Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
V r. 1991 až 1993 sa začala ďalšia fáza programu, ktorá skončila podpisom dohody medzi Ukrajinou a Európskou Úniou r. 1994. Áno, vidíte dobre, Ukrajina podpísala dohodu s EÚ už r. 1994. Tak prečo teraz spustilikampaň, že Ukrajina nechce podpísať dohodu s EÚ? A tu to všetko začína.
Dňa 10. novembra 1994 bola ukrajinským parlamentom – Vrchovnou radou Ukrajiny – ratifikovaná Dohoda č. 237/94 – BP medzi Ukrajinou a Európskou Úniou. Text tejto dohody je k dispozícii na oficiálnej stránke Vrchovnej Rady Ukrajiny. Za EÚ boli signatármi Dohody tieto krajiny: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxemburg, Holandsko, Portugalsko a Veľká Británia. Za Ukrajinu ju podpísal vtedajší predseda ukrajinského parlamentu, O. Moroz. Dostatočne kvalifikovaná zostava – nie? Ale prečo práve EÚ chce túto Dohodu „PREPODPÍSAŤ“?
Odpoveď je až zarážajúco jednoduchá. Stačí si spomenúť na dejiny, lebo v histórii to už prepísali.V čase prípravy Dohody prebiehalo jadrové odzbrojenie Ukrajiny, pretože táto po rozpade ZSSR r. 1991 sa stala hneď od svojho vzniku treťou najsilnejšou jadrovou veľmocou sveta. No nie je v plánoch Západu, aby sa rozširoval okruh slovanských krajín s jadrovými zbraňami. Namiesto Ukrajiny je dnes v tomto „Klube“ Izrael...
EÚ sa zaviazala – ako kompenzáciu za jadrové odzbrojenie – zaplatiť Ukrajine veľkú sumu, ktorá mala zahŕňať aj sľubované náklady na likvidáciu následkov Černobyľu. A čo sa stalo? Hádate správne. Európska Únia NEVYPLATILA Ukrajine ANI CENT. Ukrajinské jadrové hlavice odviezli Američania na likvidáciu do Amarilla v Texase, následky – ako je známediverzie CIA – černobyľskej katastrofy si musela Ukrajina zafinancovať z vlastného vrecka. No a keďže nemá žiadne jadrové zbrane, tak ju nikto viac neberie vážne. A aby sme vedeli o čo sa hrá – v prepočte na dnešné kurzy dlhuje EÚ Ukrajine 160 miliárd EUR. Tu môžeme citovať W. Churchilla: „Nikto vám nemôže dať toľko, ako ja sľúbiť“. A Ukrajine ostali iba „oči pre plač“. Pretože EÚ nedodržala dohodu – ktorá je však stále právne platná –a navyše je jasné, že tak ani nehodlá urobiť, tak radšej chce dosiahnuť podpis úplne novej dohody – môže sa volať hocijako honosne, napríklad „asociačná“ – čím by sa automaticky anulovali záväzky vyplývajúce zo starej dohody. No a na to sú dobrí kadejakí tajtrlíci – nech to je aj Kličko. Tento je viac ako 10 rokov občanom úplne cudzej krajiny – Nemecka – ale rád by sa stal – možno po víkendoch – ukrajinským prezidentom. Dôvody sú očividné.
Ak by ukrajinský prezident zrušil dohodu, na základe ktorej má Ukrajina – úplne legálne – dostať od EÚ obrovskú sumu, stal by sa okamžite zradcom vlastného národa. Všetky rozprávky o „tajnej ruke Moskvy“ sú iba výmysly – hlavné je zrušiť platnú Dohodu.
Na tejto situácii sa už priživujú hyeny – bývalý poľský prezident, ktorý navštívil Majdan, by tiež rád dostal „poľské zeme nazad“. Ukrajinského prezidenta nenavštívil, ale Timošenkovú, ktorej dokázali obchodovanie s drogami, vo väzení pozrieť bol. No aktivizujú sa aj Rumuni či Maďari.
Táto kombinovaná akcia USA a EÚ je načasovaná po 20 rokoch, kedy už nastúpila nová generácia, ktorá bola vychovaná demokraticky, t.j. nemá iný názor ako demokratický – je teda nevedomá a ľahko programovateľná. No a vidia aj osobný prospech. Núka sa tu ale jedna otázka: Prečo túto dohodu nepodpísal predchádzajúci prezident, známy prozápadný „Brown nose“ Juščenko? Tento by ani nezaváhal. Keď pred časom pochopili, že Ukrajina nepodpíše novú Dohodu, ktorá by zrušila povinnosť EÚ platiť, tak vytvorili novú vlnu tzv. „ukrajinyzácie“ a inštalovali najskôr Juščenka pomocou Prvej oranžovej (sieťovej) revolúcie. Jeho úloha bola tak zmeniť povedomie Ukrajincov, aby sa obľúbenosť eurointegrácie dostala čo najvyššie. Dnes je na Ukrajine tak upravená verejná mienka, že cca 40% Ukrajincov je za vstup do EÚ. V r. 2004 bolo 70% obyvateľstva proti, pretože sa chceli pripojiť k slovanskému, a nie anglosasko-germánskemu zoskupeniu. Juščenko teda vyhral 5. vlnu „ukrajinyzácie“, ale jednako podpis novej Dohody sa ešte nedal realizovať. Nastúpil Janukovič, ale tento sa v čase svojho funkčného obdobia neočakávane „zobudil“ a pochopil o čo Západu ide. Nuž, postavil sa na odpor a za záujmy Ukrajiny. Veď ide o obrovskú sumu. Ale ak EÚ nedostane Ukrajinu, t.j. všetky jej surovinové zdroje, tak reálne hrozí európsky defolt. Hrá sa naozaj oveľa.
Pred tým, ako si priblížime niektoré detaily skutočných, naozaj demokratických dôvodov, prečo Západ vlečie Ukrajinu tam, kde ju vlečie, ešte niekoľko poznámok. V prvom rade samotný názov „Ukrajina“ ako krajina. Takáto krajina – máme na mysli názov – začala existovať až v čase násilného uchopenia moci v Ruskom impériu boľševikmi – tiež vycvičenými a financovanými Anglosasmi. Ale tu by sme tých, ktorým ide o detaily odporúčali na knihy bývalého pracovníka britskej spravodajskej služby Dr. Colemana a prípadne Američana J. Marrsa. Mimochodom, práve boľševici premenovali aj krajinu Kazakstan (stan, t.j. stanovisko Kazakov) na dnešný Kazachstan.
Boľševici zaviedli názov „Ukrajina“ – my už vieme, že v minulosti to vždy bola Rus, neskôr Kyjevská, predtým Červená, alebo Malá. Teda Veľká Rus bolo územie čiastočne predstavené dnešným Ruskom, Malá Rus bola dnešná Ukrajina a Maličká Rus bolo naše územie, územie Západných Slovanov. Okrem Slovienov – opakujeme Slovienov, t.j. Slovenska a Moravy – tu patrilo Česko, Poľsko minimálne po Vislu, polabskí Slovania, Maďarsko, Slovinsko, Srbsko atď. Jednou z hlavných úloh prístupu „rozdeľ a panuj“, teda presnejšie „rozdeľ a podrob si“ je zmena, t.j. preprogramovanie nášho spoločného povedomia tak, aby sme sa ani necítili Rusmi, ba naopak, aby sme sa navzájom aj nenávideli. Minimálne na našich územiach sa im to naozaj veľmi
dobre podarilo.
Z dnešného pohľadu – toto je v ukrajinskom probléme dôležité – ide aj o peniaze. Málokto si dnes uvedomuje, že to, čo dnes voláme honosne „medzinárodný obchod“ dnes existuje iba na základe dvoch krajín dnešného sveta: Ruska a Číny. Rusko poskytuje celému svetu suroviny a Čína výrobné kapacity. Anglosasi si tlačia papieriky, ktoré dávajú týmto dvom štátom – aj ostatným – za skutočné hodnoty – dokedy budú naše krajiny spať?
Ale možno to už nebude trvať až tak dlho... lebo ide iba o to, kedy to dôjde väčšine masy národa. Ale aby sme boli úplní, čiastočne do tohto pridávajú ako suroviny tak výrobné kapacity aj niekoľkí ďalší väčší hráči dneška – India, Brazília a podobné krajiny – ale nič neprekoná vedúcu rolu Ruska a Číny. No a Ukrajina znamená pre EÚ „aspoň niečo“ ako surovinový zdroj, ale – a to treba vedieť – nič iné. Metropola predsa nikdy neposiela peniaze do provincie. Nuž, kde a kedy to teda na Ukrajine naozaj všetko začalo?
Vedomosti: Evropa jako periferie a nesmyslný boj o Ukrajinu
23.01.2014 16:50
Nesmyslný a bezvýsledný boj o Ukrajinu, který svádí Rusko a Západ už dvě desetiletí, vstoupil do nejničivější fáze. Jestli se situace začne ubírat podle nejhoršího scénáře, s opravdovým krveprolitím a odchodem akceschopné ústřední vlády ze scény, nebude o něčím vítězství ani řeči, napsal ruský list Vedomosti.
Rusko, Evropská unie a USA v posledních měsících v ukrajinské hře neustále zvyšovaly své sázky. Teď hrozí, že se ocitnou na pokraji ostré politické krize, která nadlouho otráví jejich vztahy.
Situace okolo Ukrajiny je nesmyslná, protože je v rozporu s globálními politickými zájmy všech velkých hráčů. Jejich kroky vedou iracionální obavy a stereotypy z již minulé éry velké evropské politiky 17. až 20. století. To byla doba, kdy se o osudech světa rozhodovalo na bitevních polích Evropy jako centru světové ekonomiky, vědy, techniky a kultury. Hegemonie v Evropě znamenala světovou hegemonii.
Rusko bylo obrovskou, ale chudou agrární a surovinovou říší, bojující o vliv na bohatší země Západu, o přístup k moři, o úrodná území na jihu a západě.
Občas se blížilo k roli evropského hegemona, většinu času ale bojovala s pokusy o hegemonii jiných států. Mnohé z ruské imperiální politiky podědil Sovětský svaz. Evropa byla hlavní scénou studené války.
To vše je minulost. O osudu světa se už nebude rozhodovat v Evropě, ale v Asii. USA otevřeně vyhlásily, že přenášejí do Asie těžiště své vojenské infrastruktury. Rusko bez veřejných prohlášení dělá totéž. Evropa se mění ve strategickou periferii.
Hlubokomyslná prohlášení o osudovosti ukrajinské role pro budoucnost Ruska a východní Evropy popisují mizející realitu, a to platí i o výroku Zbigniewa Brzezinského: "Bez Ukrajiny přestává být Rusko impériem, ale se zaprodanou, a tím pádem podřízenou Ukrajinou, se Rusko stává impériem automaticky."
Budoucnost Ruska je předurčena jeho polohou a demografií. Rusko bylo, je a v dohledné budoucnosti bude především vývozcem surovin. Růst poptávky po surovinách se odehrává tam, kde se odehrává i růst průmyslové výroby. A to není v Evropě, ale v Asii.
Evropská unie nepochybně ještě dlouho bude největším hospodářským partnerem Ruska, ale tato role se bude postupně snižovat. Ještě nedávno největším obchodním partnerem Ruska bylo Německo, nyní ho však zdaleka předstihla Čína. Těžiště ruské ekonomiky se bude přemisťovat na východ.
Ačkoliv je to těžko uvěřitelné, dříve či později se ekonomicky aktivní část populace bude znovu stěhovat za Ural. Nápad přemístit hlavní město na Sibiř se přijímal jako naprostá utopie, ale postupně tato myšlenka přestává být něčím mimořádným a už se najdou politici, kteří ji veřejně podporují.
Mimo kontext velké evropské politiky, která odchází do minulosti, přestává být Ukrajina hlavní cenou. Stává se prostě nefungujícím státem, potácejícím se na hraně bankrotu, bez jakékoliv mezinárodní autority, s neakceschopným státním aparátem, se zničenou ekonomikou, rozdělenou populací a omezenými zdroji.
Současně boj o Ukrajinu je jedním z hlavních jablek sváru mezi Ruskem a USA. Ovzduší nedůvěry brání součinnosti Ruska nejen s Washingtonem, ale i s celým systémem asijských aliancí vedených USA, jejichž členy jsou i některé z největších světových ekonomik.
Samozřejmě, Rusko má řadu hospodářských, vojenských a politických zájmů na Ukrajině, které bude bránit za jakoukoliv cenu. Ale sotva jde o plány na rozdělení, anexi či podřízení si Ukrajiny. Tak pochybný podnik by nepřinesl žádné zjevné výhody, ale vytvořil by spoustu neřešitelných potíží. Ani EU a USA, válčící s přízrakem obrody ruského impéria, nejsou připraveny převzít za Ukrajinu odpovědnost.
Ani jedna ze stran nemůže vyhrát. Zájmy každé jsou omezené a v mnohém končí nepřípustností dominance protivníka. Boj je neperspektivní a destruktivní pro všechny.
Pro obě strany je obtížné přiznat, že ukrajinská otázka je věcí minulosti.
Ale dříve či později se uzná, že zájmy všech hráčů na Ukrajině jsou omezené a ve skutečnosti si neodporují. O budoucnosti se rozhoduje jinde. Ukrajinu je záhodno ponechat samu sobě.
EU a USA diktátorky sa medzi sebou dohadujú, komu dovolia vládnuť na Ukrajine po násilnom prevrate Náměstkyně ministra zahraničí USA se necenzurně vyslovila o EU
7.02.2014
Náměstkyně amerického ministra zahraničí Victoria Nulandová se v telefonním rozhovoru s americkým velvyslancem na Ukrajině Geoffreyem Pyattem necenzurně dohadovali o tom, komu dovolí vládnout na Ukajine po násilném odstranění demokraticky zvolené vlády.
Záznam tohoto rozhovoru se objevil na Internetu včera. Nulandová a Pyatt projednávali a schvalovali kandidatury z řad ukrajinských pučistických geryl na posty ve vládě Ukrajiny.
V komentáři k incidentu potvrdila mluvčí ministerstva zahraničí Jennifer Psakiová autentičnost zavěšené na Internetu nahrávky. Přitom poznamenala, že se Nulandová již omluvila partnerům v EU.
Včera přišla Nulandová na dvoudenní návštěvu a podporu kolaborujících pučistických individuí Ukrajiny.
Taká je prax podvodných demokratiek oboch pohlaví s feministickým „rozumom“ o demokracii všade vo svete.
Unia mužov Slovenska – Hnutia pre rodiny, Klub žien a matiek
Ps: My už tieto diktátorské praktiky Medzinárodného podsvetia na ovládnutie a okradnutie slušných a civilizovaných ľudí máme dávno odhalené! Ukrajinci ešte nie?