"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ponovembrová realita politického a ekonomického zločinu



          Miesto úvodu: spoločnosť, ktorá dokáže cez politický systém v mene prokuratúry a súdu zrušiť národnú, pre štát neprijateľnú politickú stranu za napísané slovo, pričom jej neprekážajú zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku páchané na vlastnom národe inými vládnucimi politickými stranami, kde sa dokonca poľudšťuje fašizmus cez ekonomiku, ktorý dokonca jej členovia a priaznivci propagujú ako nevyhnutné ekonomické reformy, je spoločnosťou zvrátenou, neľudskou, cynickou a odsúdenia hodnou. Slovensko je už takouto krajinou.

Ako sa likviduje vlastný národ

          Keď v roku 1994 sa rozhodlo hlavne po ekonomickej línii začať likvidovať slovenský národ, aby približne za 80 rokov, teda v období rokov 2070-2080 bol menšinou vo vlastnom štáte, bolo už všetko dlhodobo pripravované. Ba dokonca mali pripravenú aj propagandistickú kampaň proti tým, ktorí by takéto niečo tvrdili. Bola to ich obrana založená na osočovaní dotyčných, že šíria tzv. konšpiračné teórie. Preto som skutočne zvedavý, ako budú reagovať na moje tvrdenia, lebo všetko čo tu bude opisované ako súčasť likvidácie vlastného národa cudzou štátnou mocou za pomoci domácich politikov, ich mediálnych sluhov či rôznych žoldáckych skupín z mimovládnych organizácii, je už slovenskou realitou, na ktorej sa spolupodieľali a spolupodieľajú všetky vládnuce koaličné strany. Bez výnimky.

          Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa majú takéto zločiny realizovať, no nie tou drsnou boľševickou a fašistickou metódou či metódami ako to bolo pred niekoľkými desaťročiami, veď už je iná doba, bolo treba naštudovať mentalitu dotyčného národa, zneužiť jeho vlastenectvo či psychológiu myslenia. Ich nositelia mali bohaté skúsenosti, že k likvidácii národa už nie sú potrebné koncentráky a plynové komory, ani metódy používané za vlády Stalina – systém plánovaných hladomorov. Prišli k záveru, že ekonomika je ten nástroj cez ktorý možno viacerými spôsobmi likvidovať národ. Keď sa k tomu priráta vedomá likvidácia pôdy – živiteľky, strata ďalšej potravinárskej sebestačnosti a to je všetko doplnené masívnou propagandou o výhodách tohto kroku, tak cieľ je splnený. Ako aj to, že súčasťou tohto všetkého bolo psychické stresovanie občanov cez rôzne negatíva, hlavne ekonomické, aby väčšina národa začala mať pocit bezmocnosti, beznádeje, aby žili v neustálom strese a negatívnom myslení, v každodennom strachu z nasledujúceho dňa. Strach, stres, strach, stres... a stále tak dokola. Strach zo straty zamestnania..., strach o svoje deti.  A nakoniec rezignácia a vsugerovanie si, že je len občanom druhej, tretej kategórie, voči ktorému sa domáci či zahraničný zamestnávateľ správa ako k otrokovi, ako keby bol súčasťou jeho hmotných statkov na zvyšovanie svojho blahobytu. Že toto všetko musí byť tak ako to je. A apatický, mlčiaci a zmierený národ je základom k tomuto ich úspechu.

          Na Slovensku sa týmto domácim a zahraničným „reformátorom“ za necelých dvadsať rokov podarilo vychovať mladú generáciu podľa ich obrazu. Bezcitných a krutých, bez zmyslu života, závislí na drogách, filmoch plných násilia a zabíjania, ktorí napr. starobu považujú za niečo nadbytočné, div nie za zločin. Že práve preto sa oni nemôžu mať dobre, lebo ich ohrozujú práve tí, ktorým štát musí vyplácať dôchodky a oni už nič neprodukujú. Presne do takejto rétoriky zaradili aj ľudí ťažko zdravotne postihnutých. Po tomto všetkom sa pristupuje k hanobeniu a potláčaniu všetkého, čo súvisí so životom, históriou, kultúrou a zvykmi našich predkov, ktoré sa tu prenášali z pokolenia na pokolenie. A zvykanie si na niečo iné, cudzie a zvrhlé, len aby to nemalo nič spoločné s kresťanstvom a slovenskými tradíciami. Lebo ich Boh, Antikrist, také niečo už nepotrebuje.

Likvidácia pôdy, likvidácia potravinárskej sebestačnosti

          Dovolím si tvrdiť, že politikov nenávidiacich vlastný národ mala cudzia štátna moc už dávnejšie vytypovaných. Lebo zapredať vlastný národ ktorý ma svoje historické či kultúrne korene, zapredať ho na prospech cudziny, ktorá, samozrejme, ich za to štedro odmenila, veď prakticky zadarmo získali to, čo patrilo iným, teda nám, to nemôžu byť ľudia so slovenskými koreňmi. A pokiaľ sú zo slovenských koreňov, tak sa jedná o najpodlejší odpad vlastného národa, ktorý by nemal mať právo ani na dôstojnú smrť, lebo ich blahobyt bol a je založený na biede a utrpení nevinných občanov. Čo si napr. môžeme pomyslieť o dnešnom predsedovi NR SR Richardovi Sulíkovi, keď 15. 12. 2008 na aktualne.sk dostal otázku od čitateľa pod zn. Gita, citujem: „Pán Sulík, ako si predstavujete sebestačnosti v potravinách, jesť musí každý a poľnohospodárstvo ponúka pracovné príležitosti pre nezamestnaných na východe. V Bratislave ani netušíte, aké je to ťažké bez práce.“ No a odpoveď Richarda Sulíka?: PREČO MUSÍ BYŤ SLOVENSKO SEBESTAČNÉ PRÁVE V POTRAVINÁCH? Vyrobíme 20-krát viacej áut ako spotrebujeme, tak prečo nemôžeme potraviny napríklad práve za tieto autá dovážať?

          Tak čo poviete na túto odpoveď? Je predseda NR SR magor, vlastizradca v cudzích službách alebo nesvojprávna osoba o ktorej sa na psychiatrii hovorí „cez Košice“ alebo „šiby ryby“ alebo „jebumbary?“ To si fakt myslí, že autá na Slovensku sa budú vyrábať neustále? Že sú večnejšie ako pôda? Alebo má pocit, že tí „dobrí“ strýčkovia zo Západu nám tu dovážajú len tú prvotriednu kvalitu? Len tak mimochodom, vo vyspelých ekonomických krajinách existuje jedno opatrenie, že dotyčná krajina musí mať toľko pôdy, aby v prípade krízy či inej živelnej katastrofy vo svete bola schopná táto pôda uživiť svoje vlastné obyvateľstvo.  

Poľudšťovanie fašizmu cez ekonomiku

          Keď si prečítame § 421 Tr. zákona Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, tak nám jednoznačne vychádza, že najviac základné práva a slobody občanov porušujú práve politici cez ekonomiku. To oni tu zaviedli systém kolektívnej viny na nevinných, keď svoje ekonomické zločiny, teda, následky za tieto ekonomické zločiny nimi spôsobené, preniesli na nevinných občanov. Porovnajme si ústavný sľub, teda jeho text, ktorý potvrdzujú svojím podpisom a porovnajme to s realitou. Nemusím sa tu rozpisovať čo nám v skutočnosti vychádza. A ja sa na základe tohto všetkého pýtam: akým právom tu zločiny proti ľudskosti dostali voľný priechod? Prečo je bezmocná polícia? Odpoveď je tu vcelku jednoduchá. Lebo každý minister vnútra je totiž členom vládnucej koalície, ktorá je v čele tohto organizovaného zločinu na najvyššej úrovni. Môže potom polícia proti takýmto zločincom a zlodejom bojovať? Môže taký minister vnútra bojovať sám proti sebe?!

          Ale máme tu ešte prokuratúru, ktorá podľa ústavného práva patrí do kontrolných orgánov. Preto je jej povinnosťou zákonnými prostriedkami chrániť nielen štát, ale aj práva a záujmy fyzických a právnických osôb. Prečo to ale nerobí? Odpoveď je vcelku jednoduchá: lebo o jej obsadení, myslím tým generálneho prokurátora a jeho námestníkov, rozhodujú tí najorganizovanejší zločinci a zlodeji z vysokej politiky. Práve oni si nadstavili zákony tak, aby ekonomické zločiny a zlodejstvá boli zlegalizované – v súlade s platným zákonom.

Vladimír Pavlík                      
        


    Facebook
             
Hlavná stránka