Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Prezident, ktorý zapácha štátnym terorizmom

Stalo sa, s čím prakticky nikto nerátal. Do druhého kola prezidentských volieb na Slovensku sa dostali politici, ktorí by v slušných demokraciách boli buď na okraji spoločnosti, alebo by od spoločnosti boli izolovaní vo väzenských celách. Ten prvý, Vladimír Mečiar, zakladateľ a krstný otec ponovembrového štátneho terorizmu, ako aj marenia jeho vyšetrovania keď bol na funkcii predsedu vlády, ten druhý, Ivan Gašparovič, bývalý ponovembrový generálny prokurátor ČSFR, neskôr predseda NR SR, ktorý sa z titulu tejto funkcie nielen stotožnil so štátnym terorizmom, ale dokonca ani nezabránil Vladimírovi Mečiarovi v marení jeho vyšetrovania v októbri 1995. Buďme ale objektívni a priznajme si, že takto sa zachovalo aj ďalších 149 poslancov v NR SR.
Pokiaľ v prvom kole získal Mečiar ako víťaz 650 242 hlasov a druhý Gašparovič 442 564 hlasov, druhé kolo s veľkou prevahou vyhral Gašparovič so ziskom 1 079 592 hlasov, kým druhý Mečiar získal len 772 368 hlasov. Ukázalo sa, že voliči sa rozhodli opäť pre menšie zlo. Skutočnosť bola ale taká, že o jeho víťazstve rozhodli vlastne pravicoví voliči, ktorí v skutočnosti neuznávajú ani jedného z nich, no ich averzia voči Mečiarovi je tak veľká, že neakceptovali ani výzvy koaličných lídrov o bojkotovaní druhého kola volieb.
Ak sa teraz drvivá väčšina našich a zahraničných politológov, analytikov, novinárov, ako aj zahraničných politikov zhoduje v tom, že zvíťazilo menšie zlo, tak sú na veľkom omyle. V skutočnosti totiž zvíťazilo väčšie zlo. Lebo ten, ktorý sa so zločinom stotožní, obhajuje ho, nesnaží sa zločinu zabrániť, vlastne nielen zločinca podporuje, ale mu dáva aj legitimitu! A Gašparovič takýmto skutočne bol. Ktovie, ako by boli hlasovali všetci títo vyznávači menšieho zla, pokiaľ by sa mali napríklad rozhodnúť medzi trojnásobným vrahom a štvornásobným vrahom? Fuj, aká je to zvrátená logika tých, z ktorých mnohí sa považujú za intelektuálnu elitu národa.

Bolo treba voliť menšie zlo?

Zastávam názor, že nie. Hlavní vinníci tejto zvrátenosti sa volajú koaliční politici, zaslepení občania-voliči, či veci nerozumejúci občania-voliči. Slovensko malo mimoriadnu šancu si zvoliť prezidenta slušného, múdreho, nezaťaženého komunistickou minulosťou, nemajúceho za sebou žiadny škandál, ako aj človeka ľudského, nepopulistu, ktorý nesľubuje to, čo by splniť nedokázal. Volal sa Martin Bútora.
Pokiaľ po prvom kole, ktoré skončilo fiaskom pre kandidáta SDKU Eduarda Kukana sa začali ozývať hlasy, že napr. Martin Bútora mal pred prvým kolom stiahnuť svoju kandidatúru v prospech Kukana, tak je to úplne scestné. Napríklad aj takými názormi, že si musel byť vedomý, že nemá šancu na úspech. Ja osobne zastávam názor, prečo by sa mal Bútora vzdávať v prospech nejakého beznázorového poníženého Dzurindovho služobníka-kandidáta Kukana?
Ak by táto koalícia mala skutočne počestné štátne záujmy, mala životnú šancu dať za svojho kandidáta Bútoru a urobiť mu primeranú predvolebnú kampaň. Nepochybujem o tom, že rozhodnuté by bolo už v prvom kole. Aj keď menovaný získal v prvom kole len 129 387 hlasov, získal som dostatok autentických svedectiev, že ho volili zväčša mladí ľudia. Dokonca som bol svedkom toho, ako dvaja mladí súrodenci voliaci Bútoru, a ich rodičia voliaci Mečiara si museli vypočuť nelichotivé výčitky od svojich detí, či im nie je hanba, že volili zločinca.

Úbohosť, zbabelosť, alebo strata pamäti slovenských novinárov?

Úprimne sa musím priznať, že slovenské médiá pred prvým kolom volieb nedokázali ani jeden jediný raz pripomenúť Mečiarovi a Gašparovičovi ich aktívnu účasť na marení vyšetrovania štátneho terorizmu. Hoci sa jednalo o jeden z najodpornejších zločinov ponovembrového Slovenska, plne sa tak stotožnili s jeho nositeľmi. Taktiež bez viditeľnej kritiky sa zaobišlo aj to, že v najužšom Gašparovičovom tíme bol aj jeden z najodpornejších komunistických zločincov v histórii prednovembrového a ponovembrového Slovenska akademik Milan Čič.
Toto monštrum už ako zástupca ČSM pôsobil v komisii na Právnickej fakulte UK, ktorá napríklad 14. januára 1958 vylúčila zo štúdia študenta piateho ročníka pána Flimmela len preto, lebo v roku 1952 do dotazníka neuviedol, že jeho otec je majiteľom pol hektára pôdy. Predsedom tejto komisie bol dekan doc. dr. Peter Colotka a členmi mimo mládežníka Čiča boli prof. dr. Štefan Luby, prodekan doc. dr. Ján Tomko, za KSS súdruh Vladimír Polášek, za PV ROH doc. dr. Karol Plank, prodekan doc.dr. Martin Vietor a kádrová pracovníčka súdružka Ceconíková.
Neskôr, už ako ostrieľaný komunista v časopise SOCIALISTICKÉ SÚDNICTVO, č. 4/1970, vydavateľom ktorého bolo Ministerstvo spravodlivosti SSR už vo svojom cynizme išiel až tak ďaleko, že propagoval a schvaľoval zákony č. 231 a č. 232 z roku 1948, podľa ktorého napríklad komunisticko-fašistickí zločinci popravili množstvo statočných ľudí a vlastencov, medzi nimi aj doktorku Miladu Horákovú.
A vyzerá to tak, že Milan Čič bude mať pri prezidentovi Gašparovičovi mimoriadne vysokú funkciu a môže byť aj šedou eminenciou tohto úradu.

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka