Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

 

Má prezident Bush právo obviňovať svetový terorizmus, keď mu neprekáža slovenský štátny terorizmus?

Ak som doposiaľ tvrdil, že vysoká politika je najodpornejšou zločinecko-zlodejskou profesiou, tak po návšteve amerického prezidenta Busha na Slovensku pridám ešte jedno tvrdenie, že je aj najpokryteckejšou profesiou. Ako najmocnejší muž tejto planéty sa za svojej prezidentskej kariéry stretol a stretne s mnohými svetovými politikmi. Ani jeden z prezidentov, ani jeden z premiérov a ani jeden z predsedov parlamentov, s ktorými sa stretol a ešte stretne, nemal a ani nebude mať minulosť stotožňovateľa so štátnym terorizmom vo vlastnej krajine, ako aj s marením jeho vyšetrovania, akú majú slovenský prezident Ivan Gašparovič, slovenský premiér Mikuláš Dzurinda, predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský, minister zahraničných vecí Eduard Kukan a mnoho ďalších slovenských politikov. No najstrašnejšie na tomto všetkom je to, že hoci prezident Bush, ako aj jeho administratíva o tomto všetkom vedeli, a pokiaľ pri svojom prejave k slovenským občanom mimo iného tvrdil, že Slovensko je úspešná a slobodná krajina, ktorá môže byť inšpiráciou pre ostatných, verejne tým povýšili slovenský štátny terorizmus na úroveň demokracie a občianskych slobôd. Aj toto je jeden zo spôsobov, ako sa dá oceniť slovenské zadkolezectvo v podaní Mikuláša Dzurindu a jemu podobných politikov voči americkej administratíve a jej politickým a ekonomickým záujmom vo svete.

Nebojme sa prezidentovi Bushovi pripomenúť

Pokiaľ začnem s ďalšími kritickými argumentmi, musím pripomenúť, že mimoriadne sympaticky na mňa zapôsobilo, keď prezident Bush hovoril o sviečkovej demonštrácii v Bratislave v roku 1988, na ktorej som bol tiež priamym účastníkom. O tej demonštrácii, na ktorej sa teraz priživujú a parazitujú kadejakí terénni politickí kohúti a prostitúti s minulosťou zbabelých občianskych núl. Škoda len, že poklonkujúcemu Dzurindovi nepripomenul, prečo vtedy neprejavil svoj vzťah k slobode a demokracii svojou osobnou účasťou na tejto demonštrácii, alebo, či bol ešte stále pod vplyvom Februára 1948, keď na túto tému napísal básničku Pomník vďaky. Vynikajúcim spôsobom zmapoval zbabelosť, pokrytectvo a farizejstvo Mikuláša Dzurindu denník NOVÝ ČAS z 24. 2. 2005, keď uverejnil ním zloženú básničku k Februáru 1948 a pod ním bol uverejnený jeho výrok z 22. 2. 2005, citujem: “Keď som bol dieťa a počul som slovo Amerika, tak prvé, čo sa mi vybavilo, bolo slovo sloboda.”

Škoda len, že túto svoju lásku k pravde a slobode nedokázal prejaviť aj primeranou občianskou odvahou a statočnosťou ako poslanec NR SR v októbri 1995, keď sa hodnoverným spôsobom dozvedel, že zakladateľ a krstný otec ponovembrového štátneho terorizmu, ako aj marenia jeho vyšetrovania Vladimír Mečiar, v tom čase predseda slovenskej vlády, keď dopredu verejne vyhlásil, že bude mariť a zasahovať do vyšetrovania únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho, čo sa aj realizovalo. Aký je to zrazu priepastný rozdiel, vtedy, a teraz, s tou jeho zadkolezeckou odvahou pre americké záujmy.

Pozadu za Dzurindom v ničom nezaostáva ani terajší slovenský prezident Ivan Gašparovič. Ten nielen v čase únosu prezidentovho syna, ale aj v čase marenia jeho vyšetrovania bol predsedom NR SR za zločinecko-zlodejskú a štátno-teroristickú organizáciu HZDS. Nie je mi známe, že by tento odporný zločin bol odsúdil, alebo sa od neho dištancoval. Naopak, z titulu svojej funkcie to ešte obhajoval!!!

Túto dvojicu úspešne dopĺňa tretí do partie najvyšších ústavných činiteľov, terajší predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský. Tento kresťanský demokrat ako poslanec NR SR sa taktiež v októbri 1995 hodnoverným spôsobom dozvedel, že Vladimír Mečiar bude mariť a zasahovať do vyšetrovania únosu prezidentovho syna, no taktiež zbabelo mlčal.

Môj ty Bože, mali sme sa smiať či plakať, keď títo traja najvyšší ústavní činitelia pri návšteve Slovenska americkým prezidentom tak zápalisto hovorili o boji proti terorizmu? Chudák pán Bush, akou hrošou kožou musel byť obrnený, keď o boji proti svetovému terorizmu počúval tých, alebo mu prikyvovali tí, ktorí doteraz neboli schopní vyriešiť a potrestať vlastný terorizmus – slovenský štátny terorizmus. Alebo to bola z jeho strany odmena za poklonkovanie a zadkolezectvo zo strany Dzurindu a jemu podobných slovenských politikov?

Za akú cenu prestal USA, NATO a EÚ prekážať slovenský štátny terorizmus?

Prezident Bush povedal, že na Slovensko prišiel z troch dôvodov. Že sa mu páči spôsob, akým naši lídri vedú krajinu, že sa mu páči príbeh našej krajiny, a že chce, aby aj ostatní videli, čo je možné. Mám sa z týchto “perál” či dristov smiať, alebo plakať, či škrípať zubami? Nevídaná urážka drvivej väčšiny slovenského národa. Prirovnám to k istej metafore, keby napr. v novembri 1944 sa Adolf Hitler rozhodol, že založí Zväz nemecko-židovského priateľstva, no s podmienkou, že Židia sa ospravedlnia za všetky zločiny, ktoré voči nemeckým nežidom ako aj ich vojakom napáchali v rokoch 1933 – 1944.

Keď sa už americkému prezidentovi tak páči spôsob, akým naši lídri vedú krajinu, tak mohol za toto dzurindovské zadkolezectvo ešte pokarhať slovenských dôchodcov, nezamestnaných, sociálne odkázaných, telesne a zdravotne postihnutých, lekárov, učiteľov, ako aj ostatné skupiny zo strednej vrstvy, a vyzvať ich, aby už prestali rozkrádať Slovenskú republiku. S hlasom plným precítenia im mal pripomenúť, že za 14 rokov neustáleho rozkrádania tu urobili zo slovenských politikov žobrákov, ktorí patria medzi najchudobnejšiu vrstvu na Slovensku. Obratom mal potom slovenských politikov pochváliť, že aj keď doplácajú z vlastného, oni samotní ako aj ich rodiny trpia nedostatkom, pričom ich jediným cieľom je len a len blaho slovenského národa.

Dosť bolo ale humoru, prejdime k realite. V prvej polovici marca 2004 som adresoval otvorené doporučené listy Delegácii Európskej komisie v SR a veľvyslanectvám krajín EÚ a NATO v Bratislave. Všetkým som položil nasledujúce otázky:

  1. Či nemajú pocit hanby a hnusu, že udržujú priateľské vzťahy so Slovenskou republikou, ktorú od druhej polovice roka 1995 riadia politickí zločinci a štátni teroristi?
  2. Či by v ich krajinách mohol na funkciu prezidenta kandidovať politický zločinec a štátny terorista typu Vladimíra Mečiara, zakladateľa a krstného otca ponovembrového štátneho terorizmu, ako aj marenia jeho vyšetrovania z titulu svojej funkcie predsedu vlády?
  3. Či by v ich krajinách poslanci parlamentov zbabelo mlčali, pokiaľ by predsedovia vlád dopredu verejne vyhlásili, že budú mariť vyšetrovanie štátneho terorizmu a toto aj realizovali, ako to v októbri 1995 urobil Vladimír Mečiar, vtedajší predseda slovenskej vlády?
  4. Či by v ich krajinách sa predsedom vlády mohol stať politik, ktorý ako poslanec parlamentu sa stotožnil s marením vyšetrovania štátneho terorizmu, ako to urobil terajší predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda v októbri 1995?
  5. Či by v ich krajinách sa predsedom parlamentu mohol stať politik, ktorý ako poslanec parlamentu sa stotožnil s marením vyšetrovania štátneho terorizmu, ako to urobil terajší predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský v októbri 1995?
  6. Či v ich krajinách by mohol na funkciu prezidenta kandidovať politik, ktorý ako poslanec parlamentu sa stotožnil s marením vyšetrovania štátneho terorizmu, ako to urobil terajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan v októbri 1995?
  7. Či po prijatí Slovenskej republiky do Európskej únie a NATO nevznikne v Európskom parlamente a NATO Výbor na poľudštenie a pochopenie pre slovenský štátny terorizmus?
  8. Aké politické a hospodárske ústupky musela urobiť Slovenská republika, aby Európska únia, USA a NATO zažmúrili oči nad zločineckou a štátno-teroristickou činnosťou jej politikov?
  9. Ak sa vlády a parlamenty týchto krajín stotožnili so slovenským štátnym terorizmom, majú morálne právo odsudzovať terorizmus v akejkoľvek podobe?

Jedinú odpoveď som dostal od veľvyslanca a vedúceho Delegácie Európskej komisie v Slovenskej republike pána Erica van der Lindena. Bola všeobecná a ani na jednu z deviatich otázok mi nebolo odpovedané ani áno, ani nie. Takto teda vyzerá ten najvyšší demokratický stupeň v krajinách, ktoré s obľubou poučujú a kritizujú iných, a dokonca zo svojej demokracie urobili vývozný artikel.

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka