Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Židovskí lichvári sa ulakomili na peniaze politického väzňa

         Politický väzeň Jozef Vaškovič mal veľmi pohnutý život. Všetko sa to vlastne začalo tým, citujem z obžaloby Mestskej prokuratúry v Košiciach, že na verejnom cintoríne v Košiciach dňa 23. 3. 1979 vykonal náboženský obrad u rakvy zosnulej Eleny Košinovej a to ako člen sekty Svedkov Jehovových i keď vedel, že bez štátneho súhlasu nemôže vykonávať takéto obrady. V tomto elaboráte plného absurdít sa môžeme dočítať, že jeho maloletý syn Jozef sa nezúčastňoval akcií poriadaných školou a snažil sa na niektorých spolužiakov vplývať v tom smere, aby nepracovali v pionierskej organizácii, a keď vyrastú, aby odmietali vojenskú službu a pod.

         Že aj po vykonaní nepodmieneného trestu bol pre súdruhov z KSČ a ŠtB považovaný za mimoriadne nebezpečného nepriateľa, svedčí aj prísne tajný dokument predkladaný vtedajším ministrom vnútra ČSSR J. Obzinom z 30. 11. 1982 Predsedníctvu ÚV KSČ pod č. j. 3392/23, keď na titulnej strane bolo hrubými písmenami vytlačené – Ihneď po prejednaní prosíme vrátiť! Na strane 12 sa mimo iného konštatuje, že u 24 signatárov a stúpencov „charty“ sa podarilo dosiahnuť ich vysťahovanie z ČSSR. Na str. 14-15 sa píše, citujem:

         „Pokračovalo dokumentovanie nepriateľskej činnosti tzv. nelegálnej cirkvi a stotožňovanie osôb, ktoré sa na tejto činnosti podieľajú. Podarilo sa získať smernice o formách a metódach nedovolenej náboženskej činnosti a platné zásady pre činnosť náboženského apoštolátu. V českobratskej cirkvi evanjelickej sa na základe prijatých opatrení podarilo mariť nezákonnú činnosť reakčného zoskupenia „NOVÁ ORIENTÁCIA“.

         Trvale je zisťované zloženie nepovolenej sekty Svedkovia Jehovovi, spôsoby spojenia medzi ich funkcionármi a odhaľované nové rozmnožovacie strediská. Sú prevádzané opatrenia k utlmeniu aktivity sekty, znemožnenie rozširovania ich členskej základne a diskreditácia členov sekty pred verejnosťou. Napriek tomu sa však zatiaľ nedarí účinnejšie čeliť aktivite najmä vedúcich funkcionárov sekty v jednotlivých krajoch /napríklad Vladislava SLOUPA, Milana JÍLKA, Jána DRAHOŠA, Jozefa VAŠKOVIČA, Mikuláša MICHALJUKA a Miroslava BOUDNÉHO/.

         Nakoniec to súdruhovia z ŠtB s Jozefom Vaškovičom vyriešili tak, že ho násilne vyviezli k rakúskym hraniciam s tým, že jeho návrat je nežiadúci.

Nenásytná a bezcitná židovská lichva

         Prišiel november 1989 a s ním aj nové nádeje, ako si to v naivnej predstave myslela drvivá väčšina politických väzňov. Postupne však prichádzali na to, že pre pretransformované prednovembrové komunistické a eštebácke kádre sú opätovne len občanmi druhej kategórie. Dnes už môžem konštatovať, že jeho smolou bolo a je pomáhať druhým, teda takým, ktorých možno označkovať ako podvodníci a hochštapleri. Poďme ale pekne po poriadku.

         Dňa 27. marca 1995 na úpenlivé prosby podnikateľa Jozefa Ščuku z Ladnej, v tom období patriacej pod Břeclav, mu Jozef Vaškovič požičiava 200 tisíc českých korún, ktoré dostal ako odškodné od štátu za utrpenie v komunistických krimináloch, ktoré dotyčný potreboval na kolaudáciu obchodu s potravinami, ktorú obec Ladná súrne potrebovala. Podnikateľ Ščuka mu sľúbil peniaze vrátiť do šiestich mesiacov. Tvrdil, že má dostať pôžičku od Komerčnej banky, a z tejto pôžičky by potom splatil Jozefovi Vaškovičovi dlh. Paradoxné bolo, že tieto peniaze mu požičal bez úrokov, či akejkoľvek inej odmeny.

O tri dni 30. marca 1995 podnikateľ Ščuka dostal pôžičku od Komerčnej banky Břeclav vo výške jeden milión českých korún. Túto skutočnosť zatajil a stále tvrdil, že žiadnu pôžičku nedostal. Dlh mu nesplatil ani po šiestich mesiacoch, ani po roku. Dňa 9. septembra 1996 požiadal Jozef Vaškovič Okresný súd Břeclav o vydanie súdneho platobného rozkazu, ktorý by Ščuku zaviazal vrátiť dlh. Za tento úkon musel súdu zaplatiť 8 tisíc českých korún.

         Podnikateľ Ščuka na súdny platobný rozkaz nereagoval. Preto Jozef Vaškovič dňa 16. januára 1997 podal na súd návrh na výkon predaja movitých vecí. Súdu musel zaplatiť poplatok 4 tisíc českých korún. Dňa 30. mája 1997 mu zo súdu oznámili, že neboli nájdené žiadne veci na predaj. Toto sa nezakladalo na pravde, lebo všetky movité veci boli v byte a predajni. Preto 14. septembra 1997 podal na súd znovu návrh na predaj movitých vecí. Dňa 26. septembra 1997 dostal od súdu nové uznesenie, v ktorom bolo opätovne napísané, že žiadne veci neboli nájdené. Bolo mu prikázané, aby za tento návrh súdu zaplatil 3 tisíc českých korún.

         Dňa 16. septembra 1998 mu bola zo súdu doručená požiadavka na zaplatenie 2 652 českých korún za ohodnotenie domu Jozefa Ščuku. Dňa 28. decembra 1998 mu prišlo zaplatiť 834,40 českých korún, no nebolo oznámené za aký úkon. Medzitým podnikateľ Ščuka aj s manželkou záhadne zmizli. Do dnešnej doby sú nezvestní. V tú noc, keď s manželkou zmizli, mal vystaviť splnomocnenie pre istého Janiewského, ktorého určil za správcu celého svojho majetku. Po jeho zmiznutí začal Janiewsky z domu a predajne odvážať všetko, čo malo nejakú hodnotu. Paradoxné je, že všetky nemalé výdavky spojené s neskoršou dražbou domu, ktorý bol vydražený na 930 tisíc českých korún, platil Jozef Vaškovič.

         Samosudca JUDr. Jiří Kilián rozdelil peniaze z dražby takto: Na prvé miesto dal pohľadávku štátu vo výške 1 830 českých korún. Na druhé miesto dal pohľadávku Jozefa Vaškoviča vo výške 213 665 českých korún. Na tretie miesto dal pohľadávku 694 504 českých korún. Na ďalšie miesta dal aj pohľadávku Janiewského ktorý tvrdil, že Ščukovi požičal 300 000 českých korún.

         Komerčná banka Břeclav, ktovie z akých dôvodov, túto pohľadávku na jeden milión korún postúpila americkej GE – Capital Bank. Tá túto pohľadávku postúpila ďalšej americkej banke GE – Money Bank. GE – Money Bank zastupovala na súdnych pojednávaniach Mgr. Linda Ivanová. Bola presne oboznámená so skutočnosťou, že v prípade Jozefa Vaškoviča ide o peniaze, ktoré dostal ako odškodné za dlhodobé väzenie, ako aj to, že všetky súdne výdavky spojené s vymáhaním a dražbou SI PLATIL ON SÁM. ANI KOMERČNÁ BANKA, ANI GE – CAPITAL BANK, ALE ANI GE – MONEY BANK NEPRISPELI ANI KORUNOU NA SÚDNE VÝDAVKY!!!    

         S rozdelením peňazí však nebola spokojná Mgr. Linda Ivanová. Tvrdila, že všetky peniaze, teda aj peniaze Jozefa Vaškoviča ktoré dostal ako odškodné za komunistické kriminály, patria americkej GE – Money Bank. Napísal doporučený list na ich pobočku v Prahe 4 Michle, Vyskočilova 1422/1, kde sa im snažil vysvetliť celú záležitosť. DOPIS MU VRÁTILI NEOTVORENÝ NAZAD!

         Pri poslednom súdnom jednaní v Brne už nebol nijaký zástupca GE – Money Bank prítomný. Nebolo treba, pretože súd už pred pojednávaním definitívne rozhodol, že všetky jeho peniaze dostane táto židovská banka. Predsedkyňa senátu JUDr. Milená Pechová počas súdneho pojednávania na neho hulákala, robila si z neho posmech, znevažovala jeho osobu, provokovala ho k neuváženému konaniu. Chovala sa nie ako sudkyňa, ale ako netvor v ľudskej podobe. Mohla si to dovoliť. Veď pred ňou stál bývalý politický väzeň so zničeným životom. Za ňou stála v tomto súdnom spore všemocná GE – Money Bank. NA INTERNETE SA TIETO ZLOČINECKO-ZLODEJSKÉ LICHVÁRSKO-ŽIDOVSKÉ ZBERBY CHVÁLIA, ŽE ICH ROČNÝ OBRAT JE 156 MILIÁRD DOLÁROV.

         Keď sa na tomto súdnom jednaní Jozef Vaškovič odvolal na rozhodnutie JUDr. Kiliána z Okresného súdu Břeclav, ktorý mu jeho pohľadávku priznal, sudkyňa Pechová začala kričať, že JUDr. Kilián bol za toto rozhodnutie potrestaný – VYHODENÍM ZO SVOJHO MIESTA – A TO DVA ROKY PRE PENZIOU!!! Vyhodil ho JUDr. Jozef Mužík predseda Okresného súdu v Břeclavi. Bol to práve ten sudca, ktorý ho vyše 10 rokov vodil za nos, ktorý mu tzv. radil, ako má vo svojom spore postupovať. Zasypával ho poplatkami za súdne rozhodnutia. Jozef Vaškovič sa v dobrej viere podľa neho riadil. Keď mu toto po všetkých jeho prehrách vytkol, tak mu tento sudca cynicky povedal: „Keď dvaja prídu na súd, jeden musí vyhrať a druhý prehrať. V tvojom prípade vyhrala americká GE – Money Bank s ročným obratom 156 miliárd dolárov.“

         Nakoniec všetci okrem pána Vaškoviča a JUDr. Kiliána mohli byť spokojní. Hlavne židolichvárske pažravé a nenásytné zberby z dotyčnej banky, ale aj sudcovské zberby odkojené komunisticko-fašistickou ideológiou, že tak úboho a zbesilo siahli po peniazoch krvi, po peniazoch za zničený ľudský život.

Vladimír Pavlík.          

          

 

Hlavná stránka