Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Sociálne samovraždy – krutá realita v mene ponovembrových fašistických politikov

         Zastávam názor, že tak ako je popieranie holokaustu trestným činom, tak by trestným činom na Slovensku malo byť aj popieranie sociálnych samovrážd, ako aj ich utajovanie zo strany politikov, ekonomických analytikov, ostatných verejných činiteľov a médií. Do Trestného zákona by mal pribudnúť nový paragraf pod názvom „samovraždy cez ekonomiku“, ktorého nepremlčateľnosť, z titulu ako zločinu proti ľudskosti, by bola uzákonená a ktorého úvodný text by bol nasledovný: „Kto pripraví a schváli také ekonomické zákony, ktoré budú potláčať práva občanov nielen na dôstojný život, ale aj život samotný, ktoré doženú občanov k sociálnym samovraždám, bude považovaný za vraha. Pokiaľ takéto zákony doženú k sociálnym  samovraždám  viac ako dvadsať občanov, bude považovaný za vedomého masového vraha .....“          

Masoví vrahovia z vysokej politiky a ich spolupáchatelia

         Povedzme si úplne otvorene, že sociálne samovraždy sa na Slovensku stali jednou absolútne utajenou témou. Ale aj úplne normálnym a bežným javom, ktorý sa stal súčasťou tzv. ekonomických reforiem. Skoro takým, akým boli koncentračné tábory počas druhej svetovej vojny na likvidáciu bezbranných a nevinných ľudí, aj keď experimenty a časové obdobia boli odlišné. Pri týchto novodobých ponovembrových fašistických zločinoch proti ľudskosti si porozumeli pravica s ľavicou, maďarskí politici s národniarmi a Maticou slovenskou, v skutočnosti povedané s tzv. národniarmi, nezávislí so stredovými, pravicové, ľavicové, štátne či súkromné médiá, ba dokonca mlčí, čo je najhroznejšie, aj katolícka cirkev. Mlčí a nekoná MV SR a GP SR, mlčí Ústavný súd SR, tretí sektor, všetky občianske združenia a humanitné spolky, tento druh fašizmu neprekáža dokonca ani slovenským Židom, ktorí sa tvária ako bojovníci proti fašizmu.  Mlčanie, zbabelosť a slúženie zlu ich spojilo do jednej veľkej fašistickej rodiny! Mlčaním podporili fašistických tyranov a vrahov z vysokej politiky! Stali sa ich spolupáchateľmi! Mlčanie a spolupáchateľstvo ich povýšilo na úroveň vrahov!

         Je mimoriadne zaujímavé sledovať súčasnú taktiku špičkových politikov z SDKÚ, SMK a KDH, ako aj im slúžiacich ekonomicko-analytických lokajov, ktorú používajú voči koaličnej a vládnucej strane Smer-Sociálna demokracia. Hlavne vtedy, keď nejakú tú odrobinku dajú trebárs dôchodcom, alebo najslabším sociálnym vrstvám. Ako tie krvilačné šelmy začnú kričať: „odkiaľ chcete na to zobrať“? Varovné prsty začínajú dvíhať zlodejské bankárske lichvy, spolupodieľajúce sa na sociálnych samovraždách, zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Vraj sa jedná o prejedanie.

         Škoda len, že varovné prsty nedvíhali vtedy, keď najskôr po hochštaplerskej kupónovej privatizácii, po ktorej od roku 1993 už v mene zvrchovaného najzločineckejšieho a najzlodejskejšieho protislovenského odpadu z HZDS a SNS sa rozkrádal v tzv. privatizácii majetok nás všetkých, hlavne v prospech vyvolených a privilegovaných, kde v rámci týchto rabovačiek pamätali aj na organizovaný zločin. Keď ich v týchto ekonomických zbojstvách po víťazných voľbách v roku 1998 vymenili dzurindovci, miklošovci, kaníkovci, zajacovia, beblaví a im podobné zbojnícko-drancovacie hordy, k zdvihnutým prstom malo pribudnúť aj primerané bučanie a ručanie, ako aj s tým súvisiace otázky, či nebudú tie rozkradnuté miliardy raz Slovensku chýbať?

         Miesto toho bolo Slovensko pasované za reformného tigra východnej a strednej Európy. Stali sme sa investorským rajom. Zločinca, zlodeja a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara vymenil na osem rokov americký a západoeurópsky zadkolezec Mikuláš Dzurinda. Čím viac nenávidel slovenský národ, s tým väčšou poníženosťou slúžil západným bankám a investorom. Rozdávanie cudzincom považoval za významné reformné kroky, keď mal dať tým najchudobnejším a najbezbrannejším, tak to považoval za prejedanie na úkor štátneho rozpočtu. Veď výrok Larsa Christensena z banky Danske Bank pre agentúru Reuters z 18. 4. 2006, citujem: „Pod vedením Dzurindu sa Slovensko stalo úžasným príbehom o ceste k bohatstvu“, jednoznačne svedčí o tom, aká ponížená a vlastizradná trasorítka v službách cudzích záujmov bola osem rokov predsedom slovenskej vlády. Škoda len, že tento bankár nejako pozabudol povedať, že jeho banka bohatla na úkor chudoby a ožobračovania väčšiny slovenských občanov. Samozrejme, v spolupráci a v spolupáchateľstve so slovenskými politikmi. No nielen jeho banka, ale aj ostatné banky a zahraniční investori, títo novodobí a stále nenažratí kolonizátori, cez ekonomický fašizmus drancujúci a ožobračujúci Slovensko, kde vlastní občania sa dostávajú do pozícií ich otrokov.

         Opätovne si tu pripomeňme, akým rafinovaným podvodom sa politickí nominanti z SDKÚ, SMK a KDH v parlamentných voľbách roku 2002 dostali k moci. Vo svojich volebných programoch a predvolebných sľuboch mali množstvo sociálnych zákonov a opatrení, ktoré mali pomôcť tým najchudobnejším a najbezbrannejším. Ľudia im uverili a dali im svoje hlasy. Keď sa potom znovu dostali k moci, okamžite tieto sociálne zákony v skrátenom legislatívnom konaní zrušili. Správali sa tak, ako by už neboli ani ľuďmi, ktorých porodili ženy-matky, ale ako by to boli tie najzavrhnutiahodnejšie monštrá splodené samotným Antikristom. Na likvidáciu bezbranných už nepotrebujú koncentračné tábory. Tak ako fašizmu a nacizmu prekážali starí a nevládni ľudia, ako aj telesne a zdravotne postihnutí, aj dnes sú tieto skupiny ľudí presne v podobnej situácii. Miesto vraždenia v koncentračných táboroch ich likvidujú cez ekonomiku a sociálne samovraždy, kde svoje obete doháňajú k tomu, aby si v zúfalstve, keď nie sú už schopní vyriešiť svoju situáciu, dobrovoľne siahli na život. Brutálny fašizmus vymenili za sofistikovaný fašizmus. Jeho predvojom sú Svetová banka a Medzinárodný menový fond. V snahe čo najviac ponížiť ťažko zdravotne postihnutých, sociálne odkázaných a im podobných vrstiev a skupín, tak cez zákony politici SDKÚ, KDH, SMK a ANO presadili, že keď ťažko zdravotne postihnutému, ktorý potrebuje celodennú opateru, sa zvýši dôchodok, o tú istú sumu znížia jeho opatrovateľovi príspevok!

         No nielen to. Takýto opatrovatelia boli zákonom určení ako dobrovoľne nezamestnaní!!! To znamená, že z toho mála si museli napr. platiť aj odvody do sociálnej poisťovne. Mnohí sa dostali až do takej situácie, že keď sa im opatrovateľské každoročne znižovalo, no zároveň s valorizáciou sa im zvýšili odvody, tak im prakticky neostávalo už nič, žiadny príjem. Sú jedinou skupinou, ktorej sa každoročne po valorizácii znižujú príjmy. Živoria z dôchodku ťažko zdravotne postihnutého. Tento fašisticko-tyranský a likvidačný zákon platí doteraz. Zaviedli ho pravicoví politici, v platnosti ho nechali aj terajší, údajne sociálni, koaliční politici. Dovolím si tvrdiť, že v počte obetí sociálnych samovrážd od roku 1993 títo ponovembroví fašistickí politickí vrahovia už predstihli aj samotné, za vojnového Slovenského štátu existujúce, Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy pod vedením Otomara Kubalu. No nielen v počte obetí, ale aj cynizme. Uvediem nasledovný príklad zo svojich vlastných skúsenosti, ktoré zažívam nielen ja, ale aj ďalšie tisíce opatrovateľov.

         Tieto neľudské antisociálne zákony dohnali moju ťažko zdravotne postihnutú matku v roku 2005 do takých psychických stresov, že jej prestalo chutiť jesť, neustále plakala že mi je na obtiaž, častokrát vyslovovala prianie zomrieť. Tak som napísal Národnej rade SR otvorený list, kde som im mimo iného pripomenul, že túto republiku o stovky miliárd neokradli ani ťažko zdravotne postihnutí, ani ich opatrovatelia. Pripomenul som im, že túto republiku vedome rozkradli, alebo nechali vedome rozkradnúť, tí skutoční zločinci a zlodeji  z ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí následky za svoje vlastné zločiny a zlodejstvá preniesli na plecia nevinných a bezbranných. V odpovedi mi bolo doporučené, aby sme sa obrátili na charitu. Ani jednou vetou sa nezmienili o tých skutočných vinníkoch – zločineckých a zlodejských politikoch z ponovembrových vlád a parlamentov. Ani ma to neprekvapilo.       

Ako sa fašisti snažia likvidovať nefašistov

         Keďže Generálna prokuratúra SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR dlhodobým mlčaním a zbabelosťou dali tomuto druhu ponovembrového fašizmu zelenú, no v snahe vykonať ešte nejakú nadprácu navyše, cez tzv. argumenty, Generálna prokuratúra SR a Najvyšší súd SR rozpustili nefašistickú Slovenskú pospolitosť. Tomuto protizákonnému aktu predchádzali dva návrhy – jeden od protislovenského škodcu a parazita nenávidiaceho Slovensko Jána Slotu, a ten druhý, zo spolku Ľudia proti rasizmu. S trpkým úsmevom a opovrhnutím som taktiež sledoval mediálne bludy ohľadom Slovenskej pospolitosti zo strany podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča. Tento prednovembrový odchovanec komunisticko-fašistickej ideológie, ktorého otec bol paradoxne v 50. rokoch uväznený práve v mene tejto ideológie, nám niekoľkokrát zdôraznil, že Slota nemá s fašizmom a nacionalizmom nič spoločné, čo dokumentoval aj tým, že taktiež podal návrh na rozpustenie Slovenskej pospolitosti.

         Ako sa ale ukázalo, Božie mlyny melú pomaly a isto. Čo sa vlastne stalo? Tretieho septembra 2006 poslali predstavitelia rozpustenej Slovenskej pospolitosti otvorený list predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi, ktorý v auguste 2006 nazval ich hlavného predstaviteľa M. Kotlebu polobláznom. Otvorene poukázali na negatívny fenomén sociálnych samovrážd a za hlavných vinníkov označili členov ponovembrových vlád a parlamentov. Požiadali o stretnutie, kde chceli nielen o týchto fašistických zločinoch hovoriť, ale aj hľadať riešenia, ako im zabrániť. Veď sa predsa jednalo a jedná o nevinných slovenských občanov. Alebo to nie je pravda, takzvaný Slovák Ján Slota?

Odhalení „nefašistickí“ fašisti

         Pokiaľ som si naivne myslel, že tento otvorený list vyvolá v strane Smer-Sociálna demokracia náležitú odozvu, že to rozhýbe nielen ich sociálno-demokratickú česť, myslenie a cítenie, ale aj ich, s obľubou predvádzajúci antifašizmus, bol som hlboko sklamaný. V niekoľkoriadkovej odpovedi z Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcie ľudských práv a menšín, pod ktorou bola podpísaná generálna riaditeľka Jana Kviečinská, nie je ani jednou vetou, dokonca ani jedným slovom, spomenutá problematika sociálnych samovrážd. V odpovedi sa ale môžeme dočítať, že: „Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky stavia na kontinuitu s predchádzajúcou vládou všade tam, kde je to účelné.“ A ďalej sa zaväzuje k tomu, že „v snahe rozvíjať multietnický a multikultúrny charakter spoločnosti občanov Slovenskej republiky bude permanentne bojovať proti všetkým formám rasovej, etnickej, náboženskej a politickej neznášanlivosti.“

         Čo k tomu dodať? Akurát – hanba a hnus, ako aj premenovanie tohto úradu na Úrad vlády SR, Sekcia ľudských práv pre ochranu realizátorov sociálnych samovrážd! Taktiež aj nový názov úradu pre podpredsedu vlády SR Dušana Čaploviča – podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť pre pochopenie, realizáciu a utajovanie sociálnych samovrážd, európskych záležitostí a rozvoja sociálnych samovrážd v rámci Európy, a ochraňovania ľudských práv pre tých, ktorí doháňajú nevinných Slovákov k sociálnym samovraždám.

         Záverom chcem ešte pripomenúť, koľko cynizmu, arogancie, výsmechu a pohŕdania v sebe skrýva aj nová iniciatíva Európskej únie, údajne kampaň za ľudské práva a boj proti rasizmu, ktorá sa začala 1. septembra 2006, kde sa paradoxne zapojilo aj Slovensko, v ktorom sú sociálne samovraždy už štrnásty rok bežným javom. Aby táto fraška bola skutočnou fraškou a pohŕdaním práv občanov zo strany politikov na dôstojný život, ako aj život samotný, tak na tomto projekte sa prednostne zúčastňujú aj mlčiaci zbabelci z občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu, ktorí nielen proti takémuto druhu fašizmu neprotestujú, ale zo zákernej a podlej vraždy študenta Daniela Tupého si dokonca vyrobili živnosť, ktorú povýšili nad samotné sociálne samovraždy.                           

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka