"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Násilne donútený k emigrácii      

                      

                   Dnes, po vyše dvoch desaťročiach od Novembra 1989, zrealizovaného puču v réžii konkrétnej pretransformovanej prednovembrovej komunisticko – fašistickej a eštebácko – fašistickej verbeže a vlastizradnej chartistickej nomenklatúry, už môžeme do detailu pochopiť to havlovské „pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“ či heslo vtedajších špičiek z VPN „nie sme ako oni“. Už máme dostatok dôvodov na to, aby sme sa presvedčili, ako táto komunisticko – eštebácka verbež si vysvetlila tieto dva pojmy. Zradili a zapredali nielen vlastný národ, ale aj radových komunistov. Pre svoje zločinecké a zlodejské ciele obetovali aj robotnícku triedu, za ktorú sa do novembra 1989 s obľubou skrývali a zaštíťovali sa ňou. Dokonca išli až tak ďaleko, že sa skrývali aj za preliatu krv robotníckej triedy.

          S obľubou nám táto zločinecko – zlodejská verbež, toho času úspešní komunistickí kapitalisti či kapitalistickí komunisti pripomínajú, ako sa bezcitne arizovalo počas éry vojnového Slovenského štátu. Dovolím si tvrdiť, že väčšina vtedajších arizátorov by mohla len závidieť tým dnešným arizátorom, ako sa oni zmocňujú cudzieho majetku, dokonca cez zákony, ktoré si za týmto účelom vytvorili. Mnohí ľudia, padnúci do osídiel ich pavučiny zaplatili za to vlastným životom, na ktorý si zo zúfalstva siahli, mnohí po neblahých skúsenostiach ktoré zažili na vlastnej koži, odišli do zahraničia. Viacmenej ako nedobrovoľní emigranti, lebo tam, v cudzine, našli podmienky na slušný život.

          Pred pár dňami som uverejnil na svojej stránke príbeh takto poškodeného občana, vyhnaného z vlasti pod nadpisom – Podarená krajina. Dnes uverejňujem ďalší otrasný príbeh s časťou autentických dokumentov o pánovi Rastislavovi Martincovi. Čitatelia si budú mať možnosť prečítať autentický text z výpovede pána Martinca na polícii, kde bol predvolaný v roku 2010, keď naňho a jeho manželku bolo podané trestné oznámenie, že neoprávnene užívajú cudzí majetok – výplod Jána Čarnogurského juniora, tzv. kresťana. Našťastie, vyšetrovateľka polície ktorá ho vypočúvala, správne neodobrila úmysel, že niečo s manželkou spáchali. „Kresťanskému“ hrabošovi Čarnogurskému juniorovi podlý útok nevyšiel. V novembri 2011 pán Martinec odišiel za prácou do Švajčiarska a je tam nepretržite dodnes. Aj táto kauza názorne dokazuje, že miesto toho, aby táto komunisticko – eštebácka verbež bola po Novembri 1989 v rámci uzákoneného trestu smrti utratená, tak dnes likviduje a okráda vlastný národ. Záverom môžem len konštatovať úbohosť slovenského národa, keď 96 % sa nechá okrádať, likvidovať a tyranizovať štvorpercentnou zločinecko – zlodejskou verbežou. Ozaj, sme my vôbec svojbytný národ, alebo stádo ponížených hoviadok, oviec a kráv?

Vladimír Pavlík



    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka