Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Ako sa z dvoch synov stanú dve hyeny voči vlastnému otcovi  

https://vk.com/vlado.pavlik                                                       

  V roku 2016 v lete mi zomrel mladší brat vo veku 60 rokov. Bol asi tri roky v domove dôchodcov, dvojizbový družstevný byt v Považkej Bystrici prepísal na mladšieho syna, ktorý po nejakých úpravách tento byt prenajíma. Po smrti synovia nechali svojho otca spopolniť. Keď dostali urnu z krematória, ich povinnosťou malo byť aj to, že mu urobia aspoň samostatný pomníček, kde sa tá urna uloží.

Aké ale bolo moje prekvapenie, keď som jeden deň prišiel k hrobu rodičov, a na pomníku vidím jeho meno, s dátumom narodenia a úmrtia. Bez toho, aby sa ma opýtali, pričom ja ako dôchodca mám zaplatené toto hrobové miesto, urnu nechali uložiť do hrobu mojich rodičov. Opýtal som sa kamenára, čo tomá znamenať, pričom on mi povedal, že si bol istý, že jeho synovia sa so mnou dohodli a som im to povolil.

Neuveriteľný cynizmus a hyenizmus z ich strany, pričom obaja synovia majú nadštandardnú životnú úroveň, no vrcholom ich cynizmu a hyenizmu bolo, ŽE ANI NA SVIATOK PAMIATKY ZOSNULÝCH TAM NEPRINIESLI ANI TÚ KYTIČKU ČI NEJAKÚ INÚ OZDOBU, KTOROU BY SI BOLI UCTILI PAMIATKU SVOJHO OTCA. Ďalších komentárov sa zdržím, úsudok si môže urobiť každý čitateľ, ja môžem akurát dodať len toľko, že raz to budú mať vrátené.

Vladimír Pavlík


Odporný hyenizmus dvoch synov zosnulého Františka Pavlíka, ktorí urnu s jeho popolom dali do cudzieho hrobu, ktorý mám ja zaplatený, samozrejme bez toho, aby sa ma opýtali, pričom kamenár, ktorý tam urnu pokladal a napísal na pomník jeho meno, dátum narodenia a úmrtia mi povedal, že bol v tom, že majú moje povolenie   



Môj mladší brat František Pavlík zomrel 3. 5. 2016. Bol vyše dvoch rokov v Domove dôchodcov, dvojizbový družstevný byt v Považskej Bystrici nechal prepísať na svojho mladšieho syna Michala, ktorý ho upravil a dal do prenájmu. Takže počas pobytu môjho brata v Domove dôchodcov už sa mu pomaly vracalo to, čo ho stála úprava dotyčného bytu. Majetkové a finančné pomery oboch synov, vzhľadom na slovenské pomery, dá sa povedať, sú nad štandardom, sú dobre zabezpečení, pričom na všetko si zarobili poctivou prácou.

Keď som bol na jeho pohrebe, odkiaľ jeho pozostatky boli odvezené na kremáciu, ani vo sne by ma nebolo napadlo, že ich mamon a hyenizmus im tak zatemní mozog, že vlastnému otcovi nedokážu dať urobiť taký malý miniatúrny hrobček s malým pamätníčkom, jeho menom, dátumom narodenia a dátumom úmrtia, kde bude uložená jeho urna. V dotyčnom hrobe, kde sú pochovaní obaja moji rodičia, poza môj chrbát, ako dvaja zlodeji, ju nechali uložiť, pričom na pomníku bolo voľné miesto, kde po mojej smrti malo byť, že som pochovaný pri svojich rodičoch. Dotyčné hrobové miesto som mal už pred bratovou smrťou zaplatené na 15 rokov, sumu som zaplatil svojimi vlastnými financiami.

Keď už tieto dve hyeny zaslepené mamonom a bezcharakternosťou toto urobili, tak som očakával, že aspoň na Sviatok Všetkých Svätých, ktorý každoročne pripadá na 1. novembra, tam donesú aspoň nejaký košík s umelými kvetmi či niečo podobné, ako som tam doniesol ja osobne. Čakal som márne či už 1. novembra v roku 2016, 2017, 2018, nič takého tam nepriniesli. Keď už z vlastného otca urobili prašivého psa, tak im pripomínam nasledovné: - keďže v dotyčnom hrobe sú pochovaní aj Vaši starí rodičia, u ktorých ste väčšinou bývali v období od dvoch do šiestich rokov. Nebudem tu rozpisovať, čo všetko moji rodičia, teda, Vaši starí rodičia, s láskou a nehou Vám dávali, niekedy aj na úkor šetrenia na sebe samých – a to si ich ani na ten sviatok, jediný v roku, nedokážete uctiť, tam niečo priniesť, položiť na hrob a povedať, „ďakujeme Vám za všetko, dedko a babka, čo ste pre nás urobili, nielen od tých dvoch do šiestich rokov, ale aj v neskoršom období.“ Keďže nikto na tomto svete nie je večne, príde ten čas, že aj Vy, v hodine Vašej smrti, budete pred nimi od hanby klopiť zrak.

Vladimír Pavlík
 




   PRINT RSS

             
Hlavná stránka