Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Poblúznený dezinformátor Augustín Marián Húska

         Mesačník Extra plus z decembra 2006 sa popri zaujímavým a pravdivým článkom zaskvel aj dvoma dezinformačnými a zavádzajúcimi paškvilmi. Na stranách 26 – 27 pod nadpisom Obhajca Slovenska, od autora Pavla Kapustu, boli oslavné ódy na Dušana Slobodníka, bývalého ministra kultúry a poslanca Národnej rady SR za zločinecko-zlodejský a štátno-teroristický politický subjekt HZDS, venovaný piatemu výročiu jeho úmrtia. Keďže menovaný sa už nemôže brániť, pripomeniem len niekoľko faktov, ktoré mesačníku Extra plus môžem kedykoľvek doložiť.

         V rokoch 1993 – 1994 som na stránkach Necenzurovaných novín uverejnil autentické dokumenty usvedčujúce Dušana Slobodníka napr. aj z toho, že oproti tým skutočným trpiacim väzňom a mučeníkom v ruských gulagoch, on bol v pozícii gulagového rekreanta. Niekoľkokrát som ho vyzýval, aby sa bránil a dementoval moje argumenty, čo ale neurobil. Pokiaľ ale zo strany jeho priaznivcov by bol záujem, alebo by ma obvinili z klamstva, rád všetky dôkazy na jeho osobu uverejním.

Malý vzrastom, ale nadmerne veľký v šírení bludov

         Augustín Marián Húska, bývalý podpredseda Národnej rady SR a ideológ zločinecko-zlodejského a štátno-teroristického politického subjektu HZDS, toho času na politickom dôchodku, patrí od roku 1990 medzi tzv. skvosty publicisticko – ekonomického diletantstva, okoreneného jeho fikciami a vidinami, v drvivej väčšine pohybujúcich sa na hranici dezinformácií a bludov. Názorne nám to predviedol aj v dotyčnom decembrovom mesačníku na stranách 12 – 13 pod nadpisom – Rana megašpekulantom. Môžeme sa tu dočítať aj toto:

         „Z pohľadu malých štátov sa za posledných 20 – 25 rokov udiali mnohé kladné, ale aj záporné premeny. Napríklad na Slovensku sme sa dvojnásobne emancipovali – prestali sme byť vazalskými prispievateľmi do pokladnice zbrojných pretekov studenej vojny a získaním vlastnej štátnosti sme prestali byť vazalmi českého vazala. Dostali sme sa do trhového prostredia, ale stratili sme veľkú väčšinu svojho strategického hospodárskeho potencionálu. Trhová demokracia je akiste dobrá vec, ale nie pre 37 percent neprivilegovaných občanov, ktorí padli do sociálnej závislosti až chudoby.“

         „Na druhej strane si nesmieme robiť ilúzie, že by sme celý strategický potenciál udržali vo vlastných rukách. Západní víťazi studenej vojny sa museli dostať do výhodnej kapitálovej pozície aj v rozpadnutom východnom bloku, pričom porazený socialistický systém aj tak nemal dostatok síl a prostriedkov na pokračovanie zbrojných pretekov, rovnako ako na investičnú modernizáciu.“

         Nechápem, za koho tento senilný a zlostný starec považuje slovenských občanov, mysliac si, že každý Slovák je tak sprostý, ako on je „múdry“. Odrazme sa napríklad od jeho bludu, ktorý je odrazom jeho nacionalistického pomäteného myslenia, že „získaním vlastnej štátnosti sme prestali byť vazalmi českého vazala“. Akoby nechcel rešpektovať historickú realitu, že nebyť Čechov a nebyť 28. októbra 1918, tak Slovensko v dnešnej podobe by nikdy neexistovalo. Veď si len zoberme, akí ľudia sa po novembri 1989 začali pasovať za ochrancov slovenského národa a tzv. najslovenskejších Slovákov? V skutočnosti sa jedná, v drvivej väčšine, o odpad slovenského národa, ktorých spája niekoľko spoločných vlastností. Uveďme niektoré z nich – prednovembrové zbabelé občianske nuly, komunistickí a eštebácki prisluhovači, z ktorých sa po novembri 1989 z titulu ich politických funkcií stávajú zločinci, zlodeji, štátni teroristi,  parazitní darmožráči, politickí zbohatlíci z rozkradnutého slovenského majetku, teda, ten najsmradľavejší odpad slovenského národa. Všade dookola hľadajú nepriateľov Slovenska, hoci v realite sú oni samotní tými najväčšími nepriateľmi a škodcami Slovenska.

         Vráťme sa najskôr v krátkosti do histórie. V týždenníku Domino fórum č. 45/2006 bol na strane 23 uverejnený článok Emila Poláčika pod nadpisom – 28. október po slovensky. Stojí za to odcitovať niektoré pasáže, majúce v sebe nielen historickú realitu, ale aj preukázateľnú objektivitu. 

         „A že Masaryk s Benešom zaznávali slovenský národ ako samostatný subjekt a označili nás len za vetvu československého národa? Nuž, nelichotivé, ale nie až také dramatické, lebo naše deti sa neučili v škole po česky, ale hovorili svojou rodnou rečou a učiteľ ich nebil trstenicou ak hovorili po slovensky (tak, ako to robili a dodnes ešte robia na Dolnej zemi slovenským deťom učitelia maďarskí).

         Jednoducho, Češi nás objektívne považovali za nevzdelanejších a zaostalejších a takto s nami aj zachádzali. Realita bola taká a nijaké prikrášľovanie, či retušovanie skutkového stavu veci neprospeje. Len chápme niektorých hejslovákov, že sa to dnes ťažko priznáva, to reziduum tvrdej maďarizácie. Aj mne vždy vadilo, keď som musel počúvať neustále reči o „doplácení“ na Slováky.

         Ale to nie je až také dôležité, čo treba rešpektovať je to, že po uhorskej nadvláde sme si mohli otvoriť svoje školy, v úradoch sme mohli hovoriť po svojom a na tom nič nezmenilo ani občasné české „nelze vyhověti“. Tradičná česká nadradenosť sa s nami síce ťahala až do rozdelenia v roku 1993, ale to opäť nie je nič, čo by sa nedalo uniesť. Objektívne treba uznať, že Česi sú o dosť pred nami, kultúrne i ekonomicky, aj preto, lebo im ich geopolitické umiestnenie vedľa Nemcov a Rakúšanov (popri istých negatívach) dalo celkom iné možnosti ako nám umiestnenie V PODRUČÍ ZAOSTALEJŠÍCH MAĎAROV, ktorí, navyše, pochopili, že najhoršie pre národ je, ak nemá svoje školy.

         My dnes môžeme zazlievať Čechom všeličo, môžeme roniť oprávnené slzy nad čiastkovou likvidáciou slovenského priemyslu počas prvej republiky, môžeme im vytýkať rozdielne prepravné tarify z konca dvadsiatych rokov, ako ony znevýhodňovali slovenský priemysel a poľnohospodárstvo, môžeme sa jedovať na neproporcionálne diplomatické zastúpenie Slovákov na čs. ambasádach, ale jedno im uznajme: na rozdiel od Maďarov nám pomohli v rozbehu národného školstva, národnej kultúry, čo nás po čase postavilo na roveň ostatných civilizovaných národov Európy! To je neoddiskutovateľné a bez nich, bez  T. G. Masaryka a Edvarda Beneša (pravda, spolu s Milanom R. Štefánikom), by sme možno ako národ vo Veľkom Uhorsku už ani neboli!

         Len si treba trošku priznať, že sme vyrástli ako národ popri nich, Čechoch! To nie je nijaká hanba, skôr je hanba, že sme tisíc rokov „držali hubu a krok“ pod  maďarskou nadvládou“.

A čo naša súčasná realita?

         Zastávam názor, že za svoje ponovembrové politické a ekonomické výčiny, ktoré boli súčasťou ožobračovania Slovenska a poškodzovania záujmov väčšiny jeho občanov, mal by mať Augustín Marián Húska na smetisku dejín postavený aj primeraný pomník. Pokiaľ by tu existoval trest smrti, tak jeho verejná poprava by bola taktiež primeraným trestom. Veď sa len zamyslime nad jeho bludmi, nielen pri hľadaní nepriateľov Slovenska, ale aj o jeho politickej, ekonomickej a novohistorickej neznalosti. Pokiaľ tvrdí, že „trhová demokracia je akiste dobrá vec, ale nie pre 37 percent neprivilegovaných občanov, ktorí padli do sociálnej závislosti až chudoby“, tak je nutné poukázať aj na jedného z vinníkov tohto stavu – samotného Augustína Mariána Húsku. Dnes už možno jednoznačne konštatovať, že založením zločinecko-zlodejského a neskôr štátno-teroristického politického subjektu HZDS, kde menovaný patril nielen medzi  zakladateľov, ale aj hlavných ideológov, sa sledoval jediný cieľ. Rozkradnúť a vytunelovať majetok tohto štátu,  a zabezpečiť sa na niekoľko generácií. A zbytok takto rozkradnutého a vytunelovaného majetku predať zahraničným investorom, a v skutočnosti, ešte druhýkrát zarobiť. Toto všetko sa udialo v jednej najodpornejšej fraške v mene tejto protislovenskej luzy a chamrade – mať svoje zvrchované Slovensko. No nie pre občanov, ale pre seba!  

         Preto sú naďalej aktuálne otázky: Či neboli po vzniku samostatného Slovenska jeho občania vazalmi protislovenských zločineckých a zlodejských vazalov z HZDS a SNS? Alebo slovenský majetok naďalej rozkrádali a tunelovali Češi? Kam v skutočnosti siaha cynizmus, arogancia a prekrucovanie faktov zo strany tohto  senilného a jedovatého starca, v skutočnosti spolupáchateľa politického zločinca, zlodeja a štátneho teroristu Vladimíra Mečiara? Aký mal dôvod, keď pri privatizačných rabovačkách spolu s Mečiarom, Gašparovičom a spol. rozdávali spoločný majetok aj organizovanému zločinu? Prečo nehovorí o tom, ako sme boli vyše 40 rokov vazalmi ruského vazala? Či na tohto ruského vazala nedoplácala vyše 40 rokov celá Československá socialistická republika?          

         Neuveriteľný cynizmus prejavil aj pri ďalšom tvrdení, že sme po novembri 1989 nemali na investičnú modernizáciu. Takže si opätovne položme otázku, či tých, minimálne 1,5 bilióna rozkradnutých korún, kde sa počíta aj rozkradnutý štátny majetok, či toto má hodnotu toaletného papiera? Aj Mečiarova Elektra je postavená z hodnoty toaletného papiera? Či tieto rozkradnuté miliardy nemajú takú istú hodnotu, ako požičiavané miliardy od Svetovej banky či zahraničných investorov, cez ktoré sme sa stali ich vazalmi? Alebo mám ešte pokračovať ďalej, protislovenský expolitik nenávidiaci slovenský národ, Augustín Marián Húska?

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka