Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Niektoré spoločné znaky hitlerovského fašizmu a povojnového židovského fašizmu

         Existujú obete, ktoré si zaslúžia úctu dovtedy, pokiaľ život na tejto planéte bude existovať. Ak mám na mysli posledných sto rokov, potom plným právom tu možno zaradiť všetky nevinné obete počas vojnovej krutovlády hitlerovského fašizmu a nacizmu. Realita nám dokazuje, že najväčšie utrpenia končiace smrťou boli realizované na ruskom národe a židovských väzňoch v koncentračných táboroch. Nemožno zabudnúť ani na utrpenia počas krutovlád leninizmu a stalinizmu, mnohokrát v réžii nehodných Židov, neskoršie zločiny komunizmu v 50. rokoch, ktoré dokonca predčili to, čomu sa hovorilo a hovorí - fašizmus a nacizmus. Dozrel čas, aby sa cez nezvratné dôkazy a realitu povedalo, že fašizmus, to nie sú len koncentračné tábory, plynové komory a s nimi spojené židovské obete. Ale aj to, že po skončení vojnových hrôz tu existuje, žiaľ, aj židovský fašizmus.

         Treba hovoriť o tom, že netrpeli len Židia, treba hovoriť o tom, že nemožno parazitovať na nevinných a radových židovských obetiach židovskou nomenklatúrou, treba hovoriť o tom, že utrpenie nevinných Židov mohlo pokračovať aj zradou vlád Veľkej Británie a Francúzska Mníchovskou konferenciou 29. septembra 1938. Treba hovoriť o tom, ako touto zradou sa rozhodlo, že Československá republika musela fašistickému Nemecku odstúpiť nielen svoje pohraničné územia, čím sa posilnilo aj sebavedomie fašizmu a nacizmu, ale treba hovoriť o tom, že aj týmto aktom genocída Židov dostala opätovné požehnanie, treba hovoriť o tom, že tejto zrady sa dopustili aj židovské kruhy z vysokej politiky Veľkej Británie a Francúzska. Treba hovoriť o tom, že koncentračné tábory sa budovali aj z peňazí židovských veľkopriemyselníkov, treba hovoriť aj o židovských dozorcoch, ktorých krutosť mnohokrát predčila krutosť nemeckých dozorcov. Treba hovoriť  o tom, prečo vlastne NEUSTÁLE pretrváva taká nenávisť proti Židom, podľa môjho názoru zavinená piatimi percentami nehodných a zlých Židov, ale aj o tom, prečo kvôli piatim percentám nehodných a zlých Židov muselo v období II. svetovej vojny trpieť deväťdesiatpäť percent radových a nevinných Židov, lebo na napáchanom ekonomickom zle týchto piatich percent Židov si zvrhlý fašizmus a nacizmus vybudoval propagandu a dôvody na páchanie týchto ukrutných zločinov. Pokiaľ by mi chcel niekto pri tejto poslednej vete oponovať, kladiem protiotázku: je v súlade s ústavou, alebo s Božími zákonmi, pokiaľ by za zločincov, zlodejov, sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z vysokej slovenskej politiky, ktorí netvoria ani jedno percento slovenského národa, mal byť pranierovaný, odsudzovaný a braný na zodpovednosť zbytok slovenského národa? Asi nie.

         Preto, ak hovoríme o utrpení Židov v období vojnového Slovenského štátu, nebuďme jednostranní. Pokiaľ sa hovorí o Tisovi, nehrajme sa na hrdinov, sudcov a generálov, keď je už po boji. Čo by na jeho mieste robili tí dnešní tisovci a antitisovci? Koľkí by sa rozhodli obetovať vlastný život, vediac pritom, že na ich miesta má Hitler pripravených  dostatok poslušnejších a servilnejších? Na čo sa to chceme hrať, keď dnes, šesťdesiatdva rokov od skončenia II. svetovej vojny nám neprekáža, keď židovský fašizmus zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu spolu s pravicovým a ľavicovým ponovembrovým slovenským fašizmom z vysokej politiky likvidujú cez ekonomiku nezanedbateľnú časť slovenských občanov? Hlavne starých, telesne a zdravotne postihnutých, teda, tých najbezbrannejších. Presne podľa vzoru hitlerovského fašizmu a nacizmu, ale teraz už bez využitia koncentračných táborov a plynových komôr. 

Vzácna zhoda novodobých fašistov cez ekonomiku

         Povedzme si úplne otvorene, že starí, nevládni a neprodukujúci ľudia boli na obtiaž nielen hitlerovskému fašizmu, ale aj súčasnému slovenskému fašizmu z ponovembrových vlád a parlamentov, pod dohľadom židovského fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Ich spoločným znakom je zavedenie a realizácia, dokonca cez zákony, systému kolektívnej viny na nevinných za ekonomické zločiny a zbojstvá napáchané ponovembrovými politikmi. Niet žiadneho rozdielu medzi smrťou nevinného Žida v plynovej komore, a smrťou nevinného Slováka dohnaného k sociálnej samovražde ekonomickými fašistickými reformami realizovanými slovenskými politikmi pod dohľadom lichvárskeho fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu.

         Popredný pravicový sadisticko-fašistický tyran a dvojnásobný expremiér Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre Hospodárske noviny z 23.-26. decembra 2005 povedal aj toto: „Vzbudzovanie ilúzií, že sa dá vybudovať krajina – kde stačí iba natŕčať ruky – je síce lákavá, ale socializmus sa už skončil“. Položme si teda otázku: kto tu najviac natŕčal ruky po novembri 1989? A potom si položme ešte druhú, mimoriadne závažnú a dôležitú otázku, ktorá nadväzuje na prvú otázku: komu najviac padalo do natŕčaných rúk po novembri 1989? Odpoveď na obidve otázky je veľmi jednoduchá. Takže poďme menovať. Jednalo sa o pretransformovaných prednovembrových komunisticko-fašistických a eštebácko- fašistických zločincov, zločincov a zlodejov z ponovembrových vlád a parlamentov, či už pravicových, ľavicových, tzv. národných, stredových či nezávislých, ich rodinných príslušníkov a známych, alebo s nimi politicky spriaznených, domáci a zahraničný organizovaný zločin, či bankárske a konkurzné mafie. Nemožno zabudnúť ani na zbojníckych bankárskych lichvárov s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a zahraničných investorských zbojníkov. Jediným porazeným tohto ekonomického zlodejstva ostal vlastný národ. Nebojme sa povedať, že aj toto zbohatnutie malej menšiny na úkor drvivej väčšiny je fašizmus!!! Fašizmus bez koncentračných táborov a plynových komôr. Alebo mi chce niekto tvrdiť, že tu neboli porušené práva a slobody drvivej väčšiny slovenských občanov? 

         Doteraz ešte žiadny politik a ekonóm na Slovensku, ale ani zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, nerozobral mimoriadne aktuálny problém, či je nejaký rozdiel medzi takto rozkradnutými miliardami, a miliardovými pôžičkami zo zahraničia, cez ktoré Slovensko už prakticky stratilo ekonomickú, politickú, občiansku a štátnu suverenitu. STALI SME SA VOPRED PRIPRAVENÝMI POKUSNÝMI KRÁLIKMI SOFISTIKOVANÉHO FAŠIZMU CEZ EKONOMIKU!!! Kto na tom bohatne, kto má z toho zisk, to je predsa každému známe. Chce ma niekto cez konkrétne dôkazy presvedčiť, že nemám pravdu, pokiaľ ekonomické reformy na Slovensku definujem takto: Je to súhrn zločinecko-zlodejských a sadisticko-fašistických opatrení, ktoré majú na utrpení väčšiny Slovákov vykompenzovať ekonomické zločiny politikov.

         Je mimoriadne zaujímavým faktom, že pokiaľ sa na Slovensku rozkrádalo a drancovalo hlavne zo strany politikov, tak Svetová banka a Medzinárodný menový fond poctivo mlčali. Žiadne zdvihnuté prsty, žiadne výstrahy. Všetko bolo dopredu jasné a pripravené. Dokonca aj tie slovenské obete, s ktorými sa kalkulovalo. Bol to zvláštny paradox, že vtedy ani nekričali, ani nekritizovali, že tieto rozkradnuté miliardy budú neskôr Slovensku chýbať. Prečo by to ale robili, keď už mali pripravené pre nás pôžičky, cez ktoré sme postupne stratili ekonomickú, politickú a občiansku svojprávnosť. Pokiaľ k tomu prirátam ich podmienky, to znamená, radovým a starým občanom, ako aj telesne a zdravotne postihnutým ešte väčšiu chudobu a mnohokrát aj predčasnú smrť, a im, nehorázne zisky, potom sa v skutočnosti ukázala tá pravá tvár sionistických a židovských lichvárov. Ale aj ich spolupáchateľov – slovenských politikov. Kde bol vtedy ich židovský Boh, alebo židovskí proroci, kde boli tie židovské žalmy o láske k blížnemu, keď nielen podporili ekonomický fašizmus na Slovensku, ale sa dokonca na ňom spolupodieľali a riadili ho? V mene akého židovského Boha, v mene akých židovských prorokov a žalmov, takéto zisky, zisky získané na utrpení a smrti nevinných, povýšili nad tieto obete? Toto sú podľa nich tie ekonomické reformy, alebo, čím viac nevinných obetí sociálnych samovrážd, čím viac duševne povraždených, čím viac rozvrátených rodín, chudoby a utrpenia, tým je Slovensko lepším ekonomickým tigrom a investorským rajom pre zahraničie?         

         Keďže Židia aj vzhľadom na prežité utrpenia počas II. svetovej vojny sa považujú za predvoj boja proti fašizmu, tak potom sa pýtam všetkých židovských bankárov zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, ako aj všetkých židovských investorov investujúcich na Slovensku: Vám neprekáža podpora hnutí (skupín), ktoré porušujú najzákladnejšie práva a slobody vlastných občanov na Slovensku? Pokiaľ neviete, o koho sa jedná, tak vám pripomínam, že mám na mysli ponovembrové politické subjekty a ich predstaviteľov – členov ponovembrových vlád a parlamentov. Mimochodom, kto s takýmito hnutiami a skupinami spolupracuje a podporuje ich, tak sa s nimi stotožňuje. Vrátane generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, Jána Slotu, spolku Ľudia proti rasizmu a im podobných. Alebo, toto je ten dobrý, humánny a demokratický fašizmus, pokiaľ politikom a bankárom prináša  ekonomický a ideologický zisk?

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka