"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Zákulisie ekonomickej „šokovej terapie“

Začiatkom roku 1994 získala redakcia Necenzurovaných novín zo zahraničia závažné spravodajské materiály ohľadom tzv. demokratických procesov vo východnej Európe spojené s menom G. Sorosa. Briliantne to spracoval jeden z redaktorov Luboš Vydra v čísle 15/1994. Odvtedy uplynulo už 17 rokov a čitatelia budú mať možnosť porovnávať. Neskôr k tomuto článku pripravím samostatnú recenziu, kde bude mimo iného aj zdokumentované, čo všetko, lepšie povedané, aké vlastnosti musela splniť Iveta Radičová, aby sa mohla dostať do tohto Sorosovského zločineckého spolku, šíriaceho zlo, biedu a utrpenie cez svoje nadácie.

Pravá tvár ľudomila

Známy filantrop a finančný magnát G. Soros je zahraničným tiskom prirovnávaný k smršti, ktorá prešla počiatkom deväťdesiatich rokov postkomunistickou Európou. Jeho metóda „spálenej zeme“ spôsobila, že veľké podniky sa dostávali do stále menších obrátok, spojených so vzrastajúcou mierou zadlženia, až prišlo k ich kúpe zo strany západného kapitálu, doslova za bagateľ. Hovorí sa, že Václav Klaus nemá Sorosa v láske preto, že „šoková terapia“ prevádzaná aj v našej republike, nie je inšpirovaná ani tak premiérovou genialitou, ako odkopírovaná od zmieneného magnáta, ktorý jej návod získal z kruhov Rothschildovcov. „Soros splnil svoju úlohu a teraz je už pre niektoré svetové kruhy biznisu veľkým rizikom,“ povedal v jednom zo svojich posledných rozhovorov Lyndon La Rouche a pokračuje: „Je len prechodnou, byť exponovanou a svoje možnosti doposiaľ stupňujúcou figúrou.“ Soros má pre jednu frakciu anglo-amerických služieb vo východnej Európe a Rusku nemenej rozhodujúci význam, ako mal bývalý vládca britských oznamovacích prostriedkov Robert Maxwell, ktorý nedávno prišiel za veľmi záhadných okolností o život.
          S odhliadnutím od G. Busha, M. Thatcherovej, lebo od vedenia MMF a Svetovej banky, nenesie žiadny súčasník väčšiu zodpovednosť za biedu ľudí vo východnej Európe a bývalom ZSSR od pádu komunizmu v roku 1989, než G. Soros. (S výnimkou vládnucej komunistickej nomenklatúry – pozn. redakcie) V tejto súvislosti pôsobí groteskne najmä zistenie, že Soros založil približne dvadsať „dobročinných“ nadácií vo východnej Európe. V bývalej Juhoslávii sponzoroval „Mierové koncerty“ s Joan Baezovou. Financuje štipendia pre mladých Východoeurópanov v Oxforde. Aký je ale v skutočnosti dobrodinec a ľudomil?

Svet, v ktorom nikto nepozná brata

          Skutočnosť ale vypadá ináč. Soros je osobne zodpovedný za chaos, ktorý spôsobila vo východnej Európe „šoková terapia“. Slabým demokratickým vládam tu ponúkol „pomoc“ za drastické hospodárske opatrenia, ktorá jemu a jeho finančným žralokom – ako je Marc Rih a Saul Eisenberg – dovolili vykúpiť ďalšie zdroje východnej Európy za najnižšie ceny. Došlo tak k obrovskému znehodnoteniu práce mnohých ľudí, výšku strát možno porovnať len s okradnutím týchto krajín komunistami pri uchopení ich moci. ZMENA REŽIMU BOL OVŠEM VEĽKÝ BIZNIS.
          V Poľsku koncom roka 1989 organizoval Soros osobne tajné stretnutie komunistickej vlády Rakowského s vedúcimi ilegálnych odborov Solidarita. Soros predložil svoj plán pre Poľsko. Komunisti mali nechať prevziať Solidarite moc, aby vznikol dojem, že ľud zvíťazil a verejnosť vďaka tomu ľahšie prijala nasledujúcu tvrdú a pre poľskú ekonomiku nepriaznivú politiku. Navrhol reštriktívnu fiškálnu politiku, spojenú naviac s drastickými úvermi.
Štátne podniky – priemyselné a poľnohospodárske – mali získavať od štátu úvery len pri astronomickej úrokovej miere, čím zákonite mnohé z nich museli byť privedené k bankrotu – v dôsledku nesplatených dlhov. Zároveň po tomto všetkom Soros priviedol do Poľska svojich bohatých medzinárodných obchodných priateľov k „asanácii“ takto zadlžených podnikov a efektívnym majetkovým prevodom ich získať cestou obvyklej sprostredkovateľskej provízie v ich prospech.

 Poradcovia, ktorí vám znížia výrobu

K presadeniu svojho plánu použil G. Soros svojho priateľa, 35-ročného hospodárskeho vedca z Harvardskej univerzity. Ten mal poľskej vláde robiť poradcu a overiť tak svoje schopnosti, ktoré už „uplatnil“ v prípade bolívijskej vlády. Za účelom uskutočnenia svojho plánu v Poľsku, založil Soros jednu zo svojich nadácii, nadáciu Štefana Báthoryho. Bolo to urobené oficiálnou darovacou zmluvou pre Sachsovu prácu v Poľsku v rokoch 1989-1990.
Soros pritom úzko spolupracoval so „šedou eminenciou“ poľskej šokovej terapie prof. Trzeciakowskym, jedným z tajných poradcov nového poľského ministra financií Leszka Balcerowicza. Soros mal osobný vzťah k Balcerowiczovi, ktorý realizoval Sachsove zámery. Soros počítal s tým, že Wallesa je odkázaný pri svojom rozhodovaní predovšetkým na Balcerowiczovej závislosti na západnom vplyve. Počas jeho ministrovania klesla priemyselná výroba v Poľsku behom dvoch rokov o 30 %.
Soros sa priznal, že už dopredu vedel, že jeho hospodárska šoková terapia prinesie Poľsku veľkú nezamestnanosť, uzatvorenie podnikov a zvýšené sociálne napätie. Preto rozhodol, aby Solidarita išla do vlády. Prostredníctvom svojej Báthoryho nadácie nadviazal Soros tiež kontakty s významnými osobnosťami ovplyvňujúcim verejnú mienku – s Adamom Michnikom – a jeho spoluprácu so zastupiteľským úradom USA vo Varšave pri cenzúre médií, aby jednostranne propagovali šokovú terapiu a nepripustili žiadnu nepriaznivú kritiku. Podľa správ z Poľska je prísnosť cenzúry médií porovnateľná s érou komunizmu.

Ako „riadili“ v rozpadajúcom sa ZSSR

          Koncom 8O. rokov spolupracoval Soros s Raisou Gorbačovovou. Neskôr založil nadáciu – „Kultúrnu iniciatívu“. Rovnako ako nadácie v Poľsku či iných štátoch, bola aj táto nástrojom, prostredníctvom ktorej si kúpil najvýznamnejšie politické a intelektuálne osobnosti v krajine. Ako s Goethovým Faustom, prichádza v roku 1991 so Sorosom jeho nepostrádateľný sprievodca, odborník na „šokovú terapiu“ J. Sachs. Ten si k tomu, asi od samotného Antikrista, pribral ďalších pomocníkov: Romana Prodiho z Talianska a penzionovaného úradníka z MMF, Davida Fincha. Neskôr potom na Sorosove prianie prichádzajú do Ruska ešte Stanley Fischer a Jacob Frenkel, obaja riaditelia výskumu Svetovej banky a zvlášť MMF, ako Larry Summers z Harvardu a Michael Bruno z izraelskej „Centrálnej banky“.

Od začiatku roku 1992 priniesla Sachsova „šoková terapia“ do Ruska nebývalý chaos a hyperinfláciu. Sorosov „Plán pre Rusko“ urobil J. Gajdara a Jeľcinovu vládu úplne závislú na  drastickom krátení subvencií pre priemysel a poľnohospodárstvo. Kredity pre priemysel už neboli, podniky dosiahli astronomické dlhy, pretože inflácia rubľa sa vymkla kontrole.

          V tejto chaotickej situácii a prepadu rubľa, dosiahli Sorosovi priatelia veľkého víťazstva. Marc Rich, najväčší obchodník s alumíniom a Sorosov tichý spoločník vykupoval s použitím tvrdej meny ruský alumínium, vďaka podhodnotenému rubľu za smiešne nízke ceny. V minulom roku zaplavil ruským alumíniom západné trhy a rozhodol tak o prepade cien alumínia o 30 %, pretože západný priemysel nemohol konkurovať ruským dampingovým cenám. V samotnom Rusku potom tento nedostatok suroviny spôsobil vážne problémy, a to zvlášť v závodoch na výrobu rybacích konzerv. Tiež ďalší tichý spoločník Shaul Eisenberg na základe doporučujúceho dopisu Jacquesa Attaliho, využil nepriehľadnú situáciu hospodárskeho chaosu k tomu, aby získal exkluzívnu koncesiu pre textil a iné zbožie v Uzbekistane. Keď ale uzbeckí úradníci zistili, že Eisenberg vládu podviedol, jeho koncesiu odvolali. Touto stratou obchodného kreditu bola súčasne oslabená aj strategická pozícia Izraela na trhoch všetkých stredoázijských republík.

Ako destabilizovali Balkán

Soros má veľmi silný vplyv tiež na situáciu v Maďarsku. Keď sa poslanec nacionalistickej opozície István Csurka pokúsil protestovať proti narušovaniu maďarskej hospodárskej stratégie Sorosom a jeho priateľmi, bol označený za „antisemitu“ a v júli 1993 bol vylúčený z vládnuceho Demokratického fóra.
Začiatkom roku 1990 Soros v spolupráci s MMF priložil v bývalej Juhoslávii svojou „šokovou terapiou“ rozbušku k vzniku vojny, ktorá nemá konca. Krajina, ktorú nacionalistické rivality priviedli do skazy, začala s radikálnym programom stabilizácie meny k rovnakému dňu ako Poľsko – 1. 1. 1990. Ako Soros v tomto roku hodnotil situáciu, program zodpovedá poľskému modelu, ale má úspešnejší začiatok.

Dnes má Soros svoje nadácie v Bosne, Chorvátsku, Slovinsku a „Juhoslovanskú“ Sorosovu nadáciu v Belehrade. V Chorvátsku využíva prostriedky cez svoju nadáciu k ovplyvňovaniu novinárov za účelom potierania odporcov jeho radikálnej neoliberalistickej „šokovej terapie.“ Títo protivníci sú označovaní kúpenými ľuďmi ako „antisemiti“ alebo „neonacisti“. Vedúci Sorosovej otvorenej spoločnosti „Open Society Friend – Croatia, profesor Zarko Pruhovski prebehol z konverzie ortodoxného marxistu k trhovému hospodárstvu. Pruhovského práca pre Sorosovu nadáciu v Záhrebe spočíva v tom, že presadzuje antinacionalistickú „svetovú kultúru“ a v dnešnom Chorvátsku robí protisrbskú propagandu. Podobné príklady môžu byť uvedené zo všetkých  miest vo východnej Európe, kde Soros pôsobí. „POLITICKÝ PROGRAM JEHO A JEHO SKUPINY FINANČNÝCH GLOBALISTOV POVEDIE V NASLEDUJÚCICH ROKOCH NEVYHNUTNE K ĎALŠÍM VOJNÁM, KEĎ NEBUDE ZAKÁZANÁ JEHO ČINNOSŤ,“ hovorí žurnalista William Engdahl z týždenníka Schillerovho Inštitútu Neue Solidarität.

Usilujme sa preto o kontrolu

Odkryla sa jedna významnú skúsenosť: Zamatové revolúcie sa robia preto, aby zbohatli bankári (finančníci) a vojny vznikajú z ich chýb. Prípad Soros svedčí o tom, že dohody medzi disidentmi a KSČ boli len dočasné. Dohody zásadného významu však BOLI DOHODY MEDZI BANKÁRMI (FINANČNÍKMI) A KGB. Tieto fakty potvrdzujú, ako je nutné zavádzať všade priamu demokraciu, lebo len ona môže obmedziť, aby špekulácie mocných nenadobudli takéto obludné rozmery prinášajúce utrpenie miliónom nevinných.

          Pamätajme, že sú to práve oni, ktorí občanov nemajú za nič viac než luzu či plebs a obracajú pojmy tak, že hoc sú sami boľševici podľa svojho správania, radi označia za boľševikov tých, ktorí ich kritizujú. Môžu si to dovoliť len preto, že existujú zástupy miliónov dezinformovaných. Našou úlohou je nepristúpiť na ich hru a demaskovať ju. To nie je pesimizmus, ale jeho opak.

Vladimír Pavlík        

             
Hlavná stránka