"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ivan Gašparovič - príbeh z autosalónu v Inchebe               

Jedna reálna historka z prvej ruky, žiadny výmysel ... Ono sa to totiž počas autosalónu (aj po ňom) dosť riešilo!!! Takže: bratislavský autosalón v Inchebe, prvý (tzv. "novinársky") deň.

Po autosalóne sa prechadza prezident-automobilový pretekár, so svojou suitou a ochrankou, Rozin ich sprevádza. Sem tam sa niekde pristavia, okolostojaci si ho pofotia, pokračuje ďalej. Zastavi sa pri Mercedese, Škodovke, BMW, berie značky vlastne rad za radom, sem tam v nejakom aute posedí, niektorí vystavovatelia sa mu vyložene tlačia do zadku, iní su vlažnejší.

Na konci výstaviska je expozícia obytných áut a karavanov. Gašparovič zrejme prejavil záujem pozrieť sa do niektorého karavanu, lebo z jeho suity jeden chlapik odbieha smerom k expozícii trnavského predajcu karavanov a vysvetľuje niečo v tom zmysle, že "... príde k vám za chviľu prezident, pripravte sa ..." atd. Vystavovateľ: "O.K., je mi to jasné! Pripravim sa !!!"

Pripravil sa. Za tých pár minút, kým prezident a jeho sprievod dokráčali k jeho expozicii, pozatváral a pozamykal dvere (dovtedy boli pootvárané dokorán) na všetkých karavanoch, ktoré vystavoval, prospekty zo stojanov poukladal na jednu kopu na stôl ... Prišiel Gašparovič, prešiel doprostred jeho expozície, k vystavovateľovi, povedal niečo v tom zmysle, že aké sú tie karavany pekné, že sa mu to vždy páčilo, že to je ako dom na kolesách a ktorý by si teda mohol pozrieť aj zvnútra. Predajca ani nemrkol obočím, a povedal: "Žiadny!"

Gašparovičovi skoro zabehlo ... "Prosím ?!?" A predajca zase zopakoval: "No veď vám hovorím: žiadny! Mne sa karavany tiež vždy páčili, ale za komunistov, keď ste vy boli prokurátorom, som si ich mohol tak akurát v kempe na Balatone zvonku obzerať, keď tam s nimi nemci a rakušáci kempovali. Tak sa popozerajte aj vy, ako som sa ja pozeral vtedy!!! Nech sa vám páči pokochať sa!" Totálne dusná situácia - niekto z Incheby tlmeným hlasom žiadal vystavovateľa, nech aspon jeden karavan odomkne, že pán prezident by sa chcel pozrieť dovnútra. Vystavovateľ, stojac tak 2-3 metre od prezidenta, pokojne a nahlas povedal: „Karavany sú moje, otváram ich pre koho ja uznám za vhodné, ja som tohoto pána nevolil, za výstavu som riadne zaplatil, tu som pánom ja!“ Gašparovič zrazu nevedel, či zostať alebo odísť, alebo čo má vlastne povedať - doslovne mu zabehlo. A tak jeden z inchebákov, chcel zachrániť situáciu, a vraví: „Takže pán prezident, bohužiaľ, karavany sa nedajuú otvoriť, počkajte aspon nejaký ten prospekt vám zoberiem, tam sú určite nejaké fotky z interiérov ...“

Vystavovateľ sa k nemu ale otočil a vraví: „Bohužiaľ, prospekt vám dať nemôžem, mám ich málo, ledva mi vystačia pre vážnych zákazníkov, ktorí aj chcú naozaj kúpiť karavan, sorry, nemôžem!“ (... mal ich veľkú kopu na stole a aj na stoličke, vedľa karavanov boli iba prázdne stojany na prospekty ... !!!)

Prezident a jeho suita, celí stuhnutí, postáli ešte minútku – a potom odkráčali tam, odkiaľ prišli ...

Vystavovateľa po odchode delegácie o nejakú hodinu prišli riešiť inchebáci do stánku (karavany boli už zase dokorán pootvárané), neviem, či ho nechceli z výstavy aj vyhodiť, ale on zase pokojne argumentoval: „Ja som si túto výstavnú plochu zaplatil, v zmluve nebolo, že sa musím na prezidenta usmievať, ja som ho nevolil a ani na ulici, kebyže ho stretnem, ho nepozdravím a ani ruku mu nepodám. A kľudne sa môžeme súditť o náhradu škody, ak ma vyhodíte !“ A tak ho tam nechali, a vlastne nič sa neudialo, bol by to býval pekný škandál, keby to boli ďalej rozmazávali ... !!! 
    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka