"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Reakcia na článok pána Sergeja Chelemendika. Diana Anna Dudinská, pochopiť Slovensko a jeho vzťah k ZSSR, či Rusku a prečo moje myšlienky mali ohlas...              

Dovoľte mi predstaviť túto mladú sedemnásťročnú dievčinu

          Je pre mňa nesmiernym potešením a obohatením, že pred nedávnom som cez facebook spoznal Dianku Annu Dudinskú. Najskôr som sa jej opýtal, či nie je dcérou bývalého politického väzňa a publicistu Mariana Dudinského, ktorý už nie je medzi nami. Odpovedala že nie a na oplátku mi poslala niekoľko vecí – a hlavne, jedna z nich, mi úplne vyrazila dych. Jej polemika či reakcia na verejnú prednášku Sergeja Chelemendika z 6. 12. 2012. Diankin pradedko bol sekretárom pána biskupa Gojdiča, ktorého arcizločinci z KSČ a ŠtB v 50. rokoch minulého storočia utýrali k smrti. Dianka je, vzhľadom na svoj vek, 17 rokov, výnimočným dievčaťom, z ktorej neskôr vyrastie výnimočná žena. Lebo po prečítaní jej článku „Sľúbte mi,“ som o tom presvedčený.
Vladimír Pavlík  


             Pochopiť Rusko - časť 1. - Verejná prednáška Sergeja Chelemendika - 6.12.2012.
Reakcia na článok pána Sergeja Chelemendika.

Diana Anna Dudinská, pochopiť Slovensko a jeho vzťah k ZSSR, či Rusku a prečo moje myšlienky mali ohlas...
Narodila som sa 25. 5. 1995 - teda po roku 1989. Nežila som v socializme, nie som aktérom roku 1968, Pražskej jari a nepovažujem sa za vznešené indigové dieťa, ktorých sa údajne najviac narodilo v Ruskej federácii od roku 1995. Mám ruské, poľské ,slovenské ,maďarské a talianske korene. Z úcty k svojim predkom mám rada tieto národy. Cítim sa predovšetkým Slovenkou, po mojich rodičoch. Všetko o čom píšem dozadu, sa snažím napísať podľa historických prameňov, ktorých je pomerne veľa a potom to analyzovať. Preto som si dovolila napísať, že ZSSR v roku 1968 si vynútil v ČSSR pokračovanie socializmu tzv. prosovietskeho typu, silou potlačil vôľu v ČSSR a došlo k normalizácii ktorá rozdelila našu spoločnosť a došlo k ďalším i nespravodlivým pochybeniam. Na tom trvám, že ZSSR nesie plnú zodpovednosť za tento vývoj. Rozhodol silnejší. Slovenský štát vznikol z vôle Hitlera a Dr. Jozef TISO sa nerozhodol sám. Vznik Slovenského štátu si vynútil silnejší. Udalosti v Chile a Dr. Salvador Allende a jeho pád – náhrada gen. Pinochetom... rozhodol silnejší a vývoj si vynútil....Líbya atď... Za tieto vývoje musia niesť historickú zodpovednosť silnejší...

Nie je pravdou, že tzv., malé národy slobodne a s plnou zodpovednosťou realizujú čisto svoje politické zámery.

Prejav Václava Havla o tzv. samostatnej politike, bez zasahovania a slobodnom rozhodovaní predstaviteľov štátu boli mimo realitu a zneli falošne. To platí i o Jalte. Boli sme jednoducho zaradení do Východného bloku. KSČ od roku 1948 viedla našu spoločnosť a od roku 1960 už tzv. ČSSR. Treba otvorene priznať, že spoločnosť napredovala. Týždenníky informovali o obrovskom nadšení národa - napr. stavba Oravskej priehrady, ZSNP, VSŽ.. Stavba mládeže ..kolektivizácia poľnohospodárstva, rozvoj školstva, zdravotníctva, či športu. So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak...KSČ presadzovala veľmi pozitívny vzťah k ZSSR, našim priateľom, slovanským bratom. Stovky pamätníkov z čias SNP, osloboditeľskej Červenej armády nám pripomínali ZSSR ako krajinu, ktorá státisícmi padlých vykúpila našu slobodu a zabránila nášmu vyhladeniu. Zápas ZSSR za mier a zabránenie 3.svetovej vojne, sovietska mierumilovná politika boli dominantnou témou médií. Filmy s vojnovou tematikou o hrdinstve a víťazstvách Červenej armády, skvelé umelecké súbory - Alexandrovci, filmy ako Vojna a mier, Anna Kareninová.....či návštevy sovietskych delegácií: politikov, partizánskych veliteľov, umelcov, športovcov – upevňovali priateľstvo. ZSSR nám poskytoval hospodársku pomoc, čo viedlo k pracovným príležitostiam a zvyšovaniu životnej úrovne občanov. Naše výrobky mali zaistený odbyt a RVHP koordinovala hospodárstva. ČSSR dosiahla sebestačnosť v potravinách, ba dokonca z prebytkov sme dosiahli pozitívnu obchodnú bilanciu i vzhľadom na dovoz tropického ovocia. Prvá nepríjemnosť v našich vzťahoch, ktorú sme diplomaticky nezvládli bol rok 1968 o „Socializme s ľudskou tvárou"...reformizme tzv. starého socializmu. Je pravdou, že po roku 1964 sme začali tzv. hospodársky stagnovať.....MRH ako aj komunistické strany sa opierali o ZSSR - preto bolo nevyhnutné, aby táto krajina napredovala.

Ako sa neskôr ukázalo - problémy sa začali hromadiť i v ZSSR a ostávali neriešené....ZSSR ale nebol viazaný žiadnymi licenčnými dohodami a KGB získavala dostatok vedeckých informácií. Po roku 1968 sa podarilo vyviesť KSČ z krízy, ale informačná vojna vedená ZÁPADOM prinášala svoje ovocie. Začali sme zaostávať technologicky. Autá, chladničky, prehrávače – spotrebná elektronika, či iné výrobky spotreby...TUZEX to jasne dokazoval.. Nástup Michaila Gorbačova, napriek strategickej vojenskej rovnováhe a nemožnosti vyhrať 3.svetovú vojnu a jeho ďalšie politické kroky zmrazovali vzťahy nielen medzi ČSSR a ZSSR, ale i medzi ostatnými socialistickými krajinami. Zisk núkaných technológií Gorbačov nevyužil ani pri súhlase spojenia NSR a NDR....a ponuke kancelára Helmuta KOHLA. Rozpad ZSSR, ČSSR.. Juhoslávie a nástup NOVÉHO PORIADKU nútia Slovanov sa znova zamyslieť nad svojou budúcnosťou. Zrada Gorbačova za MISU ŠOŠOVICE, nás opäť vracia k histórii. K národným buditeĺom, ktorí sa vždy opierali o mohutné slovanské dubisko... Zbygniew Brzezinski predpovedá zánik ruskej civilizácie.. Vladimir PUTIN pochopil, že Ruská federácia potrebuje priateľov, ale ani India, Čína, Líbya, Venezuela, Kuba....nie sú trvalými zárukami. Azda Bielorusko a Srbsko...

No nie je plánom iba zánik Ruskej federácie - ale zánik Slovanov, menejcennej rasy. A čo 5 miliónov Slovákov? My sa zmestíme do Berlína, boli by sme iba
1/5 hlavného mesta Mexika. Naše devízy sú dve: strategická poloha a schopnosť prežiť...hoci aj maďarizáciu, rok 1989. Slováci pľujú na Rusko....a zároveň očakávajú od neho záchranu? Ruská federácia sa musí zachrániť....

Musí opäť doháňať. Americké výdavky na zbrojenie výrazne vzrástli a ruská spoločnosť nedosiahla ani jednotu, ani rovnováhu...Rusko sa musí vrátiť k Slovanom a slovanské národy k nemu. iba tak môžeme prežiť. A malé národy to cítia dvojnásobne. Počas Slovenského štátu všade zúrila vojna, na Slovensku Nemecko vybudovalo viac ako 150 závodov a stovky kilometrov ciest...V Protektoráte Čechy a Morava sa zabíjalo, pálilo, vládol teror....Úspech slovenskej politiky? Dočasný. Mikuláš Dzurinda na chate amerického prezidenta - úspech slovenskej politiky? Slovenský národ bol veľakrát skúšaný - podobáme sa Izraelu. Predpovede o našej budúcnosti sú neuveriteľne kladné.....Predpovede okolo Ruskej federácii a jeho duchovnej kultúre sú krásne." A nikdy nezabudni,na mojich drahých Rusínov a Slovensko".....
Sv. Peter Pavol GOJDIČ, prosba pred smrťou.....

Diana Anna Dudinská


Sľúbte mi...

"Sľúbte mi, že budete svorní, že budete jednotní, že si nebudete jeden druhému závidieť a že si vždy budete jeden druhému pomáhať."

Slovenská povesť- Kedysi veľmi dávno...
Kedysi veľmi dávno, pradávno Pán Boh rozdával jednotlivým národom svoje dary. Jeden národ si prišiel poprosiť bohatú úrodu, druhý zdravie, tretí široké, veľké územie, a tak ďalej.
Pán Boh vyhovel ich žiadostiam. Keď všetko porozdával a obdarení sa v pokoji porozchádzali, Pán Boh sa ešte poobzeral, či je všetko v poriadku a zrazu zbadal v diaľke, že sa k nemu ešte niekto blíži. Počkal. Boli to asi piati pomenší muži.
Prišli celkom blízko, klobúčiky si sňali z hlavy a pokorne stáli. "No a vy ste kto, čo tak neskoro chodíte?"
"Slováci sme, Pane Bože..."
"Aha, Slováci“.

„A kde ste sa doteraz motali? Zase ste prišli na poslednú chvíľu. Veď ja som už všetko porozdával. Ej, ej, Slováci!" Ale videl ich tak pokorne stáť a vedel, že sú chudobní, nuž sa ich miernejšie spýtal: "A vy ste ma o čo prišli poprosiť?"

"Pane Bože," ozvali sa oslovení Slováci skoro naraz, "my sme Ťa prišli poprosiť - aby si nás mal rád..."
Tak ostalo chvíľu ticho. Pána Boha prosba Slovákov dojala. "Hej? To ste ma prišli poprosiť. Tak dobre, Slováci, ja vám sľubujem, že vás budem mať rád."

Slováci sa radostne poďakovali, klobúčiky si dali na hlavu a chystali sa odísť. Ale Pán Boh ich vrátil: "No počkajte, Slováci, ja vás predsa len s prázdnymi rukami nepustím domov, ja tu pre vás ešte niečo mám."

A tak im začal rátať. "Po prvé, Vám dám krásnu, ľubozvučnú reč. Vždy si ju chráňte! Po druhé, Vám dám krásne melódie a krásne piesne. Budú také krásne, že vám svet bude závidieť. A po tretie, Vám dám krásnu krajinu pod Tatrami, vašu vlasť. Nebude veľká, ale bude krásna ako raj a ja budem mať v nej svoje zaľúbenie. Vážte si ju, zveľaďujte si ju! Ale za to ja vás chcem o niečo poprosiť. „Sľúbte mi, že budete svorní, že budete jednotní, že si nebudete jeden druhému závidieť a že si vždy budete jeden druhému pomáhať."

Slováci, pravdaže, nadšene sľúbili, zaďakovali Pánu Bohu a odišli. A povesť ďalej hovorí: Vždy vtedy, keď Slováci tento sľub plnili, boli šťastní. Len čo ho však porušili, horko zaplakali ...

Diana Anna Dudinská


    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka