Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Prečo bol fyzicky zlikvidovaný Mirko Zachar z Lučenca a kto to riadi, aby pravda nebola objasnená? – 1. časť             

Miesto úvodu: Niet väčšieho žiaľu pre rodičov, ako keď prežijú svoje vlastné dieťa a nemôžu sa dozvedieť, ako v skutočnosti prišlo o život

          Dňa 20. 4. 2012 o 23,20 hodine v Lučenci v križovatke ulíc Masarykova-Dr. Vodu došlo k dopravnej nehode, zo zavinenia ktorej bol podozrivý vodič OMV Citroen C5 ev.č.LC-533AK Miroslav Zachar, ktorý po výjazde z ul. Novohradskej na Masarykovu v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti svojím schopnostiam, stavu a povahe vozovky dostal s vozidlom šmyk, vyšiel na pravý obrubník, následne narazil do stĺpa elektrického osvetlenia a informačnej tabule, ktoré vylomil, následne vozidlo rotovalo na strechu preletelo živým plotom vedľa vozovky a po chodníku vedľa ul. Masarykovej sa šmýkalo na ul. Dr. Vodu, kde otočené na streche zastavilo pred ČSOB bankou, pri čom došlo k poškodeniu vozidla, stĺpa osvetlenia a živého plota. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu vodiča, ktorým o 02,15hod.v NSP Lučenec podľahol, a k zraneniu spolujazdca, ktorý utrpel poranenia s dobou liečby a PN 4-6 týždňov. Test na použitie alkoholu na mieste nebol vykonaný, následne v NSP Lučenec obom bola odobratá krv na zistenie použitia alkoholu.   Presne takto sa píše vo vyšetrovacích správach a takto to odznelo aj v správach v TV, až na jednu vec, čo vyšetrovateľ zdôraznil p. Hutkovej­ /novinárka TV-JOJ / na mieste dopravnej nehody, že auto išlo 120km rýchlosťou, a že vodiča zbadali až po desiatich minútach že je ešte v aute niekto, a to už novinári tam natáčali ako ošetrujú spolujazdca, všetky zložky policajtov, hasiči, záchranári a plno zvedavých ľudí tam je, ALE NEZBADAJÚ SAMOTNÉHO VODIČA V AUTE.     
  
Sobota 21. 4. 2012 v noci okolo pol tretej došli policajti aj s doprovodom niekoľkých mladých ktorých som poznala, boli to Mirkovi priatelia. Spýtali sa či je " to"  naše auto a či je Miroslav Zachar ml. náš syn, potvrdila som že je to tak. Na moju otázku čo sa stalo  policajti len toľko povedali, že bola havária v meste a že choďte do nemocnice, tam je syn a tam vám všetko povedia. Ešte na moje naliehanie, že kedy sa stala havária, koľko ich bolo v aute, ako sú zranení,  tak povedali že k nehode došlo v piatok o 23,20 a choďte do nemocnici tam vám povedia viac. To ma zarazilo natoľko, že som sa ich opýtala, že čo robili odvtedy keď až teraz prišli oznámiť, veď len 5minut pešo bývame od tej križovatky... Zmohli sa len na takú odpoveď, že ťažko sa im darilo zistiť totožnosť, podstrčili papier pre podpis, že si splnili svoju povinnosť a odišli. Mirkovi kamaráti ostali pri bráne.  Pozbierali sme sa s manželom za pár sekúnd a išli za synčekom, mladí sa k nám pridali, od nich sme sa dozvedeli, že akým zmätkom a cirkusom sa zaisťovalo miesto dopravnej nehody. Ako naliehali na policajtov už pár minúť po nehode, aby nám išli povedať, lebo oni poznajú Mirka aj auto a že im aj ukážu kde bývame, hocikto tam bezprostredne chodil okolo auta, len ich nechceli počuť a odohnali stadiaľ preč. Po príchode do nemocnice nám bola oznámená tá najhoršia správa čo len rodič môže vypočuť. Bol to šok čo ak ustúpi, zanechá pre rodičov tú najsilnejšiu a najdusivejšiu bolesť na celý život.   

Vtom šoku sme sa pohli z nemocnice a nakoľko dopravná nehoda sa stala len nejakých 100 metrov od nemocnice išli sme sa pozrieť na miesto. Bolo tam podozrivo poupratované už vtedy v tú nočnú hodinu, iba osvetlenie a rám od reklamy poukladané na kopu čakali na odvoz. Na ceste tiež žiadne stopy po takej havárii až na živý plot, čo bol oholený v zelenom páse. Došli sme domov, v hlave sa nám vírili myšlienky, že toto vlastne nemôže byt reálne, však sa zobudíme a všetko bude ináč, ďalšiu chvíľu sme sa pýtali čo sa na tej ceste vlastne stalo...Vedeli sme že Mirko nebol typ chlapca, čo je typické na dnešných chlapcov, navážať sa na aute a vystatovať sa, že je jeden s tých frajerov čo riskujú v meste s rýchlou alebo nebezpečnou jazdou. Pre neho auto bol len nevyhnutný prostriedok na presun ak potreboval isť na druhý koniec mesta alebo do roboty. Dokonca aj uvažoval o tom o štvrť na desať, keď odchádzal z domu, že si skočí pre bicykel do skúšobne  kde chodil hrávať na klavír s chlapcami, nakoľko ho naposledy nechal tam a pôjde na tom...Do rána sme sa tápali v neistote. Vtom nás napadlo že brat nášho suseda je náčelník na mestskej polícii, mohol by nám pomôcť s prístupom ku kamerovým záznamom, nakoľko dopravná nehoda sa stala rovno pod mestskými kamerami. Nech už sa stalo čokoľvek, musíme to vedieť. Ak by sa preukázala vina zo strany synčeka, tak by sme to prijali za fakt, hoc veľmi ťažko, ale ak nehodu zapríčinil niekto iný, tak kamerový záznam je najlepším dôkazom. Skoro ráno sme volali susedovi aby sa brata spýtal, či nevie pomôcť, no o niekoľko minút keď zavolal naspäť, len toľko povedal, že žiaľ večer tá kamera nešla je pokazená. Nemohli sme nič, len si to zobrať na vedomie a dúfať, že polícia zaistí aspoň z ďalších kamier záznam, nakoľko naokolo sú prevádzky a aj ČSOB banka, ktorá jednu z dvoch kamier mala nasmerovanú presne smerom k dopravnej nehode.  Dňa 21. 4. 2012 vyšetrovateľ zavolá manželovi a informuje ho o priebehu šetrenia, (odrazu mal telefónne číslo naňho) že má svedkyňu, ktorá bola vypočutá a aj druhýkrát potvrdila svoju výpoveď´. Videla ako Mirko išiel z Novohradskej na Masarykovu, potom čo zabočil doľava, od nemocnice veľkou rýchlosťou sa rútilo vozidlo rovno za ním a potom už došlo k nehode. To už do tej doby, tak manžel, aj  rodina, či známi, ktorí prešli tou cestou, každý sa len divil že žiadna brzdová stopa, ani stopa po šmyku a rovný úsek cesty, prečo vlastne zatočil doprava na tom mieste po ľavotočivej zákrute­? Prečo nebrzdil pred križovatkou keď chcel zabočiť doprava, a ak chcel isť rovno ďalej a preto nebrzdil, tak prečo náhle stočil volant doprava? Jediná stopa akurát vedľa cesty na trávniku, vidieť ako zišiel z cesty, ale tie ukazujú na rolovanie, nie na šmyk. Vtedy sme si mysleli že na tieto otázky nám polícia dá odpoveď po vyšetrovaní, však aj auto zaistili, zrejme vykonajú aj technickú ohliadku. Najzáhadnejšia bola rýchlosť čo mu prisúdili, 120 km/h v ľavotočivej zákrute na niekoľkých metroch, to je slušný výkon pre F1, a to by potom vyletel na druhú stranu. Pri tom rozhovore s vyšetrovateľom manžel mu povedal že sa mu tá rýchlosť zdá byť nereálna, na čo mu policajt  odpovedal že ani on si nemyslí že išiel takou rýchlosťou. Na otázku že kde je auto povedal že na dvore PZ ale on ho nedal odtiahnuť, že ho odtiahli Bystričania. Bystričania? Prečo sa angažujú do autonehody? Na toto nebolo zodpovedané. Nevedeli sme kde je Mirkov mobil, lebo nám ho v nemocnici nedali, či náhodou niekto v noci vtom zmätku neukradol, tak sa informoval u vyšetrovateľa ktorý povedal že je uňho v kancelárii v šuplíku, nakoľko mu ho musel večer zobrať lebo vkuse vyzváňal, ale pondelok bude mať službu tak mu ho vráti. 

V pondelok 23. 4. 2012  tak ako sa dohodlo, manžel išiel zobrať mobil na dopravný inšpektorát. Vyšetrovateľ menovite kpt. Mgr. Peter Barcaj,  nakoľko je verejný činiteľ tak aj jeho meno má byť verejné, mobil vrátil tak ako povedal aj s dokladom o prevzatí, ako to má fungovať pri úradných stykoch. Na otázku že kedy si môže isť zobrať auto iba prízvukoval, že to na ňom nezáleží. lebo to má kriminálka. Nepochopiteľné bolo už to, že nás neinformovali hneď o tom, že sa stala havária  a ani po zaistení stôp neoznámili, aby sme si dali odtiahnuť auto na vlastne trovy ako býva po nehode, tak to že kriminálka sa mieša do dopravnej nehody prišlo naozaj čudne a  desivo. Keď sa ho pýtal na svedkyňu či už bola vypočutá, tak povedal že tú vylúčil ako svedkyňu lebo má lepších svedkov, ktorých má predvolaných. Po príchode domov manžel kontaktoval jedného známeho z kriminálky, že tam je odtiahnuté naše auto, on nato že vie, ide sa naň pozrieť bližšie. Potom volá rozčúlene, že stojí pri aute a pozerá sa práve na tachometer a nechce sa mu veriť, ako kolegovia roznášajú reči o rýchlej jazde a pritom tachometer je zaseknutý v 50km-vej rýchlosti. Poznal Mirka, a sám tak ako aj my nechcel tomu veriť, že by riskoval pod kamerami tak jazdiť, a teraz sa aj presvedčil o tom, že sme mali všetci pravdu. 

          O čo teda ide polícii keď účelovo od prvej minúty klame o rýchlosti? Že p. Barcaj už v tú noc podal novinárom nepravú informáciu o rýchlosti jazdy, pritom vedel, že čo odznie v správach sa najviac ukotví v pamäti. Alebo práve to bol účel, veď potom už nikto nebude hľadať pravý dôvod nehody. Rýchla jazda možno aj užitie alkoholu sa potvrdí a je to v suchu, pravý vinník nehody je dobre zakrytý. Netreba lámať veľmi hlavu, už nám bolo jasné že na tej ceste sa udialo niečo, čo policajti potrebujú za každú cenu zakryť.  24. 4. 2012 sa konala ohliadka vozidla, dovtedy  manžel sa už snažil neraz dostať k autu, aby si ho sám obzrel, lenže ho tam nepustili, tak ho len cez plot vedel odfotiť, pritom polovica mesta sa okolo neho vystriedala, čo je zaznamenané na ich kamerách z policajnej budovy. Na ohliadku zavolali aj manžela ako majiteľa auta, ktorá prišla vhod sa dostať bližšie k autu. Mysleli sme si že príde mechanik aby preveril technický stav auta, no mýlili sme sa, to vyšetrovateľa nezaujímalo. Fotil vnútorný priestor, odoberal krvné stopy, že vraj potrebuje na zistenie či naozaj bol vodičom náš synček, až na nátlak manžela odfotil aj tachometer, čo vôbec nemal v úmysle, lebo že on už má auto pofotené. Nato došiel aj policajt so psom, vyšetrovateľ p. Barcaj medzitým pri motaní sa v vnútorných priestoroch auta z vrecka vloží na predné sedadlo vedľa vodiča kus skla, ktoré akože vtedy práve tam našiel s vyjadrením, že presne toto sme hľadali...Aké šťastie má niekto....To ale neuniklo manželovi a nechal si vysvetliť čo to vlastne je. Povedal, že to narkomani používajú na vyrábanie drog, manžel to aj odfotil stým že sa spýtal, že odkedy dopraváci vyšetrujú drogy. Vyšetrovateľ sa rozčúlil, že nech nefotí a nech sa do toho nemieša, lebo mu marí vyšetrovanie, a ukončil ohliadku. Vyšetrovateľ od začiatku vyšetrovania tvrdí, že auto on nedal zaistiť, kto to bol potom? Nikde v spisoch o priebehu vyšetrovania sa nenachádza zápis o tom, prečo  a kto dal auto zaistiť. Ak sa zaistilo auto pre podozrenie z trestného činu, tak majiteľ mal byť informovaný o tom čo sa stalo a že jeho majetok bude zaistený, lebo je predmetom vyšetrovania. Nestalo sa. Prečo? Keď bolo nejaké podozrenie na mieste dopravnej nehody, prečo nezavolali na miesto policajného psa na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia? Prečo až o štyri dní zaisťuje dopravák stopy v rozpore so svojimi právomocami, a to na dvore Obvodného oddelenia? Od nehody už ubehli štyri dni, pritom sa sním manipulovalo prvý krát, keď ho prevracali na kolesá, aj na fotkách z miesta nehody vidieť na okolí rozsypané veci z auta, ktoré na ďalších fotkách z dvora polícii už sú pohádzané do priestoru auta. Potom auto premiestňovali na políciu a p. Barcaj si svoje sklíčko napriek tomu všetkému nájde na sedadle spolujazdca a ide vyšetrovať niečo, čo nie je v jeho kompetencii. Pritom také veci ako technický preukaz čo mal Mirko pri sebe v obale na doklady aj s potvrdením o zaplatení poistného, čo manžel od neho pýtal, nakoľko potrebovali sme to k odhláseniu auta, tak to už dopravného inšpektora nezaujíma, ani to že pri zaisťovaní stôp na mieste dopravnej nehody stratila sa im jedna dopr. značka z auta. Povedal že ho nenašli, ale hromadu smetí, rukavice zdravotníkov a iný bordel z cesty nezanedbal pohádzať do auta. Na otázku či dal pátranie po dokladoch a značke ktoré mohli byť zneužité na trestné činy, tak povedal že zatiaľ nie. Tak načo čaká policajný vyšetrovateľ skoro týždeň po nehode a až na nátlak majiteľa vyhlási pátranie po dokladoch čo v skutočnosti sami policajti stratili. Po tomto všetkom sme chceli vedieť ako vlastne prebieha vyšetrovanie, tak manžel ako majiteľ auta žiadal nahliadnuť do spisov. Po dlhom naliehaní, lebo silou mocou chceli ho presvedčiť že nebol účastník nehody, tak nemá právo na nahliadnutie do spisov, a to už musel pohroziť sťažnosťou za porušenie práv vlastníka, predsa zavolali, že mu ukážu spisy.   

Nikto by neveril čoho sú schopní policajti keď potrebujú dokázať to čo si vytýčili za cieľ, alebo čo im je nariadené. Prvá nehoráznosť je stopa na ceste počítačom doupravovaná a prispôsobená pre účel teórie policajtov a to, že vo vysokej rýchlosti sa dostal do šmyku, potom ho otočilo o 180 stupňov do protismeru, narazilo bokom do pravého  obrubníka a následne zadnou časťou narazil do pouličného osvetlenia a reklamného pútača. Stopa ktorú polícia prisudzuje Mirkovi ale nie je stopa Citroenu C5, rozmer pneumatiky sa nezhoduje s rozmerom pneumatík na našom aute, a ani rozpätie kolies nesedí. Toto aj p.Barcaj uznal, napriek tomu to berú ako smerodajný dôkaz. Tá stopa môže byť ale presne tá ktorú mohlo zanechať práve to druhé auto o ktorom nechcú počuť. Okrem toho nie je na ceste zadokumentovaná žiadna iná stopa ktorá by potvrdila teóriu o šmyku v rýchlej jazde, následne otočenie o 180 stupňov, lebo ani iná tam nebola. Taká kolízia by zanechala poriadne pomaľovanú cestu s čiernymi pásmi, a na veľmi dlhú dobu, čo vidieť inde na cestách kde sa stala nehoda. Na ceste ale nie je ani škvrnka čo by túto teóriu potvrdila. Na jednej fotke vidieť ale presný opak tvrdenia policajtov a to ako v tráve v smere jazdy opúšťa vozidlo cestu bez šmyku, kolesá sa točili nakoľko tráva je pekne zvalená a nie vytrhnutá, ako by bola po šmyku. Potom čo videl manžel spôsob manipulácie so stopami sme zbadali, že policajti nemajú v úmysle podľa zákonov vecne a spravodlivo vyšetriť dôvod dopravnej nehody, požiadal o kópiu spisov načo sme mali právo, no podľa nich, sme nemali. Dlhé týždne sme vyžadovali svoje práva o vrátenie majetku čo protizákonne zadržiavala polícia bez oznámenia. Dodnes nemáme o tom doklad, že kto a prečo zaistil auto. Nakoniec na manželov nátlak že podá sťažnosť za porušenie jeho práv k súkromnému majetku 11. 6. 2012, štyri mesiace po dopravnej nehode, si mohol ísť pre auto. Objednal odťahovku a išiel ho zobrať, nikto sa ho nepýtal na nič ani nikto z policajtov neprišiel odovzdať, otvorili bránu a jednoducho si ho naložili na odťahovák a odišli. Takto funguje polícia na Slovensku. Dodatočne dopravák Barcaj vypísal odovzdávací doklad aby mohol založiť. Dovtedy sme si mysleli že polícia chce len pre nich čo najjednoduchšie zvaliť vinu na nezodpovedného, opitého, nadrogovaného vodiča, aby mohli rýchlo uzatvoriť nehodu, veď on sa už brániť nevie, prečo by sa zaťažovali s hľadaním toho kto v tom druhom aute bolo popisovala svedkyňa, ktorú potom nepotrebovali lebo im kazila teóriu, tak to funguje obvykle. Lenže ako sme mali auto na dvore videli sme že ani nie je tak poškodené ako sme si mysleli.

Veď pri tej rýchlosti čo udávali muselo byť na šrot, no nebolo tak, ale bolo na ňom niečo, čo aj manžel až po niekoľkých dňoch zbadal a to, NA DVERÁCH VODIČA BOLA VÝRAZNÁ STOPA PO STREĽBE. Nechcela som tomu veriť, nechcela som si pripustiť že niekto by po Mirkovi strieľal, v meste kde ho každý kto poznal, poznal len v dobrom, nikdy s nikým nemal žiadny konflikt, a to v centre mesta pod mestskými kamerami

Po tomto zistení sme sa ďalej domáhali po spisoch aby sme mali v rukách niečo od čoho by sme sa mali odraziť a ktorým smerom sa pohnúť. Hra na schovávačku prebiehala takou formou, že na žiadosť čo bolo poslaná v ten istý deň na dopranú políciu, na okresnú políciu a na prokuratúru, postupne prichádzali odpovede že spisový materiál sa u nich nenachádza nakoľko ich má ten druhý...a tak dookola. Výsmech spravodlivosti, veď jedna kópia vždy zostáva na každom úrade z tých dotknutých. 28. 3. 2012 na výsluchu manžel apeloval a vyžadoval svoje práva na spisový materiál, na záver mu vytlačili zápisnicu na podpis, ale nemal pri sebe okuliare, tak nemohol prečítať a tak ani nepodpísal. Policajti nato povedali, že ani nemusí veď oni sú dvaja, stačí ich podpis, nato si manžel vyžiadal kópiu že ju prečíta doma a keď ju podpíše, tak im vráti.

V TEJ ZÁPISNICI NAMIESTO POUČENIA O PRÁVACH POŠKODENÉHO ALEBO SVEDKA, ČO ZO ZÁKONA TAM MUSÍ BYŤ, BOLO DOPÍSANÉ, ŽE SA ZRIEKA PRÁVA NA NAHLIADNUTIE DO SPISOV!!!

Manžel hneď napadol mailom tento podvod voči nemu a znova vyžiadal kópiu celého spisu. Pol roka sa vyšetruje dopravná nehoda a nemohli sme sa dovolať vysvetlenia, že čo sa stalo na ceste ten večer, ale ani k tomu čo im tak dlho trvá. Ani sme sa odvolať nemohli na žiadnu inštitúciu nakoľko sme netušili kde to celé speje.  V nemocnici nám dali stručný pitevný nález s tým že nám polícia dá kompletný so spismi. Keď som prečítala nič som nerozumela z tých latinských odborných výrazov, ale zástupkyňa oddelenia ochotne popísala každý nález polopaticky.

Potom ma preskočil mráz, tak som sa jej spýtala že to nie sú také vážne zranenia tak prečo potom zomrel? Nato povedala že je pravda, že ani jedno zranenie nemal smrteľné, on totižto zomrel na vykrvácanie!!! Tá odpoveď´ prišla tak ako keby som druhý krát mala stratiť svojho syna. Veď záchranka ho odovzdala stabilizovaného do niekoľkých minút veď nehoda sa stala skoro pod oknami nemocnici, prečo za tri hodiny nič neurobili pre jeho záchranu, iba sa pozerali ako pomaly vykrváca??? Stále sme nevedeli nič konkrétnejšie, lebo spisy sme nemali, nemohli sme napadnúť nič kým sme čakali že možno polícia to všetko vyšetrí, veď je to ich povinnosť.   
 

Pokračovanie v ďalšej časti   
Svedectvo matky nebohého Mirka Zachara spracoval:

Vladimír Pavlík                                                                           

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka