Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Ponížené a zbabelé hoviadka slovenské nedokážu naplniť pápežov odkaz – “Nebojte sa!”

Nielen jeho autentická životná púť, ale aj posledná rozlúčka so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. nám ukázali, že svet možno opustil nielen jeden z posledných Božích synov, ale aj skutočná predĺžená ruka samotného Krista na tejto planéte. S hlbokým smútkom a úctou sa s ním lúčil prakticky celý svet. Zaslúžil si to. Nebol pápežom politickým, bol pápežom ľudovým. Keby jeho myšlienky, alebo náplň jeho života by sa mali dať do písmovej podoby, a pokiaľ by sa toto realizovalo, milióny ľudí v Afrike, Ázii, Amerike či Európe by nepoznali či neprežívali toľko žiaľu, smútku, hladu a utrpenia, ktoré doteraz prežívajú a budú prežívať.

Politickí farizeji pošpinili rozlúčku s ním

Zastávam názor, že pri pohrebe pápeža Jána Pavla II., keď rakva s jeho telesnými ostatkami bola vystavená pred Bazilikou sv. Petra, v jeho blízkosti nemalo byť minimálne 90 percent tam prítomných šéfov štátov a vlád. Práve v ich mene či ich zásluhou, alebo zásluhou ich predchodcov, sú na tejto planéte vojny, hladomory, genocídy, porušovania ľudských práv či mnohé ďalšie zlá. Je úplne scestné dávať jeho meno do súvislosti napríklad s tým, že na jeho pohrebe si podali ruky izraelský a sýrsky prezident, alebo že britský princ Charles sedel vedľa diktátora Mugabeho.

Zoberme si tieto akty zmierenia či tzv. formálne akty zmierenia z iného pohľadu. Napríklad, vráti toto podanie rúk životy všetkým tým nevinným ľuďom – a nie je ich málo, ktorí museli zbytočne zomrieť v mene politiky tohto sýrskeho a tohto izraelského prezidenta, ako aj ich predchodcov? Alebo, oľutoval zločinecký africký diktátor a vrah Mugabe na tomto pohrebe, alebo po tomto pohrebe, všetky svoje zločiny? Dal nejaký sľub, že už nebude vrahom vlastného národa? Majú nejaký význam takéto gestá, keď politici boli a budú nielen tými najväčšími nepriateľmi a vrahmi ľudstva, ale aj samotnej prírody? Či nešlo len o úbohý herecký prejav pred obyvateľmi tejto planéty? Chce mi niekto tvrdiť, že oni sa chcú zmeniť k lepšiemu, aby boli na prospech pre občanov? Nie, oni sa vôbec nechcú zmeniť!

Myslím si, že tam, kde mali miesta vyhradené politici, mali byť úplne iní ľudia. Ľudia, ktorí buď z lásky, možno aj z titulu svojho postavenia, priniesli radosť tým najbiednejším, ktorí sa do svojho rozpoloženia dostali nie vlastnou vinou. Mali tam byť tí, ktorí zo svojho vlastného vybudovali niečo, čo ich vlastní politici zbúrali a zničili. Nepochybujem o tom, že duša Svätého Otca by bola s tým stotožnená.

“Nebojte sa!,” povedal na návšteve Slovenska v roku 1997

S úplnou samozrejmosťou sa hovorí, že nebohý pápež položil základy porážky komunizmu vo východnej Európe. Je to tak v skutočnosti? Žiaľ, nie je to tak. Komunizmus nebol porazený, komunizmus sa len pretransformoval na krutý ekonomický východoeurópsky ranný kapitalizmus s vysokým stupňom zločinecko-zlodejského cynizmu. Svätý Otec akoby si bol toho vedomý – možno aj preto odkázal občanom Slovenska pri svojej druhej návšteve v roku 1997 ten súhrn prosby a výzvy: Nebojte sa! A pokiaľ mnohí pokrytci či dzurindovskí, alebo kádehácki farizeji sa to stále snažia dávať do súvislosti s vládou Vladimíra Mečiara, čo bolo vtedy reálne, dnes to už nemá prakticky žiadne opodstatnenie. Táto výzva je dnes ešte aktuálnejšia, hlavne od druhej polovice roku 1998, kedy o osude Slovenska rozhodujú zavrhnutiahodní politickí zločinci s vysokým stupňom fašistického cynizmu a vrahovia časti slovenských občanov pod vedením Mikuláša Dzurindu.

To, že 16. októbra 1978 sa stal prvým poľským pápežom v dejinách cirkvi, možno považovať za najväčší úspech istej časti vtedajšej americkej administratívy v nahlodaní skostnatenej komunistickej ideológie v dotyčnom období. Jeho zásluhou vznikla poľská Solidarita, a jeho zásluhou prežila aj výnimočný stav. Historik a publicista žijúci v Oxforde Timothy Garton Ash napísal: Ján Pavol II. bol vytrvalým hovorcom polovice ľudstva, ktorá vyžije z menej než dvoch dolárov na deň. To je tiež časť sveta, kde dnes nájdete väčšinu katolíkov. Kázal, neúnavne a neustále, za právo každej ľudskej bytosti na minimum ľudskej dôstojnosti. “Hovorím,” povedal, “v mene tých, ktorý nemajú nijaký hlas.” (zdroj informácie – denník SME, 4. 4. 2005, str. 14)

Je preto vrcholom cynizmu a najhrubšou urážkou  pamiatky samotného Svätého Otca, pokiaľ sa k jeho osobe vyjadrujú slovenské politické monštrá, tí najodpornejší zločinci, ten najsmradľavejší odpad slovenského národa. Niektorí z nich farizejsky hlásajú o práve na život ešte nenarodeného plodu, pričom ich nezaujímajú ekonomické zločiny, ktoré sa v mene politikov páchajú na väčšine narodených spoluobčanov, alebo sa spolupodieľajú na zákonoch, ktoré dohnali ľudí k samovraždám a rodinným rozvratom. Akoby im nestačilo, že tu duševne povraždili väčšinu obyvateľstva, oni tu ešte zaviedli aj ekonomický holokaust či systém kolektívnej viny na bezbranných ľuďoch za zločiny, ktoré sa tu v mene politikov páchali a páchajú.

“Nebojte sa!,” v podaní Svätého Otca je mimoriadne aktuálne aj pre dnešné Slovensko. Príkladom v obrodení ľudí nemať zo zla strach, by mali byť aj samotní kňazi a cirkevní hodnostári. Najskôr by mali ale urobiť očistu vo vlastných radoch, a potom ich ďalším krokom by malo byť nielen vyháňanie politických zločincov a farizejov z kostolov, ale to aj verejne zdôvodniť. Nemôže predsa existovať, aby Kristova Cirkev na Slovensku sa bratríčkovala s politickými zločincami a vrahmi vlastných spoluobčanov v službách samotného Antikrista, pritom im ešte žehnala a ich ekonomické zločiny prenášala či snažila sa preniesť na Kristov kríž, ktorý by mali niesť nevinní slovenskí občania – v skutočnosti obete zločineckých politikov.

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka