Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

A odvtedy ubehlo už 14 rokov, no arcizločinecký, arcizlodejský a psychopaticko-sadistický dobytok s profesiou masových vrahov z ponovembrových vlád a parlamentov zvyšuje svoje aktivity, aj vďaka 80-tim percentám zbabelých plebejských oviec, tvoriacich tzv. slovenský národ  

         

        A odvtedy ubehlo už 14 rokov, no arcizločinecký, arcizlodejský a psychopaticko-sadistický dobytok s profesiou masových vrahov z ponovembrových vlád a parlamentov zvyšuje svoje aktivity, aj vďaka 80-tim percentám zbabelých plebejských oviec, tvoriacich tzv. slovenský národ

Už je to 14 rokov, čo som oficiálne oznámil protislovenským škodcom na najvyšších politických funkciách, že začínam využívať svoje právo, ktoré mi zaručuje Čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, pričom tu uverejňujem nielen celý text, ale aj dôvody, ktoré ma k tomu viedli. Čo sa vlastne za tých 14 rokov zmenilo, tak hlavnú pointu som vyjadril už v samotnom nadpise. A nemýlil som sa.

Vladimír Pavlík


Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

Orlové 15. 7. 2004

VEC – Využitie Čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky

Dané na vedomie:

Národná rada Slovenskej republiky
Námestie A. Dubčeka 1
812 80 BRATISLAVA 1

Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
813 70 BRATISLAVA

Generálna prokuratúra SR
Štúrova 2
812 85 BRATISLAVA 1

Ministerstvo vnútra SR
Pribinova 2
812 72 BRATISLAVA

Ministerstvo spravodlivosti SR
Župné námestie 13
813 11 BRATISLAVA

Ústavný súd Slovenskej republiky
Hlavná 72
042 65 KOŠICE 1

Využívam svoje právo, ktoré mi zaručuje Ústava Slovenskej republiky v Čl. 32, citujem: “Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.”

Poslanci Národnej rady SR podľa Čl. 75 Ústavy SR skladajú sľub tohto znenia: “Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.”

Členovia vlády podľa Čl. 112 Ústavy SR skladajú do rúk prezidenta SR tento sľub: “Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.”

Realita od novembra 1989 až po dnešok ale jednoznačne ukázala, že najodpornejšie a najzavrhnutiahodnejšie ekonomické zločiny sa tu napáchali v mene členov ponovembrových vlád a parlamentov. Miesto toho, aby sa podľa tohto sľubu riadili, dodržiavali ústavu a pracovali pre blaho slovenského národa, najprv sa z nich stali politicko-ekonomickí zločinci, v roku 1995 sa v ich mene na Slovensku legalizoval štátny terorizmus, a v máji roku 1998 zákonom č. 195/1998 Zb., ktorý vyšiel z dielne HZDS, hodili všetkých dlhodobo nezamestnaných nad dva roky do jedného vreca ako nejakých darebákov, ktorým sa nechce pracovať. Pričom skutočnými darebákmi, parazitmi a darmožráčmi boli a sú väčšina členov ponovembrových vlád a parlamentov. Fašistickým cynizmom vo forme kolektívnej viny tu ponovembrové vlády a parlamenty následky svojich ekonomických zločinov hodili na plecia radových občanov.

Len v štáte, o ktorom rozhodovali a rozhodujú tlupy zločineckých politikov sa môže stať, aby zakladateľ a krstný otec ponovembrového štátneho terorizmu, ako aj marenia jeho vyšetrovania Vladimír Mečiar, ako zastupujúci prezident v kauze únosu prezidentovho syna udelil na tento zločin amnestiu, kde taktiež amnestoval aj sám seba. Preto je aj úplnou samozrejmosťou, že Ústavný súd SR, kde väčšinu jeho členov možno zaradiť do kategórie pretransformovaných prednovembrových komunisticko-fašistických zločincov sa stotožnili s Vladimírom Mečiarom, pričom si museli byť vedomí, že na štátny terorizmus sa amnestie nevzťahujú. Len v štáte, kde zákony a ústava nemajú hodnotu ani zdrapu toaletného papiera, mohol tento zločinec a štátny terorista mať v sebe toľko drzosti a cynizmu, že v roku 2004 kandidoval na funkciu slovenského prezidenta, hoci už v roku 1995 mal kandidovať na doživotnú celu v Ilave.

Máme ešte v živej pamäti, ako za jeho vlády sa šafárilo v slovenských bankách, napr. vo VÚB, IRB, či Slovenskej sporiteľni. Po nástupe vlády Mikuláša Dzurindu, miesto toho, aby boli potrestaní konkrétni vinníci a peniaze vrátené tam, kam patria, tak tento podvodník a tlčhuba spolu s ekonomickým Mengelem Ivanom Miklošom, okradli nás všetkých o ďalších vyše 100 miliárd korún, ktoré vrazili do tzv. ozdravenia týchto bánk. Urobili tak napriek tomu, že toto nemalo oporu ani v ústave, ani v zákone. Ťarchu preniesli na tých, ktorí si nikdy žiadne peniaze z týchto bánk nepožičali, zatiaľ čo dlžníci si – pod inými obchodnými menami majetok naďalej užívali a užívajú. Zločinci dzurindovskí a zločinci mečiarovskí sa pri okrádaní vlastných občanov zachovali ako jedna rodina.

Je len logické, že takto rozkradnuté miliardy chýbajú v štátnej pokladni. Ale aj v zdravotníctve, školstve a iných odvetviach. Je to daň, ktorú musíme všetci zaplatiť, pretože rozkradnutý štát v mene zločincov mečiarovských, dzurindovských, či im podobných, zdiera peniaze tam, kde to ide najľahšie – od daňových poplatníkov, ako aj od tých najslabších vrstiev obyvateľstva.

Pokiaľ nám tu Ivan Mikloš tára o nejakých reformách, uťahovaní opaskov a ďalších bludoch, nejako nám pozabudol povedať, aká by bola v skutočnosti na Slovensku životná úroveň, pokiaľ by v štátnej pokladni boli tie stovky a stovky miliárd, o ktoré sme boli v mene týchto politikov okradnutí.

Pred 60 – 65 rokmi fašistickí zločinci, obrazne povedané, deti a mladší súrodenci zločincov komunistických, tiež v koncentračných táboroch likvidovali starých, či telesne a zdravotne postihnutých ľudí, ako aj slovanskú a židovskú rasu. Ich nasledovníci, slovenskí politickí zločinci, si našli nielen záľubu v  ich cynizme kolektívnej viny, ale od januára 2004 ho dokonca začínajú ešte zdokonaľovať. Desaťtisíce ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, pokiaľ sa ocitli v hmotnej núdzi, vo väčšine nie vlastnou vinou, už sa neprihliada, ako sa do nej dostali. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa stalo semenišťom novej garnitúry fašistických zločinov na likvidáciu najslabších a najbezbrannejších vrstiev obyvateľstva po ekonomickej línii. Kaník, Beblavý, Húska, Danko a im podobní, nám to názorne dokazujú.

Dnes už možno jednoznačne konštatovať, že väčšinu slovenských politikov možno zaradiť aj do kategórie vrahov vlastných spoluobčanov. Názorne to dokázal aj minister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorý bol 23. 4. 2004 hosťom Nočných dialógov v Slovenskom rozhlase. V prvej polhodine priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. Škoda len, že nejako pozabudol povedať, že z tých rozkradnutých stoviek a stoviek miliárd, o ktoré bol štát okradnutý v mene zločincov, zlodejov a sabotérov z ponovembrových vlád a parlamentov, by nielen naše zdravotníctvo, ale aj iné odvetvia takéto problémy nemali.

O následkoch takýchto metód hovorí aj článok v denníku Pravda z 11. 4. 2003 pod nadpisom: Nezamestnaní čoraz viac vyhľadávajú psychiatrov. Citujem: “S problémami, ktoré priamo súvisia s nezamestnanosťou, navštevuje psychológov a psychiatrov čoraz viac ľudí... Dôvodom sú depresie, ktoré súvisia nielen so stratou zamestnania, ale aj s minimálnou šancou nájsť si novú prácu. Títo ľudia sa potom dostávajú aj do sociálnych a existenčných problémov, ktoré vyúsťujú do rôznych porúch. Okrem depresívnych stavov často prepadajú alkoholizmu a čoraz viac zčínajú uvažovať aj o samovraždách, hovorí psychiater z Rimavskej Soboty Peter Korcsog. V posledných mesiacoch zaznamenal viacero pokusov o samovraždy, ktoré sa síce neskončili smrťou, no faktom je, že o nich nezamestnaní čoraz viacej uvažujú.”

Aj keď som tu uviedol len niekoľko zločinov v mene našich politikov, tieto by nemuseli existovať, pokiaľ by oni samotní dodržiavali zákon, ústavu, ctili si prvky demokracie a riadili sa ústavným sľubom. Keďže toto nedodržujú, stávajú sa hlavnými vinníkmi odstraňovania demokratického poriadku základných ľudských práv a slobôd, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky. Robia to vedome a cieľavedome.

Svoj odpor budem vyjadrovať spôsobmi, ktoré budem uznávať za vhodné.

Vladimír Pavlík

 
   PRINT RSS


             
Hlavná stránka