Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Ministerka Tomanová píše Hitlerovi
   (fikcia spojená s krutou realitou)

         Vážený súdruh Adolf Hitler,

         úvodom mi dovoľte predstaviť sa. Volám sa Viera Tomanová a som ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. Mimochodom, aby som nezabudla, doteraz som z titulu svojej vysokej funkcie neurobila ani jednu chybu. Práve preto som sa rozhodla na základe nezvratných dôkazov vás presvedčiť, že aj hitlerovský fašizmus sa dá nielen poľudštiť a zmodernizovať, ale aj sofistikovať. 

         Keďže v horúcom pekle máte dostatok modernej techniky pomocou ktorej sledujete situáciu na Slovensku, dokážete pochopiť, že vulgárny a drsný fašizmus počas vašej diktatúry  sa u nás po novembri 1989 nielen zosofistikoval, ale sa aj rozdelil na niekoľko odnoží. Medzi tie hlavné odnože, ktoré sa striedajú pri politickej a ekonomickej moci, pričom sofistikovaný fašizmus považujú za súčasť demokracie a ekonomických reforiem, sú odnože pravicové, ľavicové, sociálnodemokratické, tzv. kresťanské, národné a nezávislé, ktoré predstavujú členovia ponovembrových vlád a parlamentov. Naoko na seba aj kydajú, aj sa cez  médiá ohovárajú, no napriek tomu všetci ako jedna sadisticko-tyranská, pedofilno-perverzná a parazitno-darmožráčska rodina majú spoločný cieľ: žiť v blahobyte na úkor biedy, utrpenia a nešťastia drvivej väčšiny vlastných spoluobčanov a parazitovať na nich.

         Už vyše 60 rokov sa v mene komunistickej, boľševickej a sociálnodemokratickej ideológie odsudzujú zločiny proti ľudskosti počas hitlerovskej krutovlády. Pričom všetci dobre vieme, že vy ste bol len úbohý učeň, dieťa a mladší súrodenec ruských boľševikov a židoboľševikov, ktorí cez svoje figúrky Lenina a Stalina už dvadsať rokov pred postavením prvých koncentračných táborov v Nemecku mali nielen svoje vlastné koncentračné tábory a gulagy, ale aj desaťmiliónové nevinné obete. Iste si spomeniete aj na to, keď vaša armáda prepadla Poľsko, no nerátali ste s takým odporom ich slabo vyzbrojenej armády. Práve vtedy sa ukázalo, že ruský komunizmus, boľševizmus a židoboľševizmus, ako skutoční rodičia a starší súrodenci hitlerovského fašizmu a nacizmu pomocou Červenej armády napadli Poľsko od chrbta, čím vám nielen významne pomohli k urýchlenému víťazstvu, ale ako dobrí rodičia si so svojimi deťmi porozumeli aj pri územnom rozdelení tejto krajiny.

         Nepochybujem o tom, že pokiaľ v horúcom pekle sledujete, ako sa vulgárny a drsný hitlerovský fašizmus na Slovensku zosofistikoval, zmodernizoval a hlavne poľudštil sa, musíte byť na nás právom hrdý. Veď si len porovnajme, ako sa za vašej krutovlády likvidovali starí a nevládni, či ťažko zdravotne postihnutí ľudia – a porovnajme to s našimi, ponovembrovými slovenskými metódami. Naši židovskí učitelia zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, spolu s nami, politikmi, to urobili po novembri 1989 nielen rafinovane, ale aj vedecky a psychologicky. Najskôr sme v mene ponovembrových vlád a parlamentov spoločne rozkradli a sprivatizovali všetko, čo malo nielen hodnotu, pričom naše zlaté nosnice sme dali zahraničným investorom. Potom, keďže tieto rozkradnuté peniaze štátu chýbali, začalo sa zdražovať, hlavne preto, aby zo svojich celoživotných úspor museli vyberať práve dôchodcovia, invalidi, či im podobné skupiny Rátali sme s tým, že túto spodinu, tento neproduktívny a neprodukujúci odpad, keď ich s vypätím všetkých síl a zahryzávaním si do jazyka musíme vždy pred voľbami oslovovať ako vážených spoluobčanov, čo je pre nás mimoriadne veľká potupa, nikdy nedokážu pochopiť, že medzi rozkradnutými miliardami predtým patriacimi slovenskému národu, ktoré sme spoločne ako jedna rodina rozkradli a naďalej rozkrádame, a potom opätovnými pôžičkami od našich zahraničných lichvárskych, investorských a veľkopodnikateľských učiteľov zadlžujeme tento štát nielen ekonomicky ale aj svojprávne, NIE JE ŽIADNY ROZDIEL.

         Samozrejme, že tento blahobyt nás, vyvolených, musel a musí niekto zaplatiť. A kto iný by ho mal zaplatiť, ako tí úbohí, ponížení a zbabelí plebejci, ktorých vždy pred voľbami musíme oslovovať ako vážených voličov a spoluobčanov, čo nás potom veľmi dlho, po každých voľbách, keď už máme potvrdené svoje korytá, stále traumatizuje. Viete si to vôbec predstaviť, vážený súdruh Hitler, aká je to nesmierna a namáhavá drina, mnohokrát bez spánku, prebdené a prepité noci, keď pri každom okradnutí väčšiny spoluobčanov im musíme vysvetľovať, že my nekradneme, ale že mi im dávame. Preto si často kladiem otázku: čo si vlastne o sebe myslia tí sprostí a nevzdelaní dôchodcovia, tí ťažko zdravotne postihnutí a ich opatrovatelia? Čo si to dovoľujú lekári, zdravotné sestry a učitelia kritizovať nás, ba dokonca žiadať vyššie platy a lepšie pracovné podmienky? Veď tí majú primerané vzdelanie na to, aby pochopili, že tak ako to bolo a je, tak to aj musí byť! Nebojte sa, vážený súdruh Hitler, veď tých lekárov a zdravotné sestry prejde smiech, keď im ústavným zákonom schválime koľko ľudí môže každý rok zomrieť, či koľko ľudí môže každý rok ochorieť. A podľa toho budú hodnotení. Pokiaľ tieto normy plniť nebudú, ich neprimerane vysoké platy sa im budú primerane znižovať. No a s učiteľmi taktiež zatočíme. Vlastne, načo sú nám? Veď čím je na Slovensku viac sprostejších a nevzdelaných, tým lepšie pre nás, politikov.

         Musím sa priznať, že ma vždy vzrušuje, keď sa pozerám či čítam, ako sa v časoch hitlerovskej krutovlády likvidovali ľudia, hlavne tí, ktorí už neboli schopní pracovať a tvoriť hodnoty v plynových komorách, ktoré boli súčasťou koncentrákov. Predstavujem si, ako tam stojím v čiernej uniforme a pociťujem taký zvláštny a príjemný pocit. Žiaľ, dnes už nie je obdobie rokov 1939 – 1945, aká to škoda, a my, vďaka našim učiteľom zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu sme boli nútení fašizmus nielen poľudštiť a sofistikovať, ale urobiť z neho aj súčasť humanity, ľudskosti, sociálnych vymožeností, demokracie, ekonomických a demografických reforiem.

         Vďaka tomu, že sme v drvivej väčšine vysokoškolsky a vedecky vzdelaní, sa nám to aj podarilo. Dokázali sme sa takto zbaviť nielen 65 tisíc ťažko zdravotne postihnutých, ale aj ich 55 tisíc opatrovateľov. Treba ale otvorene povedať, že to bola ťažká a namáhavá drina. Veď presvedčiť dohromady 120 tisíc ľudí, aby dobrovoľne odišli z tohto sveta, presvedčiť ich, že sú na obtiaž, že bránia duchovnému a ekonomickému rozvoju slovenských politikov, presvedčiť ich, že tieto ušetrené miliardy ktoré ako mŕtvym im už nebudú vyplácané, budú využité pre blaho slovenských politikov, rôznych pochybných privatizérov, záujmových skupín a ich rodinných príslušníkov, nebolo vôbec jednoduché.

         Za týmto účelom boli postavené dve veľkorozmerné plynové komory, ktoré boli súčasťou moderného koncentračného tábora. Pokiaľ počas hrôzovlády hitlerovského fašizmu a nacizmu starí a nevládni, či ťažko zdravotne postihnutí, teda, neprodukujúci, boli privážaní v dobytčákoch, my sme ich na miesto určenia privážali v moderne vybavených vlakoch a autobusoch. Pred hlavnou bránou bol veľký nápis – OBETUJ SVOJ ŽIVOT PRE SLOVENSKO, UMOŽNÍŠ NAŠIM POLITIKOM ŽIŤ A DOŽIŤ V BLAHOBYTE. Aj pred vstupom do plynovej komory boli dva veľké nápisy. Ten prvý mal text: VAŠA PREDČASNÁ SMRŤ NECH UPEVNÍ SOCIÁLNODEMOKRATICKÝ FAŠIZMUS. Ten druhý mal text: MY, ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÍ SPOLU SO SVOJIMI OPATROVATEĽMI VÁM ĎAKUJEME ZA HUMÁNNE A SOCIÁLNE UMIERANIE.

         Najväčší problém ale nastal, keď sa mali rozdeľovať miliardy, ktoré sa takto ušetrili. Málilo sa Jankovi Slotovi, Robkovi Ficovi, Vladkovi Mečiarovi, Jurkovi Širokému, svojho sa začali domáhať aj politici z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, tvrdiac, že nebyť ich reforiem, nebolo by ani sociálnych samovrážd, ani väčšej biedy, čo vlastne v skutočnosti prispelo k týmto dobrovoľným hromadným samovraždám. Keďže všetkých 120 tisíc dobrovoľných samovrahov sa zrieklo svojich bytov, ktoré mali byť pôvodne pridelené neprispôsobivým občanom, aby sa mohli naučiť inteligentnejšie tieto byty opätovne zdevastovať ako tie svoje predchádzajúce, vláda Roberta Fica sa rozhodla, že podľa počtu poslancov v Národnej rade SR sa tieto byty za symbolickú korunu rozdelia medzi koaličných a opozičných politikov, ktorí ich potom môžu zahraničným investorom a kupcom predať za trhové ceny. Napriek týmto ďalším príjmom hádky medzi politikmi neustávali. Preto sa Robert Fico a Politbyro ÚV SMER-SD rozhodli postupovať podľa nového kľúča: udaj svojho rodiča, posilníš socializmus, pričom víťazoslávne mávali dokumentmi z Ústavu pamäti národa, podľa ktorých Juraj Široký udal svoju vlastnú matku. Preto z titulu svojej väčšiny vo vláde a parlamente rozhodli, že 80% z takto ušetrených miliárd a voľných bytov dostane Juraj Široký.

         Vážený súdruh Adolf Hitler, pevne verím, že slovenský sociálnodemokratický sofistikovaný fašizmus cez ekonomiku, verný to pokračovateľ sofistikovaného pravicového fašizmu SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO vás dokázal presvedčiť, že aj ten najzločineckejší systém sa dá poľudštiť a zreformovať. Veľká časť plebejcov na Slovensku je už dokonca presvedčená o tom, že súdruh Robert Fico dokáže postaviť mosty aj cez rieky, ktoré vôbec neexistujú. Za seba, ako aj za Politbyro ÚV SMER-SD podporované bludmi a hrabivosťou Vlada Mečiara a Janka Slotu vám sľubujem, že naše krédo: v špine žijeme, pravdu bijeme, slovenským národom budeme pohŕdať, okrádať ho a nenávidieť – spoločne so všetkými politickými subjektami, dodržíme.

Fiktívny list s krutou realitou uverejnil Vladimír Pavlík

Hlavná stránka