"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Keď dobrovoľná samovražda zo zúfalstva bola pre nich vykúpením      

                      

          Krátko po Novembri 1989 by ma ani vo sne nenapadlo, aké zvrhlé a sadistické kreatúry či monštrá sú a budú súčasťou slovenského národa. Keby sme sa pozreli do ich rodokmeňov, tak by sme zistili nasledovné: pradedovia gardisti a arizátori, dedovia eštebáci, otcovia normalizátori a synovia úspešní ponovembroví komunistickí kapitalisti, či kapitalistickí komunisti, ktorí tu za necelých 23 rokov stačili zosofistikovať a poľudštiť tie najzvrhlejšie zločiny proti ľudskosti zo strany fašizmu, nacizmu a boľševizmu cez ekonomiku. Čierne duše Hitlera, Heydricha, Himlera, Lenina, Stalina, Pol Potu a im podobným v horúcom pekle musia blednúť závisťou, čo v mene tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem dokáže to ponovembrové SS-gestapo z vysokej slovenskej politiky. A je úplne jedno, akého je politického zamerania, pokiaľ sú súčasťou koalície. Zatiaľ čo hitlerovský fašizmus a nacizmus sa snažil zotročiť cudzie národy, zmocniť sa ich nerastného bohatstva a strategickej výroby, ponovembrové sofistikované slovenské fašistické zberby práve naopak, umožnili cudzine zotročiť a zapredať nielen vlastný národ, ale aj rozdať a rozpredať všetko to, čo malo a má pre Slovensko strategický význam a dlhodobé hodnoty. To všetko v mene ich vlastného blahobytu. Správajú sa ako tie najzúrivejšie šelmy, mysliac si, že tu budú večne. Až doba po Novembri 1989 ukázala, že Slovensko nikdy nebolo a nie je pod patronátom Sedembolestnej Panny Márie, ale pod patronátom samotného Antikrista. Veď povýšiť hodnotu zvieraťa nad úroveň človeka, ako to robili a robia tieto Antikristove plody, patrí do kategórie tých najbeštiálnejších zvrhlostí na tejto planéte. Keď jedna načierno ulovená ryba je povýšená nad dohnanie slovenského občana k sociálnej samovražde zo strany štátu, keď pytliak je odsúdený, v protiklade s beztrestnosťou zločincov z vysokej politiky, ktorí cez tzv. ekonomické reformy, dokonca nevyhnutné, uštvú až tak slabších jedincov, že tí si siahnu na život. Tak isto, ako aj ich osobný blahobyt vykúpený slzami, zúfalstvom a žiaľom vlastného národa, ich posúva do kategórie tých najzvrhlejších zločineckých netvorov, majúcich ľudskú podobu.

          Práve takéto prednovembrové komunistické a eštebácke zberby prišli s myšlienkou tzv. zvrchovaného a svojbytného Slovenska, no nie pre blaho slovenského národa, ale pre svoje vlastné blaho, blaho svojich rodín a blaho cudziny. Skrývali a skrývajú sa za národ, hoci ním pohŕdali a pohŕdajú. Boli to práve oni, ktorí nám cez istého Václava Havla a VPN vsugerovali, „že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“, či to vepeenkárske „nie sme ako oni“. Miesto toho, aby po Novembri 1989 odvisli na kandelábroch v rámci zákona o treste smrti, tak tento bol nimi zrušený. Keď sa pozrieme do nie tak dávnej minulosti a porovnáme to s dnešnou realitou, tak môžeme pochopiť, prečo, pokiaľ sú komunisticko-fašistickí a eštebácko-fašistickí zločinci v opozícii, tak jediné čo dokážu, tak rozvracajú – a keď sú v koalícii a majú moc, tak bezbreho kradnú. Dokázali zneužiť nielen radových komunistov, ale aj ostatných občanov. Práve takýto sa stali jadrom nielen HZDS, SNS, SDĽ a Smeru, ale prakticky aj ostatných tzv. pravicových strán.

          Máme ešte v živej pamäti ako sa robili tzv. holandské dražby tesne po Novembri 1989. Tu sa začal prvý krok k rabovaniu Slovenska. A pokračovalo to nebývalým tempom počas premiérovania zlodeja, zakladateľa a krstného otca ponovembrového slovenského štátneho terorizmu a protislovenského škodcu Vladimíra Mečiara. Keď ho vymenila tzv. reformne – pravicová koalícia pod vedením riťoleza cudzej štátnej moci Mikuláša Dzurindu a najsprostejšieho ministra financií v histórii Európskej únie Ivana Mikloša, zločiny proti ľudskosti voči vlastnému národu dostali zelenú ešte vo väčšom tempe. Mečiarovským arcizlodejom boli ponechané ich nakradnuté majetky, či už hmotné alebo finančné – a keďže toto všetko chýbalo v štátnom rozpočte, prišlo zlaté teľa tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem. Ťarcha bola prenesená na nevinných občanov systémom kolektívnej viny za politické a ekonomické zločiny mečiarovskej zberby, ktorí tu nič neukradli, nevytunelovali, nebrali  miliónové pôžičky z bánk, ktoré nesplácali. Začala sa éra sociálnych samovrážd, keď slabší jedinci neboli schopní toto uniesť – a došli do štádia, keď v predčasnom ukončení života videli jediné východisko. Stali sme sa, aspoň tak nás cudzina nazývala, reformným ekonomickým tigrom východnej a strednej Európy. Čím viac sociálnych samovrážd, čím viac ľudského utrpenia, tým sme boli reformnejším ekonomickým tigrom. Stali sme sa investorským rajom pre rôznych gauner-investorov, ktorí sa prišli ku nám nabaliť.

          Čím viac pravicovo-fašistická dzurindovsko-miklošovská zberba a im podobní nenávideli a pohŕdali vlastným národom, s tým väčšou poníženosťou slúžili západným bankám a investorom. Rozdávanie cudzine považovali za významné reformné kroky, keď mali dať najchudobnejším a najbezbrannejším, tak to považovali za prejedanie na úkor štátneho rozpočtu. Keďže Mikuláš Dzurinda bol pred novembrom 1989 len zbabelým občianskym hovnom, riadiaci sa krédom „lepšie je sa mýliť so stranou, ako povedať pravdu proti strane“, vzrastom pripomínajúci Napoleona, hrajúci sa na veľkého politika, cynicky prehlásil ohľadom tohto ekonomického fašizmu pre mesačník NR SR euroREPORT – č. 12/2005 aj toto: „REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ“. Otázkou ale je, prečo tie reformy neboleli práve tých konkrétnych zbojníkov, ale len nevinných občanov. Odpoveď je vcelku jednoduchá: títo arcizlodeji potom finančne podporovali a dotovali pravicovú koalíciu. A spokojnosť s takouto pravicovo-fašistickou politikou prakticky za celú cudzinu mohol vyjadriť Lars Christensen z Danske Bank, keď pre agentúru Reuters dňa 18. 4. 2006 povedal: „POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU“.

          A vôbec Dzurindu, Mikloša a spol. netrápilo, že jeden z týchto pravicových ministrov – minister školstva za KDH Fronc, vo svojej správe napísal aj toto: „Mládež ostro zasiahli sociálne zmeny v spoločnosti. Až 30 % detí do 15 rokov je vystavených chudobe. Podľa psychológa Mirona Zelinu z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského hrozí, ŽE DEPRESIA SA STANE NA SLOVENSKU PANDÉMIOU NÁRODA A MOŽNO HOVORIŤ O NEUROTIZÁCII POPULÁCIE A RODÍN ZVLÁŠŤ. Šéf výskumného ústavu detskej psychológie Tomáš Kováč potvrdzuje, že depresia u čoraz väčšieho počtu dospelých aj detí SÚVISÍ S EKONOMICKOU SITUÁCIOU. Je veľký rozdiel medzi tým, čo hovorí oficiálna politika a skutočnou ekonomickou situáciou rodín“.

          Teraz je situácia omnoho horšia ako v tom období, no neoboľševik a pohrobok Mečiarovho štátneho terorizmu Robert Fico s hrdosťou tvrdí, akí sme úspešní a máme byť na čo hrdí. Smer-tzv. sociálna demokracia s obľubou tára piate cez deviate o nejakej sociálnosti. Mal som sa možnosť o tom presvedčiť, keď som 6. 5. 2008 otvorenými listami požiadal premiéra Fica, predsedu parlamentu Pašku, prezidenta Gašparoviča a poslanecké kluby Smer, ĽS-HZDS, SNS, SDKÚ-DS, KDH a SMK a dal som návrh na umiestnenie pamätnej tabule obetiam sociálnych samovrážd v budove Národnej rady SR. Pridal som tento text:

          Skladali ste, a svojím podpisom ste stvrdili sľub, že budete slúžiť občanom Slovenskej republiky. Miesto toho slúžite sami sebe, svojim rodinám, investorským zbojníkom zo zahraničia a politickým spolupartajníkom. Následky za ekonomické zločiny Vami napáchané, či vo Vašom mene napáchané, ste vedome, systémom kolektívnej viny, preniesli na nevinných občanov. Najodpornejším spôsobom ste popreli a popierate ich najzákladnejšie práva a slobody. Vrátane práva na slušný život, ako aj život samotný. Rozvrátili ste rodiny, duševne ste povraždili státisíce občanov, nezanedbateľný počet z nich ste dohnali k sociálnym samovraždám. Cez ekonomiku dlhodobo bránite slovenským ženám aby rodili deti, čím sa spolupodieľate na úbytku vlastného národa. Robili ste a robíte to vedome a cieľavedome v spolupráci so sionisticko-židovskými lichvármi zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, keď tieto pokusy ste cynicky nazvali ekonomickými reformami. Váš blahobyt je zrealizovaný na úkor blahobytu radových slovenských občanov. Ako čiastočné odškodnenie z Vašej strany navrhujem, aby v budove Národnej rady SR bola umiestnená pamätná tabuľa s takýmto textom:

                                            OBETIAM SOCIÁLNYCH SAMOVRÁŽD

Odpustite nám, členom ponovembrových vlád a parlamentov, že za ekonomické zločiny nami napáchané, či v našom mene napáchané, sme systémom kolektívnej viny následky preniesli na nevinných občanov. Nezanedbateľný počet z nich sme takto dohnali k sociálnym samovraždám. Preto patríme k odpadu slovenského národa.

          Odpísali mi len z prezidentskej kancelárie a z Poslaneckého klubu KDH. Ostatní svojim mlčaním a cynizmom dokázali, že sa s týmito zločinmi proti ľudskosti stotožnili.

Vladimír Pavlík



    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka