Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
|
Môžu sa zberby ktoré svojim mlčaním napomáhajú rozvracať a vykrádať Slovensko cez ekonomiku, nazývať ekonomickými elitami?Niet prakticky toho dňa, aby sme od najzločineckejšej slovenskej profesie – politik, si nevypočuli tú obligátnu frázu či blud, „nie sú peniaze.“ Reálne myslené, pre drvivú väčšinu občanov, pre drvivú väčšinu profesií, počnúc od profesií kde sa pracuje rukami, teda tých robotníckych, kde sa pracuje systémom symbiózy spojenia šikovných rúk a mozgu, myslím tým napríklad lekárov, končiac tými mozgovými kapacitami, napríklad vedeckými pracovníkmi, výskumnými pracovníkmi. No a potom je tu taká parazitná a darmožráčska miniskupina, pokiaľ ich počet porovnám s počtom drvivej väčšiny občanov, ktorí svojou prácou tvoria hodnoty, pričom táto miniskupina v skutočnosti nič pozitívneho pre Slovensko nevytvorila, teda, nevytvára žiadne pozitívne hodnoty, ale každým dňom viac a viac škodí, no napriek tomu, má nadštandardné finančné ohodnotenie, ktoré čerpá z hodnôt, ktoré tu vytvára tá drvivá väčšina. Na čele tejto miniskupiny sú politici, oligarchovia, finančné skupiny, špičky rôznych mafiánskych zoskupení typu konkurznej sudcovskej mafie, konkurznej mafie okolo Zoroslava Kollára, sudcovskej a exekútorskej zberby, riadiacich článkov polície, prokuratúry a súdov. V prvopočiatkoch arcizločinecké, arcizlodejské a protislovenské zberby z ponovembrových vlád a parlamentov cez zákony pomáhali vytvárať zberby oligarchov, finančných skupín, konkurzných mafií. Dnes je ale realita úplne iná. Politické strany, poslanci parlamentu, sú dnes v pozícii eseročiek a prostitútok v službách oligarchov, finančných skupín, konkurzných mafií. Aby všetko fungovalo, tak to ešte istia policajné, prokurátorské a sudcovské mafie. Najväčší škodcovia štátneho rozpočtu Štátny rozpočet, to sú vlastne dane tých, ktorí tvoria hodnoty. Tí ale o nich nerozhodujú. Rozhodujú v skutočnosti tí, ktorí nič pozitívneho nevyprodukujú, dennodenne škodia nielen Slovensku, ale aj jeho občanom. Do tejto kategórie spadajú koalície, ktoré určujú jednotlivých ministrov, ako aj poslanci v parlamente, ktorí schvaľujú konečné zákony. Práve oni si udelia najväčší koláč zo štátneho rozpočtu cez ministerstvo financií, aj keď pod ich vládnutím sa každý rok rozkradne cca 3 miliardy eur. Pričom do pozície žobrákov sú odsunutí práve tí, ktorí tieto hodnoty tvoria, teda, ich profesie, či tí, ktorí celý život poctivo pracovali, budovali, ostali tu po nich konkrétne hodnoty, poctivo platili dane – terajší dôchodcovia, nakoniec odsunutí do kategórie žobrákov. Často si kladiem otázku, prečo mlčí Národná banka Slovenska na čele so samotným guvernérom a jeho riadiacim tímom, prečo mlčí ekonomické oddelenie Slovenskej akadémie vied, prečo mlčia profesori prednášajúci ekonomiku na vysokých školách, prečo mlčia všetci doterajší ministri financií, prečo mlčí parlamentný výbor pre financie a rozpočet, prečo mlčí Hospodárska rada štátu, prečo mlčia doteraz všetci tí, ktorých sa to dotýka? Prečo všetci spoločne mlčia o tom, že tie každoročné rozkradnuté milióny a miliardy zo štátneho rozpočtu, majúce na súkromných účtoch konkrétne osoby, MAJÚ TÚ ISTÚ HODNOTU, ako tie pôžičky zo zahraničia, ktorými nahrádzame tie rozkradnuté milióny a miliardy? Práve cez tie pôžičky zo zahraničia, sme takto postupne za tie roky úplne STRATILI EKONOMICKÚ A ŠTÁTOTVÁRNU SVOJBYTNOSŤ SLOVENSKA. Čo to má znamenať, Vy špinaví gauneri a hajzli, zodpovedajúci za chod tohto štátu, že sa takto šafári s daňami tých, ktoré majú slúžiť pre potrebu štátu a jeho občanov, ale slúžia a zvyšujú životnú úroveň gaunerom a vagabundom? Vladimír Pavlík |