, arkádami, terasami a schodiskami, pripomínal svojou romantikou francúzske zámky na Loire. A takto vyzerá dnes. Po dvojnásobnom úmyselnom požiari. Na zaplakanie! Podľa kunsthistorika Jozefa Lenharta urobiť z našich kaštieľov domovy dôchodcov a liečebne (čo sa dialo za bývalého režimu) nebolo dobré riešenie, ale určite bolo lepšie ako to, čo sa s nimi stalo po roku 1989. Stratili sme údajne takmer 40 percent pamiatok! Skúpili ich za korunu neznámi súkromní vlastníci, nechali ich úmyselne schátrať, spadnúť, vypáliť, zničiť, aby si na ich ruinách mohli vystavať svoje honosné sídla, na pozemkoch golfové ihriská, kongresové centrá a dokonca aj skladiská. Ako je vôbec možné, že sme toto dopustili? Načo sme tieto objekty vyhlásili za národné kultúrne pamiatky, keď sme ich nechali v takomto stave? Rezort kultúry dostal v štátnom rozpočte na budúci rok opäť menej peňazí, zato rezort obrany dostal o pol miliardy viac na nákup nových zbraní.

Čo z nás ostane, ak stratíme svoju kultúru? A ruku na srdce, nie je to len o zodpovedných štátnych predstaviteľoch. Darmo sa budeme porovnávať v kultúrnosti s inými národmi, ak dopustíme takéto barbarstvo. Na Slovensku nemáme ani jeden kaštieľ s pôvodným nábytkom, všetko sa rozkradlo, vykrádali sa aj také skvosty ako Bojnický zámok alebo hrad Červený kameň. Všetky ponovembrové vlády nám tvrdili, že na kultúru príde čas, keď na ňu zarobíme. Ale to je lož! Kultúra sa rozvíjala aj v tých najťažších obdobiach našich dejín, to len my sme ju po roku 1989 opustili ako zbytočnú nadstavbu v honbe za ziskom, prosperitou, rastom HDP a kadečím ďalším. Radšej sme stavali supermarkety a výrobné haly ako sa starali o naše kultúrne dedičstvo – to jedinečné, čo nás odlišuje od iných a dáva nám legitímne právo žiť a rozvíjať sa v tomto priestore. Dnes nám to padá na hlavu.
Vláda by mala urýchlene prijať také opatrenia, aby boli národné kultúrne pamiatky prednostne opravené a aby slúžili aspoň čiastočne verejnosti. Niektorí kunsthistorici dokonca navrhujú, že kúrie ako špecifické objekty spájané so slovenskou šľachtou by mali byť okamžite navrhnuté na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V každom prípade kultúra by nemala byť v tomto štáte Popoluškou. Už sa dosť dlho krčila v kúte, nereptala, nepýtala viac, ohýbala chrbát ekonomickým záujmom, ale malý národ nikdy neosloví svet automobilkami, stíhačkami, diaľnicami a lacnou pracovnou silou, ale len a len svojím kultúrnym dedičstvom. Požadujme od vlády, aby venovala záchrane našich pamiatok, našej naozajstnej pýchy, tú najvyššiu pozornosť!

Na obrázku může být: dům, obloha a venku

Na obrázku může být: obloha a venku

 
   PRINT RSS


             
Hlavná stránka