Niektoré spoločné znaky hitlerovského
fašizmu a povojnového židovského fašizmu
Existujú obete, ktoré si zaslúžia úctu dovtedy, pokiaľ život na tejto
planéte bude existovať. Ak mám na mysli posledných sto rokov, potom plným
právom tu možno zaradiť všetky nevinné obete počas vojnovej krutovlády
hitlerovského fašizmu a nacizmu. Realita nám dokazuje, že najväčšie
utrpenia končiace smrťou boli realizované na ruskom národe a židovských
väzňoch v koncentračných táboroch. Nemožno zabudnúť ani na utrpenia počas
krutovlád leninizmu a stalinizmu, mnohokrát v réžii nehodných Židov,
neskoršie zločiny komunizmu v 50. rokoch, ktoré dokonca predčili to, čomu
sa hovorilo a hovorí - fašizmus a nacizmus. Dozrel čas, aby sa cez
nezvratné dôkazy a realitu povedalo, že fašizmus, to nie sú len
koncentračné tábory, plynové komory a s nimi spojené židovské obete.
Ale aj to, že po skončení vojnových hrôz
tu existuje, žiaľ, aj židovský fašizmus.
Treba hovoriť o tom, že netrpeli len Židia, treba hovoriť
o tom, že nemožno parazitovať na nevinných a radových židovských
obetiach židovskou nomenklatúrou, treba hovoriť o tom, že utrpenie
nevinných Židov mohlo pokračovať aj zradou vlád Veľkej Británie
a Francúzska Mníchovskou konferenciou 29. septembra 1938. Treba hovoriť
o tom, ako touto zradou sa rozhodlo, že Československá republika musela
fašistickému Nemecku odstúpiť nielen svoje pohraničné územia, čím sa posilnilo
aj sebavedomie fašizmu a nacizmu, ale treba hovoriť o tom, že aj
týmto aktom genocída Židov dostala opätovné požehnanie, treba hovoriť
o tom, že tejto zrady sa dopustili aj židovské kruhy z vysokej
politiky Veľkej Británie a Francúzska. Treba hovoriť o tom, že
koncentračné tábory sa budovali aj z peňazí židovských veľkopriemyselníkov, treba
hovoriť aj o židovských dozorcoch, ktorých krutosť mnohokrát predčila
krutosť nemeckých dozorcov. Treba hovoriť
o tom, prečo vlastne
NEUSTÁLE pretrváva taká nenávisť proti Židom, podľa môjho názoru zavinená
piatimi percentami nehodných a zlých Židov, ale aj o tom, prečo kvôli
piatim percentám nehodných a zlých Židov muselo v období II. svetovej
vojny trpieť deväťdesiatpäť percent radových a nevinných Židov, lebo na
napáchanom ekonomickom zle týchto piatich percent Židov si zvrhlý fašizmus
a nacizmus vybudoval propagandu a dôvody na páchanie týchto ukrutných
zločinov. Pokiaľ by mi chcel niekto pri tejto poslednej vete oponovať,
kladiem protiotázku: je v súlade s ústavou, alebo s Božími
zákonmi, pokiaľ by za zločincov, zlodejov, sadisticko-fašistických tyranov
a vrahov z vysokej slovenskej politiky, ktorí netvoria ani jedno
percento slovenského národa, mal byť pranierovaný, odsudzovaný a braný na
zodpovednosť zbytok slovenského národa? Asi nie.
Preto, ak hovoríme o utrpení Židov v období vojnového
Slovenského štátu, nebuďme jednostranní. Pokiaľ sa hovorí o Tisovi,
nehrajme sa na hrdinov, sudcov a generálov, keď je už po boji. Čo by na
jeho mieste robili tí dnešní tisovci a antitisovci? Koľkí by sa rozhodli
obetovať vlastný život, vediac pritom, že na ich miesta má Hitler
pripravených dostatok poslušnejších
a servilnejších? Na čo sa to chceme hrať, keď dnes, šesťdesiatdva rokov od
skončenia II. svetovej vojny nám neprekáža, keď židovský fašizmus zo Svetovej banky a Medzinárodného menového
fondu spolu s pravicovým a ľavicovým ponovembrovým slovenským
fašizmom z vysokej politiky likvidujú cez ekonomiku nezanedbateľnú časť
slovenských občanov? Hlavne starých, telesne a zdravotne postihnutých,
teda, tých najbezbrannejších. Presne podľa vzoru hitlerovského fašizmu
a nacizmu, ale teraz už bez využitia koncentračných táborov
a plynových komôr.
Vzácna
zhoda novodobých fašistov cez ekonomiku
Povedzme si úplne otvorene, že starí, nevládni a neprodukujúci ľudia
boli na obtiaž nielen hitlerovskému fašizmu, ale aj súčasnému slovenskému
fašizmu z ponovembrových vlád a parlamentov, pod dohľadom židovského
fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Ich spoločným
znakom je zavedenie a realizácia,
dokonca cez zákony, systému kolektívnej viny na nevinných za ekonomické zločiny
a zbojstvá napáchané ponovembrovými politikmi. Niet žiadneho rozdielu
medzi smrťou nevinného Žida v plynovej komore, a smrťou nevinného
Slováka dohnaného k sociálnej samovražde ekonomickými fašistickými
reformami realizovanými slovenskými politikmi pod dohľadom lichvárskeho fašizmu
zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.
Popredný pravicový sadisticko-fašistický tyran a dvojnásobný
expremiér Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre Hospodárske noviny
z 23.-26. decembra 2005 povedal aj toto: „Vzbudzovanie ilúzií, že sa dá vybudovať krajina – kde stačí iba natŕčať ruky – je síce lákavá, ale socializmus sa už
skončil“. Položme si teda otázku: kto tu najviac natŕčal ruky po
novembri 1989? A potom si položme ešte druhú, mimoriadne závažnú
a dôležitú otázku, ktorá nadväzuje na prvú otázku: komu najviac padalo do
natŕčaných rúk po novembri 1989? Odpoveď na obidve otázky je veľmi jednoduchá.
Takže poďme menovať. Jednalo sa o pretransformovaných prednovembrových
komunisticko-fašistických a eštebácko- fašistických zločincov, zločincov
a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, či už
pravicových, ľavicových, tzv. národných, stredových či nezávislých, ich
rodinných príslušníkov a známych, alebo s nimi politicky
spriaznených, domáci a zahraničný organizovaný zločin, či bankárske a
konkurzné mafie. Nemožno zabudnúť ani na zbojníckych bankárskych lichvárov
s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu
a zahraničných investorských zbojníkov. Jediným porazeným tohto ekonomického zlodejstva ostal vlastný národ.
Nebojme sa povedať, že aj toto zbohatnutie malej menšiny na úkor drvivej
väčšiny je fašizmus!!! Fašizmus bez koncentračných táborov a plynových
komôr. Alebo mi chce niekto tvrdiť, že tu neboli porušené práva a slobody
drvivej väčšiny slovenských občanov?
Doteraz ešte
žiadny politik a ekonóm na Slovensku, ale ani zo Svetovej banky
a Medzinárodného menového fondu, nerozobral mimoriadne aktuálny problém,
či je nejaký rozdiel medzi takto rozkradnutými miliardami, a miliardovými
pôžičkami zo zahraničia, cez ktoré Slovensko už prakticky stratilo ekonomickú,
politickú, občiansku a štátnu suverenitu. STALI SME SA VOPRED PRIPRAVENÝMI POKUSNÝMI KRÁLIKMI SOFISTIKOVANÉHO
FAŠIZMU CEZ EKONOMIKU!!! Kto na tom bohatne, kto má z toho zisk, to je
predsa každému známe. Chce ma niekto cez konkrétne dôkazy presvedčiť, že
nemám pravdu, pokiaľ ekonomické reformy na Slovensku definujem takto: Je to
súhrn zločinecko-zlodejských a sadisticko-fašistických opatrení, ktoré
majú na utrpení väčšiny Slovákov vykompenzovať ekonomické zločiny politikov.
Je mimoriadne zaujímavým faktom, že pokiaľ sa na Slovensku rozkrádalo
a drancovalo hlavne zo strany politikov, tak Svetová banka
a Medzinárodný menový fond poctivo mlčali. Žiadne zdvihnuté prsty, žiadne
výstrahy. Všetko bolo dopredu jasné a pripravené. Dokonca aj tie slovenské
obete, s ktorými sa kalkulovalo.
Bol to zvláštny paradox, že vtedy ani nekričali, ani nekritizovali, že tieto
rozkradnuté miliardy budú neskôr Slovensku chýbať. Prečo by to ale robili, keď
už mali pripravené pre nás pôžičky, cez ktoré sme postupne stratili ekonomickú,
politickú a občiansku svojprávnosť. Pokiaľ k tomu prirátam ich
podmienky, to znamená, radovým a starým občanom, ako aj telesne
a zdravotne postihnutým ešte väčšiu chudobu a mnohokrát aj predčasnú smrť, a im, nehorázne zisky, potom sa
v skutočnosti ukázala tá pravá tvár sionistických a židovských
lichvárov. Ale aj ich spolupáchateľov – slovenských politikov. Kde bol vtedy
ich židovský Boh, alebo židovskí proroci, kde boli tie židovské žalmy
o láske k blížnemu, keď nielen podporili ekonomický fašizmus na
Slovensku, ale sa dokonca na ňom spolupodieľali a riadili ho? V mene
akého židovského Boha, v mene akých židovských prorokov a žalmov,
takéto zisky, zisky získané na utrpení a smrti nevinných, povýšili nad
tieto obete? Toto sú podľa nich tie ekonomické reformy, alebo, čím viac
nevinných obetí sociálnych samovrážd, čím viac duševne povraždených, čím viac
rozvrátených rodín, chudoby a utrpenia, tým je Slovensko lepším ekonomickým
tigrom a investorským rajom pre zahraničie?
Keďže Židia aj vzhľadom na prežité utrpenia počas II. svetovej vojny sa
považujú za predvoj boja proti fašizmu, tak potom sa pýtam všetkých židovských
bankárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ako aj
všetkých židovských investorov investujúcich na Slovensku: Vám neprekáža podpora hnutí (skupín), ktoré porušujú najzákladnejšie
práva a slobody vlastných občanov na Slovensku? Pokiaľ neviete, o koho
sa jedná, tak vám pripomínam, že mám na mysli ponovembrové politické subjekty
a ich predstaviteľov – členov ponovembrových vlád a parlamentov.
Mimochodom, kto s takýmito hnutiami a skupinami spolupracuje
a podporuje ich, tak sa s nimi stotožňuje. Vrátane generálneho prokurátora
Dobroslava Trnku, Jána Slotu, spolku Ľudia proti rasizmu a im podobných.
Alebo, toto je ten dobrý, humánny a demokratický fašizmus, pokiaľ
politikom a bankárom prináša ekonomický
a ideologický zisk?
Vladimír Pavlík